V USA je téma vlastníctva zbraní dlhodobo predmetom vášnivých diskusií. Právo ľudu držať a nosiť zbrane je zakotvené v Druhom dodatku americkej ústavy. Občania majú byť akousi protiváhou federálnej vládnej moci a armády, aby boli poistkou pred prípadným totalitným smerovaním ich krajiny. Podobne ako vo Švajčiarsku, slušný politik sa svojich občanov báť nemusí.
Na rozdiel od európskych krajín, kde sa právo vlastniť zbraň stále obmedzovalo, a skôr sa čaká čo zákonodarci vymyslia, Američania sú zvyknutý bojovať za svoje práva. Američania si svoju slobodu a práva, ktoré im iný uberali , vybojovali so zbraňou v ruke. Pochopiteľne ináč by ich stihol osud ďalšej britskej kolónie.
Národná asociácia vlastníkov zbraní (NRA)
Významným hráčom v tejto diskusii je NRA (National Rifle Association), najväčšie združenie vlastníkov palných zbraní v USA, ktoré má cez 4 milióny členov. NRA, založená v roku 1871, sa spočiatku venovala predovšetkým streleckému výcviku milícií a Newyorskej národnej gardy. Popri vojenskom výcviku založili tradíciu nadregionálnych streleckých pretekov , ktoré spopularizovali športovú streľbu. Najväčším impulzom však bol rok 1903, keď kongres na popud NRA rozhodol o podpore športovej streľby formou lacných nákupov streliva a zbraní zo štátnych arzenálov.
Hneď od počiatku sa NRA tvrdo stavala proti pokusom o reštrikcie nadobúdania zbraní. Od 70.rokov sa začala prioritne venovať politike a zákonodarstvu, na miestnej, štátnej aj federálnej úrovni. Od tejto doby sformovala známe politické tézy o nezmyselnosti sprísňovania vlastníctva zbraní , ktoré zákon dodržiavajúcemu občanovi zamedzujú brániť sa a paradoxne kriminálnikom sa získanie zbrane nie lenže nesťaží, ale naopak uľahčí sa im život, lebo menej ich obetí bude ozbrojených. Rôznorodosť štátov a výkladu práva v nich v USA prinútila NRA založiť aj dôležitú „strážnu“ organizáciu - Institute for legislative actions ILA, ktorá má za úlohu byť v strehu a včas odhaľovať všetky pokusy o sprísnenie zbraňovej legislatívy, sledovať dianie na politickej scéne a nálady zákonodarcov. Vďaka desiatkam lobistov v zákonodarných zboroch, ILA efektívne umožňuje volebnú podporu silnej organizácie v najbližších voľbách pre zákonodarcov s priaznivým názorom.
NRA sa pýši viacerými vysokopostavenými a známymi členmi, vrátane niekdajšej kandidátky na viceprezidentku Sarah Palin, herca Toma Sellecka, herečky Whoopi Goldberg a do roku 1995 i bývalého prezidenta Georgea H. W. Busha.
Prečítajte si tiež: Nosenie dlhých zbraní na Slovensku
Financovanie a aktivity NRA
Rozpočet NRA je tvorený predovšetkým príspevkami inzerentov v ich periodikách a prostriedkami spriaznených nadácií a fondov. Pre členov pripravuje zľavové programy na nákup tovarov a služieb a preventívne zdravotné programy. Ročne na svoje aktivity vynaloží zhruba 250 miliónov dolárov, čo je viac ako všetky organizácie podporujúce kontrolu zbraní v krajine dohromady.
Súčasné výzvy a kontroverzie
V posledných rokoch čelila NRA prísnej kontrole za jej hospodárenie i kritike zo strany obrancov kontroly zbraní po početných streľbách v školách. V auguste generálna prokurátorka štátu New York podala žalobu s cieľom rozpustiť americkú Národnú asociáciu vlastníkov zbraní (NRA) za údajné zlé hospodárenie s financiami. Podľa Letitie James organizácia odviedla milióny dolárov jej lídrom, vrátane výkonného riaditeľa Waynea LaPierra, pre ich osobné použitie. Podľa žaloby newyorskej generálnej prokuratúry len za tri roky prišla organizácia následkom konania obvinených o viac ako 64 miliónov dolárov.
NRA oznámila, že reštrukturalizuje asociáciu ako texaskú neziskovú organizáciu, aby vystúpila z korupčného politického a regulačného prostredia New Yorku. Cieľom plánu reštrukturalizácie je zefektívniť náklady a výdavky, pokračovať v prebiehajúcich súdnych sporoch koordinovaným a štruktúrovaným spôsobom a realizovať mnoho finančných a strategických výhod.
Porovnanie s Európou
V porovnaní s USA , v Európe boj so zbraňovou legislatívou sťažuje dlhšia národná a kultúrna kontinuita existencie jednotlivých európskych národov a štátov, ktorá rozriedila spoločenskú potrebu vlastníctva zbraní pre vlastné prežitie. Historická absencia úspešnej kontinentálnej občianskej vojny za vlastnú slobodu, ktorá by v spoločnosti pestovala tradíciu boja jednotlivca za svoje práva so zbraňou v ruke, spôsobuje nezáujem a nepochopenie verejnosti o dôležitosti vlastníctva zbraní a brannej prípravy verejnosti pre prípad vojenského ohrozenia štátu.
Štatistiky a fakty o násilnej kriminalite v USA
Z vyvolanej diskusie vyvstáva hrozivý obraz USA, kde sa na dennom poriadku vraždí, pretože sú legálne strelné zbrane a ich penetrácia do obyvateľstva je najvyššia na svete. K takémuto obrazu je výhodné si vybrať nejaký štatistický údaj, napríklad, že v USA je až 6x vyšší počet vrážd ako v Nemecku. USA sa nachádzajú niekde v strede tabuľky na 108. mieste v susedstve štátov Nigéria a Lotyšsko. Skuťočne neviem, či sú v Nigérii legálne povolené strelné zbrane, ale v Lotyšsku je legislatívou oveľa obmedzenejšie ako v USA. A čo napríklad také Rusko s dvojnásobným ratingom IH ako má USA? A vôbec, ak tabuľku nezoradíme podľa ratingu, dostávame prehľad zoradený podľa zempisných oblastí a tu zistíme, že obyvatelia Južnej a Strednej Ameriky, Karibiku, Strednej a Južnej Afriky sa s násobne väčšou obľubou zabíjajú ako v USA.
Prečítajte si tiež: Právo na slobodu tlače
Podľa štúdie [5] sa dá poukázať na určitú koevolúciu génov a kultúry v otázke homicíd. Od raného stredoveku postupne s vývojom štátu sa vyvíjal aj regulátor zabíjania vo zvyšovaní zabíjania kriminálnych živlov, hlavne tých, ktorí sa dopúšťali homicíd. To postupne zvýhodňovalo menej vyvinuté formy kognitívno-behaviorálnych homicídnych modulov. Znižoval sa hlavne pool prirodzene násilných mužov. Kultúrne geografické rozdiely v tabuľke z [2] sa preto dajú vďaka tomu vysvetliť odlišnými kultúrnymi evolúciami . Rôzne kultúry selektujú iné varianty mužov a muži sú podľa [1] hlavný vykonávatelia homicíd, pretože im to prináša najväčší evolučný prospech.
Tabuľka: Porovnanie miery úmyselných zabití (Intentional Homicide - IH) v rôznych krajinách (počet na 100 000 obyvateľov)
| Krajina | Počet IH na 100 000 obyvateľov |
|---|---|
| Rusko | Dvojnásobný rating IH ako USA |
| USA | Stred tabuľky (108. miesto) |
| Nigéria | V susedstve s USA v tabuľke |
| Lotyšsko | V susedstve s USA v tabuľke |
Poznámka: Tabuľka je ilustračná a obsahuje len vybrané krajiny spomenuté v texte.
Záver
Diskusia o práve nosiť zbraň v USA je komplexná a zahŕňa ústavné, historické, kultúrne a spoločenské aspekty. NRA zohráva kľúčovú úlohu v tejto diskusii, pričom obhajuje právo na držanie zbraní a zároveň čelí výzvam a kontroverziám súvisiacim s násilnou kriminalitou a hospodárením. Rôzne štáty majú rôzne zákony a pravidlá týkajúce sa držania zbraní. Aj v Arizone, štáte s najvoľnejšou legislatívou je podmienkou na kúpu zbrane vek nad 18 r. a čistý register trestov.
Prečítajte si tiež: Slovenské zákony o zbraniach a veku