V Štiavnickom pohorí sa obhospodaruje päť poľovných revírov: Drastvica, Sklené Teplice, Šašovské podhradie, Jalná a Kozelník. Hlavnými druhmi v revíroch sú zver srnčia, pridružená potom zver jelenia, muflónia, danielia a diviačia.
V poľovnom revíri Drastvica sú vybudované dve zvernice pre chov muflónej zveri. Po zazverení revíru populáciou zo zverníc, v rokoch 1980 - 1994, bodová hodnota a kvalita muflónej zveri podstatne vzrástla. Pri prvých dokumentačných odstreloch bola bodová hodnota muflónej zveri v rokoch 1991 a 1992 211,45 až 227,00 bodov CIC. V roku 2001 bola na oživenie muflónej populácie dovezená populácia z najlepších revírov Slovenska.
Priemerná bodová hodnota jelenej zveri v revíroch v oblasti Štiavnických vrchov dosahuje cca 170,00 až 180,00 bodov CIC. V oblasti Vtáčnika má odštepný závod schválený poľovný revír Drienčie a Kľak. Hlavnou zverou tu je zver jelenia, pridruženou potom srnčia a diviačia.
Poľovný revír Drastvica
Poľovný revír DRASTVICA územne patrí do okresu Žarnovica. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, a to po ľavej strane v smere toku rieky Hron od mesta Žarnovice až po obec Tekovskú Breznicu. Vzdialenosť revíru od Bratislavy smerom cez Trnavu a Nitru je cca 150 km. Celková výmera poľovného revíru je 6 756,00 ha, z toho lesné pozemky tvoriace komplex Štiavnického pohoria tvoria 5 787,00 ha, a poľnohospodárske pozemky sú o výmere 1 116,00 ha a 53,00 ha vodných plôch.
Poľnohospodárske pozemky tvoria predovšetkým lúky pasienky a polia okolo rieky Hron. Najnižšie miesto revíru je pobrežná časť rieky Hronu, s nadmorskou výškou 206 m.n.m. Najvyšším miestom v Štiavnickom pohorí je vrch Sitno s výškou 1010 m.n.m. Lesnatosť revíru je 80%, pričom zastúpenie listnatých drevín predstavuje 90%. Hlavnými drevinami sú tu buk, dub, jedľa, smrek, borovica, a smrekovec opadavý.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
Z hľadiska náročnosti je to revír stredne náročný s hlbokými krátkymi bočnými dolinami. Hlavnými dolinami vedú tvrdé spevnené lesné cesty zjazdné prevažne osobnými terénnymi vozidlami. Bočnými dolinami, a hrebeňovými časťami vedú približovacie lesné cesty a poľovnícke chodníky. Poľovný revír je zaradený do II akostnej triedy, kde hlavnou zverou je zver srnčia, a pridruženou jelenia, muflonia a diviačia.
Priemerné bodové hodnoty trofejovej zveri ulovenej v revíri za posledných päť rokov sú u jeleňov 180 bodov CIC, u srncov 85 bodov CIC, u muflónov 180 bodov CIC. V poľovníckej sezóne 2001/2002 bol v revíri ulovený zahraničným hosťom srnec v bodovej hodnote 115,42 CIC. Lov muflónej zvere je najpríťažlivejší od konca októbra až do decembra. Lov srncov vzhľadom na poľovnícke zážitky doporučujeme hosťom v poľovnom revíri od začiatku poľovnej sezóny od 16. 5. a potom od druhej polovice mesiaca júl.
V poľovnom revíri Drastvica sa nachádzajú dve ubytovacie poľovnícke zariadenia pre poľovných hostí, a to chata Kolienec a Chmelovská. Ide o ubytovacie zariadenia, ktoré spĺňajú kritériá aj náročných poľovných hostí. Chata Chmelovská sa nachádza cca 7 km od mesta Žarnovice. Prístup k tejto chate je možný osobným automobilom.
Poľovný revír Drienčie
Poľovný revír DRIENČIE sa nachádza v chovateľskej oblasti Tribeč, v severnej časti pohoria Pohronský Inovec. Od roku 2003 je obhospodarovaný lesným závodom Žarnovica ako režijný revír. Nachádza sa na pravej strane Hrona medzi Žarnovicou a Novou Baňou. Celková výmera revíru je 2 148 ha, z toho 1 377 ha lesnej pôdy, 731 ha poľnohospodárskej pôdy a 43 ha vodných plôch. Stred revíru tvorí komplex bukových lesov so zmiešaním duba a hraba.
Poľovný revír je zaradený do jelenej chovateľskej oblasti a hlavným druhom zveri je zver jelenia. Pridružená je zver srnčia, diviačia a muflónia.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Poľovný revír Kľak
Poľovný revír KĽAK sa nachádza v pohorí Vtáčnik, a plošne sa tiahne od mesta Žarnovice po pravej strane smerom na Veľké Pole, a obce Ostrý Grúň a Kľak. Záver Kľakovskej doliny tvorí srdce poľovného revíru. Vzdialenosť revíru od Bratislavy smerom cez Nitru do Žarnovice je cca 170 km.
Poľovný revír má celkovú výmeru 6 373,00 ha, z toho 5 218,00 ha lesných pozemkov a 1 155 ha poľnohospodárskych pozemkov. Lesné pozemky tvoria komplex bukových a zmiešaných smrekových a jedľových porastov. 70% plochy lesných porastov tvoria listnaté dreviny a 30% zmiešané a ihličnaté dreviny. Najvyššie položeným miestom v revíre je vrch Vtáčnik, ktorý má nadmorskú výšku 1346 m.n.m.
Revírom vedú tri hlavné doliny, na ktoré vyúsťujú bočné dolinky s tiahlymi strmými svahmi. Revír je sprístupnený tvrdými ako aj zbližovacími cestami a poľovníckymi chodníkmi. V prevažnej miere poľovní hostia vykonávajú lov posliedkou alebo pochôdzkou, avšak je aj možnosť poľovania z vysokých posedov. V poľovnom revíri Kľak je hlavnou zverou zver jelenia, ktorá tu má pre neustále zvyšovanie genofondnej základne výborné podmienky. Pridruženou zverou je zver srnčia, a diviačia. Poľovní hostia sa môžu stretnúť s medveďom hnedým, rysom, a jazvecom.
Priemerná bodová hodnota ulovených jeleňov za posledných 5 rokov je 185 bodov CIC.V roku 2002 bol ulovený jeleň v bodovej hodnote 207,96 CIC.U srnčej zveri sa pohybuje bodová hodnota 70 bodov CIC.V roku 1999 bol ulovený srnec v bodovej hodnote 81,2 CIC.V poľovnom revíri sa každoročne plánuje odstrel medveďa hnedého.
Lov jeleňa v revíri je najpríťažlivejší s najvyššou mierou úspešnosti v čase jelenej ruje od 17. do 30. 9. Ruja v čase priaznivého počasia býva veľmi efektná s výraznými zvukovými prejavmi jeleňa v ruji. Poľovanie na srnčiu zver je najoptimálnejšie v období od 20. mája a v čase ruje od druhej polovice júla.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Ubytovanie počas poľovných akcií v poľovnom revíri Kľak je zabezpečené v poľovníckych chatách Škurátka a Vicianka, ktoré sa nachádzajú priamo v poľovnom revíri. Sú to zariadenia pre menej náročných hostí. Poľovnícka chata Pavlová spĺňa podmienky pre náročnejších hostí na ubytovanie.
Poľovný revír Sklené Teplice
Poľovný revír SKLENÉ TEPLICE sa nachádza v severnej časti Štiavnických vrchov, a tiahne sa Sklenoteplickou dolinou po ľavej i pravej strane potoka Teplá. Vzdialenosť od Bratislavy smerom Trnava, Nitra, Žarnovica, Hliník nad Hronom je cca 175 km. Poľovný revír má celkovú výmeru 3130,00 ha, z toho je 2455,00 ha lesných pozemkov, 664,00 ha poľnohospodárskych a 11,00 ha vodné plochy. Celý revír sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti z veľkými lesnatými komplexmi. Hlavnou zverou je srnčia zver, pridružená jelenia, a diviačia.
Bodové hodnoty u srnčej zveri sa pohybujú od 80 do 100 bodov CIC, u jelenej zveri bodová hodnota sa pohybuje do 180 bodov CIC. V rokoch 1999 a 2000 sa v poľovnom revíri plánoval i odstrel medveďa hnedého. Hostia poľujúci v poľovnom revíri majú možnosť ubytovania v poľovníckej chate Vydrica, ktorá sa nachádza priamo v revíri. Ide o zrubovú chatu, prístupnú aj osobným automobilom, ktorá poskytuje ubytovanie pre 9 osôb. Chata je bez elektrickej energie.
Poľovný revír Šášovské Podhradie
Poľovný revír ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE sa nachádza v severnej časti Štiavnického pohoria. Revír má celkovú výmeru 1753,00 ha, z toho lesné pozemky tvoria 1555,00 ha, poľnohospodárske 198,00 ha. Vzdialenosť od Bratislavy do revíru je cca 190 km. Úživnosť poľovného revíru sa zvyšuje pomocou zriaďovania políčok pre zver. Rozdielna trofejová kvalita srnčej zveri je podmienená nielen genofondom príslušnej populácie ale aj kvalitou jej životného prostredia.
Priemerné bodové hodnoty za posledných päť rokov boli u srnčej zveri 54,16 CIC, u jelenej zveri 140,92 CIC. Revír je pomerne dosť dobre sprístupnený tvrdými lesnými cestami a poľovníckymi chodníkmi.
Poľovný revír Kozelník
Poľovný revír KOZELNÍK sa nachádza v severnej časti Štiavnického pohoria a to po pravej i ľavej strane od štátnej cesty medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou. Teritoriálne sa nachádza v okrese Banská Štiavnica v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Poľovný revír má výmeru 4024,00 ha, z toho 3407,00 ha lesných pozemkov, a 617,00 ha poľnohospodárskych, na ktorých sa úživnosť zvyšuje zriaďovaním políčok pre zver. Súvislé lesné komplexy tvoria predovšetkým listnaté porasty zo zastúpením v prevažnej miere duba a buka, javora, hraba.
Územie revíru je členité, s množstvom krátkych doliniek. Revír je sprístupnený dostatočným množstvom lesných ciest, a poľovných chodníkov pre dostatočné množstvo vybudovaných vysokých posedov je možnosť loviť zver z posedov, ako aj posliedkou. Hlavnou zverou je zver srnčia. V roku 1999 bol ulovený najsilnejší srnec, ktorý mal bodovú hodnotu 76,80 CIC.
V revíri je tiež možné loviť zver jeleniu, mufloniu a diviačiu. V roku 1998 bol ulovený jeleň o bodovej hodnote 183,10 CIC. V poľovníckej sezóne 2001/2002 bol na chovateľskej prehliadke tiež predložený o bodovej hodnote 206,96 bodov CIC. Pri poľovníckych akciách je možné sa stretnúť s medveďom, rysom, jazvecom, líškou. V posledných troch rokoch sa v revíri plánuje tiež odstrel medveďa hnedého.
Lov jeleňa je najlepšie uskutočniť v čase od 18. do 30. 9.,lov srnca v čase ruje, od polovice júla a lov medveďa hnedého v mesiacoch február až marec.
Poľovný revír Jalná
Poľovný revír JALNÁ sa nachádza v severnej časti Štiavnického Pohoria. Revír má celkovú výmeru1 815 ha, z toho 1 463 ha lesných pozemkov a 352 ha poľnohospodárskych pozemkov. Poľovný revír je zaradený do III. akostnej triedy, kde hlavnou zverou je zver srnčia a pridruženou zverou zver jelenia a diviačia.
Zverník Rychňava
Zverník RYCHŇAVA obhospodarujú Lesy SR,štátny podnik B. Uvedený zverník bol zriadený a uznaný za účelom dochovania a zkvalitnenia muflónej populáciev štiavnickom pohorí ako aj zlepšenia trofejovej kvality muflónej zveri v poľov.
tags: #polovny #revir #stiavnicka