Prekážkový beh patrí medzi technicky najnáročnejšie bežecké disciplíny.
Základná Charakteristika a Pravidlá
Tieto dve ľahkoatletické disciplíny sú v podstate šprintami cez prekážky, ktoré sú rovnomerne rozložené na bežeckej trati. Ženy behajú 100 metrov a muži 110 metrov cez prekážky.
Prekážkové šprinty sa bežia v dráhach. V každej dráhe sa nachádza 10 prekážok.
- Ženská prekážka je vysoká 0,84 metra a hlboká 70 centimetrov. Šírka prekážkovej latky je 7 centimetrov.
- Mužská prekážka je vysoká 1,067 metra a široká maximálne 1,20 metra.
Šprintér sa môže prekážky dotknúť, resp. ju aj zhodiť.
Prekážkový beh je mimoriadne náročný na zosúladenie šprintérskych schopností atléta a jeho individuálnej techniky zdolávania prekážok.
Prečítajte si tiež: Zábava a rozvoj pre celú rodinu
Stručná História
Prvú bežeckú súťaž na 120 yardov (109,68 metrov) s prekonávaním prekážok datujeme na začiatok 19. storočia. Uskutočnila sa v roku 1864 v Anglicku v rámci prvého oficiálneho ľahkoatletického stretnutia univerzitných výberov Ocfordu a Cambridge. Koncom 19. storočia sa uvedená prekonávaná vzdialenosť upravila vo Francúzsku na rovných 110 metrov. Beh na 110 metrov cez prekážky mužov bol zaradený v programe prvých novodobých Olympijských hier v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženský prekážkový šprint na 100 metrov sa po prvý krát objavil v programe Olympijských hier v roku 1972 v Nemeckom Mníchove. Pred tým ženy súťažili na trati kratšej o 20 metrov. Zmenami prešli pri vývoji týchto disciplín aj prekážky, cez ktoré sa preteká (ich výška a vzdialenosť medzi nimi.
V roku 1864 sa pretekalo cez prekážky s dvomi pevnými podstavcami. Od roku 1895 sa začali používať mobilné prekážky s podstavcom v tvare písmena "T". Od roku 1935 sa používajú mobilné prekážky v tvare písmena "L" s vyvažovacím závažím.
Technika Prekážkového Behu
Najdôležitejšou časťou je štart, pri ktorom sa štartuje z identickej polohy ako pri hladkom behu na 100 metrov. Rozhodujúca pri prekážkarskom štarte je frekvencia úvodných krokov pri nábehu na prvú prekážku, ktorá je nezávislá na dĺžke krokov.
Najvyššia akcelerácia prekážkára je v prvých štyroch krokoch. Po prekonaní prvej prekážky sa bežec snaží vzpriamiť svoje telo počas ďalších štyroch krokov.
Bežec sa na prekážky odráža švihovou nohou dopredu, automaticky, tak ako to má natrénované, vo vzdialenosti od 1,9 do 2,35 metra od prekážky. Ponad prekážku sa bežec snaží prejsť plynule pri minimálnej strate získanej rýchlosti, čo najnižšie nad prekážkou.
Prečítajte si tiež: Reportáž z The Race
Ďalšou fázou je dokrok, keď prekážkár dokročí vo vzdialenosti cca 1 metra za prekážkou a plynule nadväzuje na beh medzi prekážkami. Pri dokroku je dôležitá najmä práca členka prekážkara.
Bežec následne opäť akceleruje v troch krokoch. Posledný krok pred prekážkou je kratší a vyšší. Najvyššiu rýchlosť dosahujú prekážkari medzi prekážkami. Úsek medzi prekážkami sa behá na tri kroky.
Výstroj
Používajú sa šprintérske atletické tretry, ako pri behu na 100 metrov.
Metodika Tréningu
Metodická rada nácviku prekážkového behu - nabeh na prvú prekážku/beh medzi prekážkami/dobehu.
Pri funkčných cvikoch je nesmierne dôležitá ich technika a prevedenie, kde kvalita je dôležitejšia ako kvantita. Príkladmi funkčného tréningu sú cviky ako...
Prečítajte si tiež: Reebok Spartan Race
Správna technika prekážkového behu je charakteristická trojkrokovým rytmom, t.j. vzdialenosť medzi prekážkami sa prekonáva tromi krokmi. K systematickému nácviku...
tags: #prekazkovy #beh #technika