Prekážkový beh: Technika "nohy k hrudníku"

Dynamika a rytmus sú neodmysliteľnou súčasťou tanca a jazzového obzvlášť. Každý pohyb má určitú svoju dynamiku a rytmus. Tanec všeobecne je umenie odohrávajúce sa v priestore a čase. Jeho špecifikum je pohyb, ktorý sám o sebe je dynamický motív v rytmickej línii.

Spomedzi jednotlivých tanečných techník je jazzový tanec z formálneho hľadiska najdynamickejší. Jeho dynamická štruktúra je neporovnateľne rôznorodejšia ako v iných formách a technikách tanečného umenia. Špecifická dynamika a rytmus vytvárajú charakter a povahu jazzového tanca. V mojej práci sa zaoberám dynamikou a rytmom ako takým a skúmam, vytváram možnosti varírovania. Vychádzam z teórie jazzovej hudby a jej rytmiky. Skúmam možnosti zmien v zaužívaných a jednoduchých formách, ktoré rozvíjam o zložitejšie rytmické členenia. Skúmam dynamiku a rytmus všeobecne a rozoberám ich vlastnosti, ktoré vplývajú na pohyb.

Vo svojej práci často spomínam a citujem Emila Jacques - Dalcroza, ktorý ma ako osobnosť neuveriteľne zaujal. Bol jedenou z prvých osobností, ktorý sa venoval výskumu v oblasti rytmu a skúmal jeho vplyv na pohyb ľudského tela. Jeho úvahy dostali do povedomia pohyb ako prirodzený prostriedok na pochopenie a vnímanie rytmu. Pre neho je ľudské telo nástroj, alebo prístroj, ktorý vníma rytmus veľmi intenzívne a podvedome na neho reaguje a tým vzniká potreba tento jav podporiť a rozvinúť.

Dalcroze je presvedčený o tom, že pohybová reakcia pripravuje nasledujúcu akciu. Odhaľuje tak mechanizmus nadväznosti pohybov - akcia a reakcia. Dalcroze považoval za potrebné, aby žiak rytmiky rozvíjal aj cit pre priestor. Ja sa pozerám sa na priestor ako na ďalší determinant kvality pohybu, ktorý ovplyvňuje dynamickú líniu pohybu. Celková dramaturgia tréningu, či už technické cvičenia alebo priestorové variácie, majú veľmi dynamický podtext. Priestorové členenie je vonkajší a vizuálne najkonkrétnejší dynamickým elementom.

Keďže pracujem z profesionálnymi tanečníkmi, využívam maximálne striedanie kvalít pohybu a ich spájanie. Profesionáli majú osvojenú techniku jazzového tanca, preto im treba hľadať stále vyššie méty ako ich len udržiavať na určitej úrovni spôsobilosti. Sú to praktici, ktorý v rámci svojho profesionálneho rastu potrebujú byť flexibilnejší a tvárnejší. Striedanie dynamiky a rytmu v spojitosti s priestorom im trénuje telo a rovnako aj myseľ.

Prečítajte si tiež: Zábava a rozvoj pre celú rodinu

V práci som použila dvojaký pohľad na rytmiku a dynamiku. Podobne ako jazzová hudba a jazzový tanec vznikol z dvoch prameňov, afrického a európskeho aj ja som pracovala zo zdrojmi európskej hudobnej a tanečnej vedy (Burlas L., Kröschlová J.) a afroamerickej jazzovej hudby (Poledňák M.).

Charakteristické znaky jazzového tanca

Každý tanečný a hudobný smer má svoje korene v určitej kultúre a navzájom sa ovplyvňujú. V prípade jazzovej hudby a tanca je to africká kultúra, ktorá novú podobu získala na území Ameriky. Charakteristickým znakom jazzového tanca je polycentrický pohyb. To znamená, že jednotlivé časti ľudského tela sa pohybujú nielen nezávisle, ale aj v iných smeroch, rytmoch a dynamike. Pohyb vychádza z rôznych pohybových centier, často sa súčasne vykonáva na rôzne rytmy, pričom je podstatná tanečníkova schopnosť pohybovo izolovať jednotlivé časti tela. Táto afroamerická pohybová polycentrika je kontrastným protipólom tanca európskeho, ktorý je monocentrický, čo znamená, že pohyb vychádza z jedného pohybového centra. Aktivizovaním všetkých pohybových centier v jazzovom tanci sa znásobuje tanečná expresia tanečníka a pohybová energia tak smeruje von z tela do celého priestoru.

S polycentrikou jazzového tanca úzko súvisí polyrytmika a polymetrika černošskej hudby. Polyrytmika znamená, že vnútri jedného pevného metra sa realizuje nie jeden, ale viac rytmických modelov. Taktiež v hudobnej polymetrike sa neuplatňuje jedno, ale viac druhov hudobného metra. Beat je základný rytmický pulz jazzovej hudby, ktorý sa obohráva vo viacerých rytmických modeloch a tým vzniká základný štýlotvorný princíp off beat. Off beatom sa označujú mimoúdery základného rytmického pásma, ktoré vytvárajú niekoľko od seba nezávislých, súčasne prebiehajúcich rytmických pásiem. Spojením týchto základných charakteristických čŕt a ich technickým zvládnutím dosahuje jazzový tanec výrazové napätie.

Nad všetkými princípmi však prevláda jazzové cítenie (feeling), ktorý interpreta vnútorne vedie, provokuje a dodáva jeho tancu osobnostnú črtu. Potreba metodiky pre vzdelávanie tanečníkov v jazzovom tanci vznikla v 40. rokoch v USA. Keďže sa tanec dostáva na javisko a stáva sa z neho scénické vyjadrenie a interpreti nie sú len afrického pôvodu, potreba vzdelávania a ustálenia metodických postupov sa stáva nevyhnutná. Za otca jazzového tanca sa v dejinách tanca označuje Jack Cole, tvorca metodiky jazzového tanca. Na vyjadrenie jazzovej hudby využíval izolácie jednotlivých častí tela, kde kládol veľký dôraz na ich umiestnenie „izolations and pleasment“, a preferoval absolútnu precíznosť pohybu. Do jazzového tanca pridal aj sunové izolácie hlavy (sundary) pochádzajúce z indického tanca.

Z najznámejších pedagógov jazzového tanca treba ešte spomenúť Matta Mattoxa a amerického pedagóga Gusa Giordana. Podľa neho sa jazzový tanec rozdeľuje na modern jazz a rock jazz. Modern jazz akceptuje opozíciu a perkusívny výraz izolovaných pohybov a rock jazz akceptuje zhodnosť a swingový, ľahší výraz pohybov. Technika jazzového tanca je prvkovo rozsiahla a variabilná. Napriek tomu terminológia a metodika jazzového tanca nie je jednotná. Používa sa francúzska terminológia klasického tanca, anglická opisná terminológia (napr. deep knee bend) ale aj anglická triviálna terminológia (napr. brush, table top), ktorá je pre svoju stručnosť, výstižnosť a presnosť najpoužívanejšia. Symbolický alebo prirovnávací opis je užitočný pre pochopenie charakteru pohybu.

Prečítajte si tiež: Reportáž z The Race

Základné postavenie tela pri prekážkovom behu

1. Základné postavenie tela: Stoj v I. paralelnej pozícii. Celé telo je vzpriamené a vyťahuje sa šikmo hore. Vzdialenosť chodidiel je na šírku bedrových kĺbov, vnútorné strany chodidiel sú prísne paralelné a kolená vystreté. Váha tela je prenesená na prednú časť chodidla, pričom cítime celé chodidlo, ktoré je funkčné. Telo je vytiahnuté šikmo hore. Horné končatiny sú zavesené v ramennom pletenci a aktívne sa vyťahujú za prstami. Držíme ich však silou chrbtového svalstva. Stiahneme sedacie svaly, vytiahneme brušné svaly, rebrá tlačíme k sebe. Plecia zatlačíme dolu a otvárame do strán, čím sa rozširuje horný hrudník. Lopatky tlačíme dolu a do šírky a tým dosahujeme pocit širokého. pevného chrbta.

   Základné postavenie tela si tanečník osvojuje už od prvej hodiny jazzového tanca. Dôležité je, aby tanečník stál v pocite, že sa odtláča chodidlami od podlahy a vyťahuje sa z kolien, bokov, ramien a krku čo najvyššie.

2. Pokrčené kolená: Použitie pokrčených kolien je prebraté z etnickej bázy jazzového tanca a umožňuje nám dodržiavať a vyjadrovať rytmus a pulzáciu jazzového tanca (napr.

3. Znížená poloha ťažiska.

4. Chodidlo: Celé chodidlo je funkčné, ale váha tela je prenesená na jeho prednú polovicu.

   Prečítajte si tiež: Reebok Spartan Race

5. Pozície dolných končatín: V jazzovom tanci používame paralelné a prirodzene vytočené pozície DK. I., II., IV. a V. II. jazzová pozícia. Druhá jazzová pozícia je paralelná alebo prirodzene vytočená. V jazzovom tanci sú chodidlá v II. IV. jazzová pozícia. Štvrtá jazzová pozícia je paralelná alebo prirodzene vytočená. V paralelnej IV. jazzovej pozícii je predné chodidlo vtočené a brzdí dĺžku kroku (hlavne v polohe knee bend). Váha tela je rovnomerne rozložená na oboch dolných končatinách, panva a ťažisko sú v strede kroku. V IV.

6. Pozície horných končatín: Medzi pozície HK patria short jazz arm (krátke jazzové ruky), long jazz arm (dlhé jazzové ruky), diagonálne pozície HK a „V“ pozícia HK. Short jazz arm rozoznávame horizontálne alebo vertikálne. Pri pozíciách HK používame rôzne polohy ruky. Napríklad dlaňou vpred, vzad, dolu, hore, otvorené prsty, prsty zatvorené v päsť, flex hore, dole a i.

7. Široká stopa krokov.

8. Odraz od zadného chodidla: Odraz zo zadného chodidla nám predlžuje krok a dodáva na výbušnosti a excentričnosti.

9. Vedomá opora osi: Od schopnosti uvedomiť si os tela sa odvíja možnosť tancovať.

10. Pohyb cez pozíciu (movement through position).

11. Izolácie: Izoláciou rozumieme separátny pohyb jedného kĺbového komplexu a príslušnej časti tela s využitím aktívnej opozície. Ide nielen o izoláciu jednotlivých kĺbov ale i hlavy, ramien, bokov, hornej i spodnej časti trupu (pozri kap. 6), kolien, chodidiel atď. Nepohybujúca sa časť tela však nepodlieha uvoľneniu (relaxácii).

12. Pohybové centrá.

13. Rezonancia pohybov cez chrbticu: Jazzový tanec je pohyb celého tela, pričom chrbtica je neustále aktívna.

14. Rélevé.

15. Točenia: Točiť v jazzovom tanci môžeme rôznymi spôsobmi. Na dvoch dolných končatinách alebo na jednej dolnej končatine s dopnutými kolenami alebo v knee bend. Ďalej prestupovaním v polohe knee bend o 180°, prehlbovaním plié na stojnej dolnej končatine (točenie smeruje do zeme), rotovaním vo vzduchu v rôznych polohách okamžite po odraze alebo rotovaním vo vzduchu kombinovaním uvedených možností (prvá časť točenia sa uskutočňuje na zemi a po odraze pokračuje vo vzduchu alebo opačne).

16. Jazzová kontrakcia: Kontrakcia vzniká stiahnutím svalovej skupiny, pričom sa vyvolá pohyb určitej časti tela. Ak stiahneme sedacie a brušné svalstvo, vzniká kontrakcia vpred.

17. Pohyby s posunutím ťažiska mimo os na hranicu pádu: Pri týchto pohyboch (napr.

18. Sklzy, pády: Sklzy a pády na zem sú pohyby umožňujúce prechod zo stoja na zem a opačne.

19. Švihy dolnými končatinami: Pri švihoch je švihová DK prepnutá alebo ohnutá v kolene, s prepnutým alebo flexovaným priehlavkom. Stojná DK môže byť dopnutá alebo v polohe knee bend.

20. Kick (vykopávanie): Kick je krátky, uvoľnený ale energický pohyb dolnej končatiny, pri ktorom je iniciátorom dolná časť končatiny a pokračuje podľa potreby vpred, bočne, krížom cez stojnú končatinu, paralelne, vytočene, tesne nad podlahu, na 45°, 90°, vyššie. Kick rozoznávame nízky - Low kick alebo vysoký - High kick, pričom jeho výšku určuje výška kolena pracujúcej DK.

21. Elevácia, skoky.

22. Hudobný sprievod: Hudba, ktorá sa používa pri výučbe techniky jazzového tanca musí byť pre interpretov počúvateľná, jednoduchšia, pravidelná a môže mať aj etnický charakter. Vybrané skladby musia korešpondovať s priebehom tréningu. Preto je dôležité striedať náladu a tempo nahrávok.

Špecifické cvičenia a príprava

Kvalít pohybu je neuveriteľné množstvo. Tieto rozličné odtiene pohybu, ktoré vznikajú zmenou dynamiky, rýchlosti či tvaru poskytujú široké možnosti pohybového vyjadrenia. Na pohyb je potrebné vynaložiť určité úsilie. Bez snahy nemôže dôjsť k žiadnej činnosti. Intenzita svalovej práce ako spôsob akým je energia uvoľnená rozhoduje o kvalite pohybu. Veľké množstvo energie vytvára pohyb, ktorý vnímame intenzívne dynamický pohyb, zatiaľ čo malé množstvo energie a jej pomalé plynutie vytvára pohyb, ktorý vnímame ako jemný pohyb. Keď sa tieto výbuchy energie opakujú v rýchlej postupnosti, vnímame ich odlišne ako keď sú medzi nimi pauzy.

Základná kvalita pohybu v jazzovom tanci vychádza z práce svalov a ich neustálou aktiváciou v celom tele. Charakterizuje ju snaha prekonávania fiktívnej sily v protismere, známa pod pojmom aktívna opozícia. Znamená to, že tanečník je neustále v napätí, čo môže pôsobiť vizuálne veľmi strnulo až kŕčovito, ale ak energia vynaložená na zapojenie svalov je v neustálom prúde a tanečník vníma jej špirálovitú trajektóriu, nepôsobí pohyb vôbec strnulo, ale naopak živelne, vitálne.

Fyzikálne pojmy tlak a ťah najlepšie poukazujú na to aká kvalita pohybu je pre jazzový tanec globálne prioritná. Buď tlak a ťah pôsobí v smere pohybu, alebo proti nemu. Veľký význam má podlaha, ktorá vytvára ďalší hmotný bod opozície k realizovanému pohybu. Množstvo energie kombinovanej s rýchlosťou a uvoľnením mení kvalitatívny charakter pohybu, čo dáva pohybu ako výrazovému prostriedku tanca širokú škálu možností. V jazzovom tanci sa zväčša pracuje s maximálnymi hodnotami energie, ktorá sa buď nahromadí, alebo uvoľní. Nedochádza tu však k maximálnemu uvoľneniu svalstva a následnej aktivácie, ale len k zmenšeniu hodnôt nahromadenej energie a jej nárast.

Tanečník má pocit kompaktnosti celého tela a pri tom môže pracovať s rôznymi časťami tela samostatne a v rôznych špecifických kvalitách. Nikdy však nepocíti relaxáciu časti, ktorá nerealizuje pohyb teda je z formálneho hľadiska neaktívna, alebo pracuje v kvalite, ktorá je zložená z komponentov uvolnenie a nahromadenia energie. A: stojí v I. par. C: prechytí PDK zozadu a vytvára odpor proti zatváraniu PDK do I. par. Cvičenie môžeme rozvinúť o prácu HK. Každá časť tela musí získať touto cestou vlastné uvedomenie si prácu svalov, ktoré sú aktívne nie len v smere realizácie, ale aj proti fiktívnej sily v protismere. Uvedomiť si akúsi izolovanú emancipáciu a súčastne pocit spolupatričnosti k celku. Prebúdzanie a fixovanie pocitov sily tlaku a ťahu ako opozície v tréningu jazzového tanca predstavuje prvú fázu osvojovania si jazzového výrazu. Pokročilý interpret neskôr využíva tieto návyky prirodzene a pracuje s ich variabilnosťou vo všetkých rovinách. Aktívna opozícia je považovaná za všeobecnú kvalitu pohybu, ktorá je špecifická a najcharakteristickejšia pre jazzový tanec. Každá z kvalít má určitú špecifickú atmosféru. Tú vytvára jedinečná kombinácia rôznych elementov pohybu, ale tiež vyjadrenie určitej kvality každým tanečníkom individuálne. Rytmická stránka pohybu plynie rovnomernou rýchlosťou od miesta vzniku pohybu až po jeho zakončenie. Rovnomerná rýchlosť vedeného pohybu, ktorá je jeho hlavným znakom, sa prejavuje najvýraznejšie v pomalo...

Ďalšie cvičenia

• Stoj rozkročný. Predpažiť ľavú, pravou rukou chytiť lakeť a pritiahnuť k hrudníku. Opakujeme aj s pravou pažou - výdrž 15 - 20 sekúnd.
• Stoj rozkročný, rukou chytiť ľavé ucho a úklonom hlavy doprava naťahovať svaly krku.
• Stoj rozkročný, chytiť lakeť a pritiahnuť k hrudníku.
• Stoj rozkročný, pravá ruka vbok.
• Stoj rozkročný, pravou, ľavou, súpažne dnu von, striedavo v protipohybe.
• Stoj rozkročný.
• „Turecký sed“, pred sebou chodidlá, rukami sa dotýkať chodidiel.

Volejbal

• Vo fáze útoku i obrany.
• Strehu.
• Vysoký volejbalový streh.
• Stredný volejbalový streh.
• Stredný volejbalový streh, s jednou nohou mierne vpredu.
• Vysoký volejbalový streh, pravá noha vzadu.

tags: #prekazkovy #beh #nohy #k #hrudniku