Lovenie zvery je staré ako ľudstvo. V praveku bolo lovenie spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne kráľov, panovníkov a majetných jedincov a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej a systematizovanej ochrany prírody.
História poľovníctva na Slovensku
Prvé písomné zmienky o opatreniach zameraných na ochranu lesov a zveri siahajú do obdobia vlády kráľa Ladislava I., ktorý v roku 1092 zakázal loviť zver v dňoch pracovného pokoja. Dovtedy na našom území mohol loviť zver každý. Zver sa spočiatku lovila pre vlastnú potrebu, ale neskôr kvôli daniam.
V listine uhorského kráľa Gejzu z roku 1157 sa uvádza potreba osobitnej starostlivosti o kráľovskú zver a zákazu lovu v nedeľu a počas sviatkov. Zakladajú sa rôzne osady, ktoré sa špecializujú napríklad na chov sokolov a psov.
V 13. storočí vedie poľovnícka cesta pozdĺž Hrona do Liptova. V roku 1265 a 1270 zakazuje panovník poddanému ľudu loviť jelene, diviaky a veľkú zver. Piatym dekrétom kráľa Ladislava II. Začiatkom 18. stor. verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo sa však nepáči feudálom.
Šľachta si v r. 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve. Uvedený dekrét z roku 1504 o hájení zveri teda doplnil v roku 1729 dekrét Karola III. Habsburského. Naň nadviazal v roku 1786 poľovnícky poriadok Jozefa II. Habsburského a v roku 1802 dekrét Františka I. Habsburského , za ktorým už nasledoval uhorský zákonný článok XX/1883 o poľovníctve, ktorý platil na Slovensku až do roku 1947.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Dekrét Karola III. nariaďoval prvý krát ochranu zveri. ( napr. ochrana bažanta , zákaz požívania plemena dogy na poľovanie , zákaz loviť zver v čase gravidity .) Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú pod prísnu ochranu právo poľovníctva. Pytliactvo sa považovalo za krádež.
František I. sprísňuje tento zákon v roku 1802 kde určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchovu mláďat. Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I.
Od roku 1883 poľovnícke privilégiá veľkostatkárov prestávajú platiť a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy alebo prenájom. V 19. stor. začínajú byť stavy veľkej zveri nadmerným lovom a pytliactvom zdecimované, preto veľkostatkári začínajú s budovaním zverníc. Zver sa dováža a privážajú sa aj cudzie druhy zveri ( daniel , muflón ). Zakladajú sa tak isto aj bažantnice ( Palárikovo ).
Na formovaní populácii jelenej zveri sa podieľali najmä menšie zvernice založené uhorským ministrom orby Pavlom Czéchénim na Čiernom Váhu roku 1883 a v Kôprovej doline v roku 1884. Spomenúť je treba svetoznámu bažantnicu a kaštieľ v Palárikove, kde sa v roku 1928 zrodila myšlienka založenia medzinárodnej poľovníckej organizácie CIC.
Z hľadiska poľovníckej histórie je významným objektom aj poľovnícky zámok v Topoľčiankach a okolité poľovné revíry. V topoľčianskom regióne sa vybudovalo v minulosti viacero významných zverníc. Najznámejšia z nich bola Gýmešská zvernica z 18. storočia, v ktorej choval gróf Karol Forgáč danieliu, jeleniu a neskôr aj mufloniu zver.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Arcivojvoda Jozef Habsburský, ktorý vlastnil Topoľčianky od roku 1897, sa intenzívne venoval chovu jelenej zveri. Do zverníc dovážali zver z najlepších chovov Uhorska a selektívny odstrel vykonával výhradne odborne školený personál. Pozitívny zvrat a finančné prostriedky prinieslo v roku 1923 vyhlásenie Topoľčianskeho panstva za letné sídlo prezidentov.
V roku 1958 priviezli do zvernice z bývalého Sovietskeho zväzu a Tatranskej Lomnice prvé zubry hrivnaté a v roku 1963 legendárneho Putifára z Poľska. V zmysle zákonného článku XX z roku 1883 patril výkon poľovného práva neodlučne k vlastníctvu pozemkov.
Majiteľ pozemku alebo ten, ktorému on výkon poľovného práva postúpil, mohol poľovať, keď výmera jeho pozemkov v celistvosti dosahovala 200 k. j. (115 ha). V ostatných prípadoch vlastníci pozemkov boli povinní spolu s obcou výkon poľovného práva prenajať. Ak obecný chotár svojou výmerou presahoval 2000 k. j., mohol sa rozdeliť na poľovné revíry, každý najmenej o výmere 2000 k. j.
Organizované poľovníctvo na Slovensku
Obdobie organizovaného poľovníctva sa začalo na území Slovenska až po roku 1860. Pravda, ešte nebolo centrálne riadené, ale predsa sa už budovalo na základe modernejších poznatkov a skúseností. Význam mali najmä vzájomné dohody niektorých majiteľov susediacich poľovných revírov o spôsobe chovu a plánu odstrelu. Veľa sa však improvizovalo.
Často sa postupovalo individuálne, a preto sa niektoré nové druhy zveri introdukovali i tam, kde neboli najvhodnejšie ekologické a klimatické podmienky. Stačilo, že majiteľ vlastnil revír a adekvátny majetok, na ktorom si chcel rozšíriť paletu poľovnej zveri. Úplná improvizácia to však predsa len nebola. Už v druhej polovici 19.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Slovenský poľovnícky zväz (SPZ)
Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota. Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968 a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR.
Poľovnícke združenie
Poľovnícke združenie - je základnou organizačnou jednotkou SPZ s právnou subjektivitou. Zakladá sa ba ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva OkO (RgO) SPZ na základe žiadosti aspoň 3 záujemcov o členstvo.
Najvyšším orgánom PZ je členská schôdza, ktorú zvoláva výbor PZ najmenej 2x ročne medzi členskými schôdzami riadi činnosť PZ jeho výbor, zvolený členskou schôdzou na 4roky.
Dozorná rada (ak je PZ malé, tak kontrolór) - volí ju členská schôdza PZ. Člen dozornej rady (kontrolór) nemôže byť členom výboru PZ.
Členská schôdza rozhoduje o odvolaniach proti kárnym rozhodnutiam výboru PZ. Ak PZ neplní povinnosti vyplývajúce zo schválených stanov alebo vyvíja činnosť v rozpore s týmito stanovami, rozhodne o tom predstavenstvo OkO SPZ.
Záujmové kluby SPZ
Pri SPZ pracujú viaceré záujmové kluby. Z nich najvýznamnejšie kluby chovateľov jednotlivých plemien psov, ktorých činnosť riadi a usmerňuje kynologická rada SPZ, jej predseda je zároveň členom Rady a Prezídia SPZ. Činnosť ostatných klubov riadia orgány takýchto klubov a v konečnom dôsledku za ňu zodpovedá predseda príslušnej odborovej komisie Rady SPZ.
Funkcie poľovníctva
Poľovníctvo je súčasťou ochrany prírody. Plní teda hlavne funkcie ako ochranárske, ekologické, kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske faktory musia mať v poľovníctve prioritu pred individuálnymi, alebo skupinovými loveckými a vlastníckymi záujmami.
Poľovníctvo sa nesmie rozvíjať v rozpore s celospoločenskými záujmami so zreteľom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Naše organizované poľovníctvo má vo svete uznávané postavenie. Významné je poslanie poľovníctva v našej kultúre je zdrojom inšpirácie výtvarníkov, hudobníkov i ľudových umelcov. Nezanedbateľný je hospodársky prínos produkcia diviny, komerčný význam z poľovného turizmu, nepriamy hospodársky význam má i v ničení buriny i živočíšnych škodcov. Hlavný význam spočíva v ochrane životného prostredia.
Životné prostredie a poľovníctvo
Životné prostredie je súhrnom všetkých prírodných i umelých zložiek prostredia, ktoré nás obklopujú. Medzi prírodné zložky patrí zem, voda, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo, umelé zložky tvoria mestá, obce, dopravné siete a všetko to, čo vytvoril človek. Zložkou životného prostredia je zložka sociálna kde ide o vzťahy, ktoré sa utvárajú medzi ľudskými i živočíšnymi spoločenstvami.
V životnom prostredí poľovnej zveri zohrávajú dôležitú úlohu antropogénne vplyvy to je vplyvy človeka, medzi ktoré patrí i poľovníctvo. Každý živočích sa vyvíja v určitom prostredí. Faktory prostredia ako teplota, svetlo, vlhkosť sa menia a organizmus sa týmto zmenám prispôsobuje. Spoločenstvo organizmov spolu s abiotickým prostredím vytvára ekosystém.
V rôznych ekosystémoch sú rôzne abiotické podmienky ktorými sú určité množstvo vody, svetla, tepla. Tieto sa menia a ich súhrn vytvára určité klimatické a pôdne podmienky. Biotické podmienky tvoria živé organizmy a vzťahy medzi nimi. Zelené rastliny sú producenti, niektoré živočíchy sú konzumenti a niektoré živočíchy a mikroorganizmy sú rozkladače - reducenti.
Organizmy sú spojené na základe potrebných vzťahov do potravných reťazcov. V prírode všetko spolu súvisí a narušenie týchto vzťahov, resp. ich jednotlivých zložiek môže viesť k negatívnym javom. Preto každý zásah do prírody musí byť odborný a citlivý. Poľovníci si musia túto skutočnosť uvedomovať, pretože ich činnosť je zásahom do životného prostredia poľovnej zveri i nás ľudí.
Právne predpisy na úseku poľovníctva
Právo poľovníctva
Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri. Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku a vykonáva ho užívateľ poľovného revíru.
Poľovný revír
Poľovný revír - je základnou chovateľskou, ochranárskou, hospodárskou a organizačnou jednotkou, v ktorej sa vykonáva právo poľovníctva. Tvoria ho spolu súvisiace poľovné pozemky schopné uspokojovať životné potreby zveri, ktorá sa v ňom vyskytuje.
Vytvára ho orgán štátnej správy z poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov, resp. z poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré predtým uznal ako poľovné pozemky (výmera pre jeleniu zver min 2000 ha, ostatné poľovné revíry min. 1000ha, resp.500ha).
Nepoľovné pozemky
Nepoľovné pozemky - sú také pozemky, na ktorých sa z rôznych dôvodov nevykonáva právo poľovníctva. Zákon ich taxatívne vymenúva - stavebné pozemky, nádvoria, dvory, záhrady a riadne ohradené škôlky, námestia, trhoviská, ulice, cesty a parky vo vnútri zastavaných plôch, železničné trate a stanice, cesty, cintoríny a zverofarmy.
Uznaná bažantnica
Uznaná bažantnica - časť poľovného revíru (v poľovnom revíri, ktorý bol predtým vytvorený), v ktorom sú vhodné podmienky pre intenzívny chov bažantov, podobne ako v samostatnej bažantnici. Na žiadosť užívateľa poľovného revíru ju uznáva rozhodnutím orgán štátnej správy, pri jej uznávaní môže k nej pričleniť aj pozemky iných vlastníkov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie úspešného chovu bažantej zveri, prípadne vyhradiť o obmedziť výkon práva na priľahlých pozemkoch.
Samostatná bažantnica - je samostatným a osobitným druhom poľovného revíru.
Poľovný hospodár
Poľovnícky hospodár musí byť občanom SR s platným poľovným lístkom a zbrojným preukazom, ktorý preukáže, že najmenej 5 rokov nepretržite vykonáva právo poľovníctva a zložil vyššiu odbornú poľovnícku skúšku. Do funkcie ho schvaľuje orgán štátnej správy na návrh užívateľa poľovného revíru. Pred jeho schválením orgán štátnej správy si od SPZ vyžiada vyjadrenie.
Poľovná stráž
Poľovnícka stráž - plní osobitné úlohy na úseku ochrany zveri. Užívateľ poľovného revíru je ju povinný ustanoviť na každých 500 ha výmery poľovného revíru. Členom môže byť len ten, kto má platný poľovný lístok a zbrojný preukaz. Člen má zo zákona postavenie verejného činiteľa. Poslaním je zabezpečovať ochranu poľovníctva. Je povinná pri výkone svojej funkcie nosiť služobný odznak so štátnym znakom.
Má oprávnenie:- zadržať na zaistenie totožnosti osobu, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom výkone práva poľovníctva pri čine, ktorý zákon o poľovníctve zakazuje, alebo osobu, ktorá bola pristihnutá v poľovnom revíri s poľovníckou výzbrojou, prípadne so strelnou zbraňou, ak nejde o osobu oprávnenú podľa osobitných predpisov nosiť zbraň i na poľovníckych pozemkoch.
- usmrcovať v poľovnom revíri psy, ktoré mimo vplyvu svojho vedúceho a vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšieho trvalo obývaného domu hľadajúceho alebo prenasledujúceho zver alebo sa k nej plazia.
- usmrcovať mačky potulujúce sa v poľovnom revíri vo vzdialenosti väčšej ako 200m od najbližšie trvalo obývaného domu alebo pokiaľ ich vo vzdialenosti kratšej ako 200 m pristihne pri pytliačení
- poľovať v revíri na zver, ktorú zákon pokladá za škodlivú a hubiť zvieratá škodlivé poľovníctvu (pytliačiace mačky, psy, v bažantniciach ježe, čo v súčastnosti nie je aktuálne). Vlastníkom psov a mačiek je zakázané nechať ich voľne behať v poľovnom revíri
Trestný čin pytliactva
Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby, alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakazujúcim spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potresce sa odňatím slobody až na 2roky, alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.
Zver a jej rozdelenie
Zver- tie druhy voľne žijúcich živočíchov, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone o poľovníctve č. 23 z 23. februára 1962 v znení neskorších predpisov. Tento zákon zver rozdeľuje na úžitkovú a škodlivú. - pernatá zver (vtáky)
Obe tieto skupiny sa rozdeľujú na:Veľkú zver - druhy s väčším telesným rámcom, táto zver sa u nás strieľa výlučne (alebo prevažne) guľou (napr. raticová zver, veľké mäsožravce, drop, ...)
Malú zver- druhy s malým telesným rámcom, ktoré sa u nás strieľajú len (alebo prevažne) brokmi (napr. zajac, bažant, sluka, líška,...)
Z praktického a ochranárskeho hľadiska:- celoročne chránené druhy- druhy chránené najmä v čase rozmnožovania a s určeným časom lovu- druhy bez určeného času lovu, ktoré sa smú loviť po celý rok
Ulovená alebo uhynutá zver patrí tomu užívateľovi poľovného práva, ktorý vykonáva v tom poľovnom revíri, v ktorom zver ulovil alebo v ňom uhynula. To však neplatí, ak postrelená alebo iným spôsobom poranená zver v jednom poľovnom revíri prebehla alebo preletela do iného poľovného revíru, prípadne na nepoľovné pozemky, ak sa podľa predpisu dohľadá. V takomto prípade patrí zver užívateľovi poľovného práva v revíri, v ktorom ju poranili.
Orgány štátnej správy poľovníctva
Štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú tieto orgány štátnej správy:
- obvodný úrad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
- krajský úrad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
- Ministerstvo poľnohospodárstva SR
Obvodný úrad - prvostupňový orgán štátnej správy. Uznávanie poľovných revírov, schvaľovanie plánov poľovníckeho hospodárenia, lovu a výkon dozoru nad ich plnením.
Krajský úrad - druhostupňový orgán štátnej správy. Rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňových orgánov štátnej správy. Organizovanie vyšších skúšok z poľovníctva a dozor nad výkonom funkcie prvostupňových orgánov.
MP SR- ústredný orgán štátnej správy. Vypracovávanie dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja poľovníctva, vydávanie vykonávacích predpisov k zákonu o poľovníctve. Organizuje a zabezpečuje vedecko výskumnú činnosť na úseku poľovníctva a aplikáciu jej výsledkov v praxi. Schvaľuje stanovy SPZ.
SPZ - sa zúčastňuje na riadení poľovníctva plnením konkrétnych úloh, ktoré mu vyplývajú zo zákona o poľovníctve.
Zakázané spôsoby lovu
Zákon o poľovníctve zakazuje:
- loviť zver spôsobom, ktorý zbytočne trýzni, tráviť ju jedom, alebo usmrcovať plynom
- strieľať na raticovú zver brokmi a sekaným olovom alebo používať pri streľbe na ňu nábojnice s okrajovým zápalom alebo kratšie ako 40mm
- strieľať raticovú zver v čase núdze vo vzdialenosti 200m od kŕmidiel a soľníkov
- poľovať na zver okrem diviačej zveri, hlucháňov, tetrovov a slúk v noci, tj. hodinu po západe slnka až do hodiny pred východom slnka (neskôr bolo za dobrých podmienok povolené loviť aj medveďa, vlka, líšku, jazveca, psíka medvedíkovitého a medvedíka čistotného)
- poľovať na raticovú zver na postriežke vo vzdialenosti do 100 m od hraníc poľovného revíru a na bažanty vo vzdialenosti do 200m od hraníc cudzej bažantnice
- chytať zver do ôk alebo na lep
- používať pri nadháňaní a poľovačke na zver umelé svetelné zdroje
- používať psy, okrem nízkonohých, na durenie (štvanie) zveri
Povolenka na poľovačku
Povolenka na poľovačku- predpísané evidované tlačivo. Vydáva ju užívateľ poľovného revíru (oprávňuje poľovníka vstúpiť do tohto poľovného revíru so zbraňou určenou na výkon práva a poľovníctva). Musí v nej byť uvedený čas jej platnosti ako aj druhy zveri, jej pohlavie a vekové kategórie, ktorých lov sa povoľuje. Ulovenie zveri poľovník neodkladne zaznačí do povolenky.
Kárne konanie v SPZ
Členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť tieto druhy kárnych opatrení:
- pokarhanie pred výborom PZ
- dočasné obmedzenie lovu zveri v revíri na dobu 1-5rokov
- zníženie podielu na VH PZ za bežný rok
Člen PZ, ktorý hrubo, alebo opätovne po predchádzajúcom uložení kárneho opatrenia výborom PZ porušil stanovy SPZ, stanovy OkO, interné predpisy, ... predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ, môže byť vylúčený v PZ. Rozhodnutie sa musí vypracovať písomne.
tags: #polovnicka #vyvija #cinnost #v #rozpore