Mnohí slovenskí novinári stále čelia verbálnym útokom, či online obťažovaniu. Smrť Jána Kuciaka dala do pohybu Európu, ktorá sa začala viac starať o bezpečnosť novinárov. Tento čin, spolu s vraždou maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorú zavraždili niekoľko mesiacov predtým, ukázal, že ani v 21. storočí nemôžu novinári v Európe slobodne vykonávať svoju prácu.
Eurokomisárka tvrdí, že Kuciaka by mali ľudia vidieť predovšetkým ako profesionálneho novinára, ktorý dokázal geniálnym spôsobom pracovať s dátami z verejných zdrojov a odkrývať rôzne siete a prepojenia. Aj päť rokov po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice čelia novinári vyhrážkam. Slovensko sa po novom inšpirovalo Holandskom.
Ministerstvo kultúry (MK) spolu s holandskými expertmi predstavili riešenia pre zabezpečenie vyššej bezpečnosti novinárov. Povedal to štátny tajomník MK Radoslav Kutaš. „Spolupráca Holandska a Slovenska zabezpečí, aby sme sa mohli vzájomne inšpirovať tým, čo sme už dosiahli a na čo sme prišli,“ tvrdí diplomatka.
Vo svete bolo vlani zabitých 86 novinárov, o 50 percent viac ako o rok skôr. Od roku 2018 mal počet násilných úmrtí žurnalistov zostupnú tendenciu, vlani však opäť začal narastať. Najviac novinárov vlani násilne zomrelo v Mexiku, bolo ich 19. Zhruba polovica novinárov „nebola zabitá priamo pri výkone svojho povolania, ale na cestách, doma, na parkoviskách alebo ďalších verejných miestach“, uvádza správa UNESCO.
Za posledných 20 rokov bolo vo svete v spojitosti s výkonom svojho povolania zabitých 1668 novinárov. Na každý rok pripadá v priemere viac než 80 úmrtí. Celkom 80 percent všetkých úmrtí hlásili z 15 krajín. Najrizikovejšie sú pre novinárov miesta ozbrojených konfliktov. Z európskych krajín predstavuje pre novinárov najväčšie nebezpečenstvo Rusko, uvádzajú RSF. Pripomínajú úmrtia viacerých novinárov v tejto krajine vrátane Anny Politkovskej. Tá pracovala pre nezávislý denník Novaja gazeta a bola zavraždená 7. októbra 2006 v Moskve.
Prečítajte si tiež: Nosenie dlhých zbraní na Slovensku
Po celom svete bolo pre svoju prácu k 1. decembru tohto roka za mrežami 533 novinárov, čo je rekordne vysoký počet. Jedným z dôvodov nárastu počtu novinárskych obetí je ruská invázia na Ukrajinu. Na Ukrajine zaznamenala RSF osem zabitých novinárov. RSF označovala za kritický pre slobodu tlače už minulý rok. Vtedy bolo pre prácu väznených 488 novinárov, čo bol najvyšší údaj od roku 1995, keď organizácia s monitorovaním týchto represií začala. Tento rok sa však situácia ešte zhoršila.
Za prudkým medziročným nárastom počtu zadržiavaných novinárov stoja podľa RSF najmä tri štáty: Čína, Mjanmarsko a Irán. Vrátane Hongkongu je tu zadržiavaných 110 novinárov. V Iráne eviduje RSF najmenej 47 väznených novinárov. Za šírenie „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde im hrozí až 15 rokov väzenia.
Takmer tri štvrtiny opýtaných novinárok, sa pri svojej práci stretli s obťažovaním na internete. Takmer polovica z nich čelila nevyžiadaným súkromným správam na sociálnych sieťach. Skúsenosti s vyhrážkami fyzickým násilím vrátane vyhrážania sa smrťou uviedlo 25 % redaktoriek. Vyhrážanie sa sexuálnym násilím zažilo 18 % opýtaných. Žiadajú tiež, aby páchatelia virtuálneho násilia na základe pohlavia čelili postihom za svoje činy a aby vlády robili viac pre riešenie tejto „krízy“.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer na medzinárodnej konferencii pri príležitosti 10. výročia Dňa Martina Kušiaka povedal, že novinári nesmú viac čeliť dileme, či zverejnia článok alebo zostanú nažive a v bezpečí. Pritom až 86 percent z týchto prípadov nebolo objasnených, uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Celosvetovú mieru imunity za vraždy žurnalistov správa UNESCO považuje za „šokujúco vysokú“.
Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová vo vyhlásení uviedla, že „slobodu prejavu nemožno chrániť, keď existuje taký ohromujúci počet nevyriešených prípadov“. UNESCO dodala, že spolupracuje s členskými štátmi na vývoji a implementácii národných mediálnych zákonov a politík.
Prečítajte si tiež: Ústavný kontext práva na zbrane v USA
Legislatívne zmeny a reakcie
Poslanci schválili zákon, ktorý môže obmedziť prácu novinárov. Viacerí poslanci však tvrdia, že nevedeli o čom rozhodovali, keďže opatrenie sa schvaľovalo ako prílepok. Podľa nich dochádza k zásahu do slobody prejavu a hovoria o protiústavnosti. Opatrenie môže stopnúť ešte prezidentka, ak sa ho rozhodne vetovať.
Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas informoval o návrhu reformy trestnej politiky. Týkať sa má nielen profesie novinára, ale aj lekárov či zdravotných sestier. Má sa podľa jeho slov napríklad sprísňovať trestný čin ohovárania.
Slováci sa domnievajú, že bezpečnosť štátu sa využíva ako zámienka na obmedzovanie slobody prejavu. Ruská invázia na Ukrajinu podľa správy vlani významne ovplyvnila európske mediálne prostredie. V mnohých krajinách je pre novinárov čoraz ťažšie vykonávať svoju prácu. Čelia obťažovaniu, fyzickým a verbálnym útokom, a to najmä v online prostredí či počas protestov. To všetko vedie k nárastu agresie v spoločnosti. Ročne ide približne o 200 incidentov. Napriek tomu si spoluprácu s políciou a Generálnou prokuratúrou novinári pochvaľujú.
Prípad Marcela Samuhela
Pred tridsiatimi rokmi záhadne zmizol novinár Marcel Samuhel. Z vysokotatranskej túry, na ktorej bol koncom apríla sa už nikdy nevrátil. Celý prípad dodnes sprevádza množstvo nezodpovedaných otázok. Z turistiky sa vrátil domov len Marcelov kamarát. Spojitosť medzi zmiznutím novinára a jeho prácou hľadal štáb RTVS v archívoch.
Novinárska cena
Víťazi 19. ročníka Novinárskej ceny sú známi. Ceny putujú do 11 redakcií - po dve získali Sme, RTVS a český Deník N. Po jednom víťazstve si odnášajú Investigatívne centrum Jána Kuciaka, Denník N, TV Markíza, TV Joj, Kapitál, Aktuality.sk, projekt Romale a magazín JÁdu. Do verejnoprávneho telerozhlasu putovala aj cena v kategórii Audiovizuálna žurnalistika - rozhovor a diskusia.
Prečítajte si tiež: Slovenské zákony o zbraniach a veku
O udelení ceny rozhodla Rada Novinárskej ceny so zdôvodnením, že „rok 2022 všetko zmenil a týmto rozhodnutím na zmenený stav reagujeme. O to viac, že 3. máj nie je iba slovenský, ale aj Svetový deň slobody tlače.“ Chce tak vyslať signál do sveta a osobitne do Ruska. „Vladimir Kara-Murza je dnes symbolom túžby po slobode a odporu proti Putinovej diktatúre.
Sloboda tlače vo svete
Slovensko obsadilo 17. priečku a oproti vlaňajšku si polepšilo o desať miest. Vietnam (178. priečky posunulo na 14. miesto. Rusko sa prepadlo o deväť priečok na 164. miesto. Blízky východ a severná Afrika sú stále najnebezpečnejšími regiónmi pre novinárov, zatiaľ čo Európa je považovaná za najbezpečnejšiu, hoci Nemecko (21. mieste v dôsledku zhoršenia bezpečnostnej situácie novinárov.
Incidenty a útoky
Novinár uviedol, že k výbuchu došlo v pondelok večer v čase, keď večeral v hoteli, kde bol ubytovaný. Podľa vlastných slov utŕžil len ranu na čele. Stritzel sa domnieva, že výbuch spôsobila raketa, ktorej cieľom mala by byť s najväčšou pravdepodobnosťou neďaleká železničná stanica.
Európska únia upozornila v piatok (16. „Musk by to mal brať na vedomie. Na zablokovanie účtov novinárov reagovalo v piatok aj Nemecko. S príspevkom zverejnilo aj fotografiu zablokovaných účtov novinárov, ktorí už viac nemôžu ľudí „sledovať, komentovať ani kritizovať“. Vo štvrtok (15. 12.) sa zablokovali účty viac ako pätici novinárov, ktorí písali články o ňom a jeho novom majiteľovi Muskovi.
V Moskve v pondelok (14. Podľa prvých informácií policajní príslušníci novinárov zadržali s odôvodnením, že treba preveriť ich totožnosť. V posledných mesiacoch ruská polícia opakovane zadržiavala externých spolupracovníkov stanice, čím im prekážala v novinárskej práci, uviedla tiež stanica.
Správa tiež mapuje, ako obťažovanie a vyhrážky na internete vedú k útokom v offline svete. „Veľká časť žien, ktorá sa prieskumu zúčastnila, čelila online obťažovaniu.
Politické vyjadrenia
Minister ich označil za „progresívnych fašistov“. Urobil z nich preto terče. Za svoj prejav v parlamente si vyslúžil kritiku aj od vlastných poslancov a koaličných partnerov. Tvrdí, že novinárov považuje za strážcov demokracie. Podľa politológa v civilizovanej krajine by po podobných výrokoch už politik skončil. Ministra financií RTVS oslovilo, či sa za svoje výroky neplánuje ospravedlniť. Do uzávierky neodpovedal. „Miesto konštruktívneho priznania si viny, ste si opäť len útok vybrali.