Na Slovensku je vlastníctvo a držba zbraní upravená zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive. Vlastniť a držať zbraň môže fyzická osoba len s platným zbrojným preukazom, pričom zákon klasifikuje rôzne skupiny zbrojných preukazov v závislosti od rozsahu oprávnenia.
Zbrojný preukaz je verejná listina, ktorá fyzickú osobu oprávňuje držať alebo nosiť zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu.
Kategórie zbraní podľa zákona
Zákon rozdeľuje do kategórií samotné zbrane. Hneď v prvej „zakázanej“ kategórii nájdeme napr. vojenské či samočinné zbrane. Vlastníctvo či držbu týchto zbraní môže povoliť len ministerstvo a to vo výnimočných prípadoch.
Zbrojný preukaz a jeho skupiny
Zbroj. preukaz A oprávňuje vlastníka na držbu a nosenie zbrane s tým, že posledný druh oprávnenia, písmeno F, oprávňuje len na držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely.
Ako získať zbrojný preukaz
Čo sa týka procedúry získavania zbrojného preukazu, objektívne povedané, je v celku náročný. Nemusíte byť poľovník, športový strelec ani zberateľ, aby ste dostali povolenie držať či nosiť zbraň. Možno sa chcete cítiť bezpečnejšie, prípadne chrániť seba a svoju rodinu.
Prečítajte si tiež: Ako získať potvrdenie o spôsobilosti nosiť zbraň? Vzor tu
A. Musíte mať za sebou spomínané vyšetrenia.
B. Musíte tiež získať lekársky posudok o Vašej zdravotnej spôsobilosti od Vášho všeobecného lekára.
C. Psychologický posudok sa pohybuje v cene cca 50 - 80 €, ale konečná suma a forma testovania závisí od konkrétneho klinického psychológa. Súčasťou vyšetrenia môže byť rozhovor a písomný test či rôzne psychologické cvičenia.
D. Pri vypĺňaní žiadosti o zbrojný preukaz ďalej musíte odôvodniť, prečo by Vám mali povoliť držať a nosiť zbraň. Dôvodom môže byť zberateľstvo, poľovníctvo či rôzne športové aktivity, ale aj Vaše povolanie, a to aj ak ste právnik, investigatívny novinár a pod.
E. Žiaden z dokladov nesmie byť starší než 3 mesiace.
F. V neposlednom rade musíte preukázať svoju odbornosť držať a nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred komisiou.
Žiadosť podávate na príslušnom oddelení okresného riaditeľstva policajného zboru. Pokiaľ bude v poriadku, pozvú Vás na skúšku, ktorú by ste mali absolvovať do 60 dní od podania žiadosti.
TIP: Buďte pokorný a príjemný pri odovzdávaní žiadosti. Je pravdepodobné, že policajta, s ktorým ste sa stretli, budete mať v komisii aj na skúške.
Skúška odbornej spôsobilosti
Skúška začína už Vašou prípravou. Hoci len teoretickou, keďže so skutočnou strelnou zbraňou sa na skúške nestretnete. Pripraviť sa môžete napr. z knihy: Zbrojný preukaz (Príprava na skúšku): Jozef Majoroš a Renáta Majorošová, r. 2018 alebo z jej staršieho vydania. No ideálne sa spýtajte na odporúčanú literatúru pri podávaní žiadosti o „zbroják“.
Po preštudovaní teórie by bolo vhodné zájsť na strelnicu vo Vašom okolí a naučiť sa zaobchádzať so zbraňou.
Prečítajte si tiež: Zbraň a zákon v lete
V deň skúšky bude potrebný ešte kolok v sume 49,50 €. V skúšobnej komisii sedia spravidla 2 policajti a prokurátor. Vytiahnete si niekoľko otázok. Máte čas na prípravu a následne na ne odpovedáte. Pokiaľ uspejete, bude Vám vydaný zbrojný preukaz. Jeho platnosť je 10 rokov, ak ste občan SR.
Nadobudnutie vlastníctva zbrane
Držiteľ zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, ktorý nadobudne vlastníctvo zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B, je povinný nadobudnutie vlastníctva zbrane oznámiť a doručiť diel A nákupného povolenia policajnému útvaru, ktorý vydal nákupné povolenie, do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva zbrane.
Držiteľ zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, ktorý nadobudne vlastníctvo zbrane kategórie C, je povinný nadobudnutie vlastníctva zbrane ohlásiť policajnému útvaru, ktorý mu vydal zbrojný preukaz alebo zbrojnú licenciu, do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva zbrane; zároveň je povinný v tejto lehote predložiť zbraň na zaevidovanie alebo odovzdať ju do úschovy policajnému útvaru.
Ten, kto previedol vlastníctvo zbrane kategórie C, je povinný písomne ohlásiť prevod vlastníctva zbrane do siedmich pracovných dní od jeho uskutočnenia policajnému útvaru, ktorý mu vydal zbrojný preukaz alebo zbrojnú licenciu; písomné ohlásenie musí obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 písm.
Nadobudnúť vlastníctvo zbrane kategórie D uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a), d), i) a k) možno na základe povolenia, zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. Strelivo do zbrane kategórie D uvedenej v § 7 ods. 1 písm. d) je bezúhonná a spoľahlivá podľa § 19 ods. 2 písm. a) osobné údaje (§ 9 ods.
Prečítajte si tiež: Zbraň a podnikanie: Kedy je to povolené?
Ten, kto nadobudne vlastníctvo zbrane kategórie D uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a), d), i) alebo písm. k), je povinný nadobudnutie vlastníctva zbrane ohlásiť policajnému útvaru podľa miesta pobytu do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva zbrane; zároveň je povinný v tejto lehote predložiť zbraň na zaevidovanie (§ 37) a odovzdať povolenie podľa odseku 2, ak mu bolo vydané.
Ten, kto previedol vlastníctvo zbrane kategórie D uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a), d), i) alebo písm. k), je povinný písomne ohlásiť prevod vlastníctva zbrane a odovzdať preukaz zbrane do siedmich pracovných dní od jeho uskutočnenia policajnému útvaru podľa miesta pobytu; písomné ohlásenie musí obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 písm.
Použitie strelnej zbrane na ochranu života, zdravia a majetku
Každý jeden majiteľ zbrojného preukazu a strelnej zbrane by mal byť pripravený na to, že sa môže dostať do situácie, kedy bude nevyhnutné jeho zbraň použiť okrem strelnice, či poľovačky aj na ochranu života, zdravia, či majetku.
Veľmi dôležitými krokmi sú samozrejme aj tie, ktoré nastanú po samotnom použití strelnej zbrane. Skúsime si teraz prejsť povinnosti strelca, resp. Ako prvé je nevyhnutné presvedčiť sa, či osoba voči ktorej ste zbraň použili žije a ak áno, v akom je stave.
Najdôležitejšie je, že akonáhle Vám to situácia umožní a presvedčíte sa, že osoba, ktorá zostala po použití Vašej zbrane zranená nemá na dosah strelnú, či inú zbraň, ktorou by Vás alebo iné osoby ešte mohla ohroziť, zavolajte čo najskôr na linku 155, kde s čo najväčšou rozvahou uvediete, kto ste, kde sa nachádzate, k čomu v stručnosti došlo (použitiu strelnej zbrane voči inej osobe) a samozrejme stav, v akom sa zasiahnutá osoba nachádza.
Po tom, čo sa Vám podarí vykonať základné kroky smerujúce k záchrane života a zdravia osoby, voči ktorej ste zakročili a voči ktorej ste použili strelnú zbraň je z viacerých dôvodov nevyhnutné kontaktovať na čísle 158 políciu.
Volať policajtov Vám okrem iného ukladá aj § 28 ods. 1 písm. j) Zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, kde je uvedené, že každé použitie strelnej zbrane v prípade nutnej obrany, krajnej núdze, či streľbu zo zbrane mimo na to určených priestorov ste povinný bezodkladne oznámiť najbližšiemu policajnému útvaru.
Preto je aj bez ohľadu na povinnosť vyplývajúcu z § 28 ods. 1 písm. j) Zákona č. 190/2003 Z. z. lepšie, ak budete Vy ten, kto na polícii oznámi okolnosti, miesto a následky použitia strelnej zbrane.
Nezabudnite, že pri príchode policajnej hliadky na miesto udalosti je lepšie, ak nebudete so zbraňou manipulovať v rukách, ale zbraň buď odložíte do púzdra, alebo položíte na zem a s rukami tak, aby na Vás policajti pri ich príchode videli, počkáte na to, kedy sa presvedčia, že pri sebe nemáte ďalšiu zbraň, ktorou by ste mohli ohroziť bezpečnosť vykonania ich zákroku.
V podstate od momentu, kedy sa policajti dostavia na miesto použitia strelnej zbrane, je už situácia v ich riešení a Vy nezabúdajte, že v zmysle § 34 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. V ľudskej reči povedané, že je lepšie, ak budete poslúchať výzvy príslušníka policajného zboru a nebudete na mieste komentovať zbytočne oprávnenosť, či neoprávnenosť požiadaviek policajta.
Určite je pre Vás veľmi pozitívne, ak sa Vám podarí zabezpečiť prítomnosť osôb, ktoré boli svedkami celej udalosti, ktorá predchádzala použitiu strelnej zbrane ako aj samotnému použitiu zbrane, prípadne aj svedkov, ktorí videli čo i len časť z celého deja.
Určite neurobte to, že do príchodu polície, či záchranárov budete upratovať miesto použitia zbrane a to aj za predpokladu, že by ste zbraň použili Vo vašom obydlí a za neporiadok v ňom by ste sa mohli trochu hanbiť.
No a tak isto, ako pri dopravnej nehode, nikdy nesiahajte po alkohole, či nejakých upokojujúcich liekoch, nakoľko polícia je povinná zistiť v akom stave ste so strelnou zbraňou manipulovali a či ste konali v súlade s § 28 Zákona č. 190/2003 Z.
Strelná zbraň, ktorú ste pri ochrane života, zdravia, či majetku použili môže byť a s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku zaistená.
Právo odoprieť výpoveď
A ako to je vlastne s Vašou povinnosťou vypovedať pred policajtom, či prokurátorom? V prípade prebiehajúceho trestného stíhania má svedok právo, ktoré mu vyplýva z § 130 ods. 2 Trestného poriadku, odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.
Obdobné platí aj v prípade, že ešte neprebieha trestné konanie, ale policajt koná na základe práv, ktoré mu vyplývajú z § 17 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, teda od Vás žiada podanie vysvetlenia v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. žiada po poskytnutie informácií v zmysle § 17a Zákona č. 171/1993 Z.
Použitie zbrane na zabránenie úniku páchateľa
Čo ak by sme si však prestavili situáciu, že na odvrátenie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku postačilo len to, že ste použili hrozbu Vašou strelnou zbraňou a Váš protivník by bezprostredne po spáchaní trestného činu chcel z miesta uniknúť. Je toto situácia, kedy môžete použiť strelnú zbraň voči tejto unikajúcej osobe?
S poukazom na § 25 ods. 2 Trestného zákona Vám v takomto prípade v žiadnom prípade neodporúčame použiť strelnú zbraň na zabránenie úniku páchateľa z miesta spáchania trestného činu, nakoľko uvedené konanie by už nebolo možné kvalifikovať ako konanie v súlade s ustanovením § 25 Trestného zákona v medziach nutnej obrany.
Trestný poriadok v takýchto prípadoch v zmysle § 85 ods. 2 priznáva komukoľvek, teda aj civilným osobám, právo obmedziť osobnú slobodu tomu, kto bol pristihnutý pri trestnom čine, či bezprostredne po ňom, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Každý je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.
Ideálny recept na použitie zbrane de facto neexistuje, keďže okolnosti, ktoré život prinesie sa nám nikdy nepodarí zovšeobecniť.
Upozorňujeme, že uvedený článok bol spracovaný podľa právnej úpravy účinnej spred dátumu 1.2.2022. Od uvedeného dátumu je účinná novela Zákona o strelných zbraniach a strelive (č. 190/2003 Z. z.), ktorá so sebou priniesla viacero zásadných zmien. Zmeny sa týkajú najmä rekategorizácie niektorých strelných zbraní a úpravy práv a povinností držiteľov zbraní (napr. zmeny v spôsobe nadobúdania niektorých zbraní atď.). Otázky ohľadom zmien smerujte prosím na miestne príslušné policajné oddelenia zbraní a streliva, sledujte články, ktoré uverejňujeme už s ohľadom na novelu účinnú od 1.2.2022, prípadne sa poraďte so svojim predajcom.
Právo na zbraň ako také
Právo na zbraň v podstate ani problémom nie je. Je to pozoruhodné právo človeka v spoločnosti. Je to taktiež pilier podopierajúci pantéon zvaný západná civilizácia už od kladenia jej základov. Aristoteles považoval vlastníctvo zbraní za základný zdroj, dokonca za synonymum pre politickú moc. Vo svojom trakte Politika tvrdí na rozdiel od Platóna, že každý občan by mal pracovať na svoje živobytie, mal by participovať na politických a legislatívnych rozhodnutiach a mal by vlastniť zbraň.
Slávny rímsky právnik Cicero v súdnej reči Pro Milone hovorí o prirodzenom práve človeka brániť sa proti násiliu, lúpeži či sprisahaniu akýmikoľvek prostriedkami.
Významný politický mysliteľ Machiavelli vo svojom diele O vojenskom umení vyzdvihuje dlhotrvajúcu slobodu Ríma a Sparty práve pre ich ozbrojené obyvateľstvo.
Bill of rights z roku 1689 explicitne zakotvilo právo protestantov nosiť zbraň na vlastnú obranu.
Anglický právnik a sudca Sir William Blackstone, vo svojom opus magnum Commentaries on the Laws of England, pojednáva o práve vlastniť zbraň hneď v prvej časti v kapitole O absolútnych právach jednotlivcov. Zaraďuje ho medzi tzv. prídavné právo (auxiliary right), t.j. právo, ktoré slúži ako určitá bašta či ochrana k trom základným právam - nedotknuteľnosť osoby, osobná sloboda, súkromné vlastníctvo.
Veľmi významným aktom bolo prijatie „prvej slobodnej“ ústavy severoamerických osadníkov v roku 1787. Bola založená na princípoch osvietenstva, inšpirovaná dielmi Montesquieho či Locka. Pre právo vlastniť a nosiť zbraň v USA je významný druhý dodatok, ktorý znie: „Dobre organizovaná domobrana je dôležitá v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudu držať a nosiť zbrane nesmie byť preto obmedzované.“
Doslovným výkladom uvedenej normy by sme sa mohli domnievať, že sa v tomto prípade jedná o kolektívne právo na spôsob organizovanej domobrany na prekonávanie živlov ohrozujúcich novoosadníkov pri kolonizácii krajiny.
Tench Coxe, pennsylvánsky člen ústavodarného zhromaždenia z 18.storočia, vo svojich poznámkach k prvým dodatkom americkej ústavy vysvetľuje, že spomínaný dodatok zaručuje Američanom „právo držať a nosiť svoje súkromné zbrane“ proti „občianskym vládcom“ a „vojenským silám“, ktoré „by mohli zneužiť svoju moc proti svojim spoluobčanom“.
Ratio legis spočívalo v ponechaní zbraní slobodným ľudom v slobodnej krajine na prevenciu proti eventuálnej hrozbe voči princípom vyjadrených v ich ústave.
V nasledujúcich rokoch vo svojich súdnych precedensoch potvrdil Najvyšší súd význam tohto práva. Avšak len nedávno v roku 2008, v judikáte District of Columbia v. Heller, bez okolkov vyhlásil to čo už aj tak všetci vedeli, a to iba, že právo nosiť zbraň je posvätné individuálne právo občana USA, nezávislé od práva vytvárať „dobre organizovanú domobranu“ a slúžiace k efektívnej sebaobrane či ochrane majetku.
Samotný judikát potvrdzuje možnosť jednotlivých štátov regulovať toto právo tak, aby bolo v súlade s federálnym právom. A oni tak skutočne robia.
Je iróniou osudu, že napr. Bill of rights, ktoré inšpirovali tvorcov ústavy USA, filozof John Locke, od ktorého prevzali základný koncept systém rozdelenia moci, či dokonca významný kompilátor anglického commom law sir William Blackstone, ktorý ovplyvnil ich pohľad na zákonodarstvo, pochádzajú zo štátu, ktorý sa radí k tým krajinám so skôr nedôverčivým postojom k právu na zbraň a príslušnými reštriktívnymi opatreniami.
Samočinné zbrane sú úplne zakázané a samonabíjacie zbrane sú skôr zakázané ako povolené.
Áno, zbraň zabíja, je to nástroj na ublíženie a v najhoršom prípade usmrtenie. Avšak rovnica, že viac zbraní rovná sa väčšia kriminalita, je defektná.
Vo Švajčiarsku má asi jedna tretina domácnosti zbraň. Problém nie je vo vlastníctve zbraní ale v iných skutočnostiach a to v rukách, ktoré zbraň držia.