Puška M1 Garand sa v priebehu 2. Svetovej vojny stala zbraňou nerozlučne spätú s americkými vojskami.
Bola to prvá samonabíjacia puška, ktorá sa dostala do výzbroje armády.
Jej prednosťou bola spoľahlivosť a vysoký účinok, ktorý však bol vykúpený vysokou hmotnosťou.
Zbraň bola nabíjaná rámčeky na 8 nábojov, ktoré pri vystrieľanie vyskakovali zo záveru a spôsobovali špecifické "cinkací" zvuky.
Tento airsoftovy model zbrane M1 Garand je vyrábaný firmou Marushin.
Prečítajte si tiež: Háčkovnica a winchestrovka
Zbraň sa vyznačuje realistickým spracovaním drevené pažby, vysokou hmotnosťou a reálne vykonanými kovovými dielmi.
Systém Blow Back a pohyblivý záver zbrani dodáva spätný ráz a tiež zaistí vyhodenie prázdneho rámčeka na nábojnice.
Zbraň je v základe vybavená úchyty na popruh.
Označenie LGBTI+ počul azda každý.
„Týmto pojmom v podstate označujeme ľudí, ktorí interagujú so svetom alebo ich spoločnosť nejakým spôsobom ovplyvňuje primárne cez svoju odlišnú sexuálnu romantickú alebo rodovú identitu.
Prečítajte si tiež: O vzniku prvých zbraní
Je to veľmi široká skupina ľudí, ktorí nezapadajú do nejakých noriem, o ktorých my hovoríme, že svet je heteronormatívny, je patriarchálny.
To znamená, postavený na nejakých hodnotách, že byť heterosexuálny je tá správna norma a muž alebo to mužské v spoločnosti je nejakým spôsobom preferované.
12. októbra 2022 po 19.00 hod. došlo v Bratislave na Zámockej ulici pred barom Tepláreň k vražde dvoch mladých ľudí a zranená bola jedna žena.
Zavraždený bol Matúš, ktorý bol bisexuálom a Juraj, ktorý bol nebinárnou osobou a hovoril o sebe v mužskom rode.
„Je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili, aký je rozdiel medzi tragédiou a vraždou.
Prečítajte si tiež: Vývoj prvých strelných zbraní
Vždy je tam obeť, ale rozdiel je zásadný, a to musíme všetci pochopiť.
To, čo sa stalo v Teplárni, bola vražda.
To bol akt teroru, terorizmu, bol to premyslený a jasne namierený teroristický čin voči skupine LGBTI+ ľudí.
Podľa neho išlo o tragédiu a tento človek - vodič neplánoval svojou nezodpovednou jazdou pod vplyvom alkoholu zabiť päť nevinných ľudí, čo sa v prípade vraždy na Zámockej nedá povedať.
Aj keď to, samozrejme, neospravedlňuje fakt, že si vodič vedome sadol za volant pod vplyvom alkoholu, čím z auta vedome vytvoril zbraň.
„Takisto v roku 2018, keď zabili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, to bola vražda.
Opäť tam bol ten motív, že nieto chcel Jána umlčať kvôli jeho práci.
Ján bol investigatívny novinár a písal a hovoril o veciach, ktoré sa niekomu nepáčili, tak ho dali zavraždiť aj so svojou snúbenicou.
A hoci vo všetkých týchto prípadoch to končí tým, že vyhasne život, tak je v tom zásadný rozdiel.
Výsledkom nenávisti môže byť vražda.
Začiatkom a prejavom nenávisti môže byť na prvý pohľad nevinné vyjadrenie „ja nemám nič proti gejom, ale...“ alebo „načo sa priznal, že je gej, koho to zaujíma,“ alebo „nie som za registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia“.
„Dlhé roky som hľadal na túto otázku odpoveď a nachádzal som rôzne.
Mojou prvou bolo, že ľudia majú málo informácií.
Dám si do internetu Wikipedia a môžem stráviť týždeň štúdiom týchto tém.
To nie je o tom, že ľudia nevedia o nás, akože kto je to gej alebo lesba.
Ale tam sa dostávame hlbšie a dostávame sa v podstate k hlbšiemu problému tejto spoločnosti, ktorý vnímam v rôznych ohľadoch a netýka sa to len nás.
„Pracujem na spôsoboch, ako v spoločnosti budovať alebo zvyšovať všeobecnú hladinu rešpektu, ktorá sa potom premení k lepšiemu postaveniu alebo k tomu, že nielen LGBTI+ ľudia sú vnímaní lepšie, ale vlastne všetci ľudia s odlišnosťou, čo v nejakom bode je každý z nás alebo valná väčšina z nás, ktorá má nejakú odlišnosť a má nejakú potrebu rešpektu.
Väčšina z nás bude starých, bude mať nejaké telesné, mentálne či kognitívne obmedzenie a ten rešpekt sa bude prenášať aj do toho.
Takže to nie je len, že ja pracujem, aby sa ľudia ako ja mali lepšie, ale ja pracujem na tom, aby sa ľudia všeobecne mali lepšie.
„Ak si dobre spomínam, je to prvýkrát za desať rokov, čo náckovia neprišli.
Ale zároveň aj dnes sa stávajú veci, že som ťa videl na Pride a neviem čo, a ty si taký a taký a ja s tým mám problém...
Ja, čo patrím k majorite, som neraz musel utekať alebo som sa ocitol v situáciách, keď ma niekto chcel napadnúť a zbiť kvôli tomu, že ma videl na Pride.
Ja neviem, či vieme hovoriť o nejakom zlepšovaní situácie, ale jedno, čo je isté, je, že sa o tom oveľa viac rozprávame.
A dôležité je, akým spôsobom sa o tom rozprávame.
Byť v spoločnosti niekoho iného, svojej polovičky či partnera je niečo, čo je pre nás úplne prirodzené a bezpečné.
Nie každý to tak ale má, čo je výsledkom dlhodobého správania sa našej spoločnosti.
Výsledkom toho je aj tragédia, pri ktorej zomreli dvaja mladí ľudia a bola postrelená žena.
„V prvom rade mi dovoľte vyjadriť ľútosť a úprimnú sústrasť pozostalým, priateľom a rodinám Juraja a Matúša.
Takisto si želáme skoré zotavenie z rán na duši a na tele zranenej Radky.
Slovenská židovská komunita, rovnako ako väčšina občanov Slovenska, sa snaží uvedomiť si a spracovať, čo sa vlastne v hlavnom meste udialo.
Páchateľ nenávidel ľudí za tie črty, ktoré ovplyvniť nedokážu.
Sexuálnu orientáciu a etnický pôvod si človek nevyberá.
„Ak udalosť zúžime len na osobu páchateľa, vieme si živo predstaviť, v akom názorovom prostredí, v akej bubline vyrastal a čo počúval v najužšom rodinnom kruhu.
Vieme, že jeho otec kandidoval za ultranacionalistickú stranu Vlasť.
Jej najznámejší protagonista mal viacero antisemitských a xenofóbnych vyhlásení.
Pravdou však je, že ani teroristický útok zrejme nie je pre našu spoločnosť natoľko závažný, aby sa okamžite a takmer prirodzene zmenili niektoré základné práva pre tieto komunity.