Odbehnúť maratónsku trať je snom mnohých bežcov. Maratónsky beh je behom na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km. Jeho pôvod je spájaný s gréckym vojakom Feidippidom.
V roku 495 pred Kristom sa udiala známa, mnohými faktami podložená bitka pri meste Maratón, kde Aténčania porazili Peržanov. Statočný vojak sa ponáhľal do Atén oznámiť výsledok bitky. Po namáhavej ceste mal silu len odovzdať správu o víťazstve, následne skolaboval a zomrel.
Antická legenda prežila až do modernej doby a učarovala francúzskemu filológovi Michaelovi Brélovi tak, že presadil zaradenie behu z Maratónu do Atén do programu prvých olympijských hier v roku 1896. V tom roku sa na štarte prvého oficiálneho maratónu zhromaždilo sedemnásť bežcov z piatich krajín. Historicky prvým maratónskym víťazom sa stal domáci súťažiaci Spyridon Louis.
Názory športových historikov na dĺžku prvého maratónu sa líšia. Na štvrtých olympijských hrách v Londýne bol štart pretekov naplánovaný v priestoroch zámku Windsor a na žiadosť kráľovnej bol premiestený tak, aby ho mohli sledovať aj deti kráľovnej z terasy zámku. Po oficiálnom premiestení trate od štartu do cieľa na White-City štadióne sa zistilo, že trať merala 42,195 km. Táto vzdialenosť bola od roku 1924 určená ako záväzná dĺžka trate pre každý ďalší maratónsky beh.
Ženské nadšenie v maratóne
Dlhé roky panoval názor, že ženám ako tým krehkejším stvoreniam, sa niektoré činnosti i športy nehodia. Nebolo tomu inak ani na prelome 19. - 20. storočia. Počiatky ženského maratónu sa vymykajú vývoju iných atletických disciplín. Prvá žena, ktorá absolvovala maratónsku trať bola Grékyňa Melpomena Louanidová. Pôvodne sa chcela zúčastniť olympijských pretekov spolu s mužmi, ale usporiadatelia o tom nechceli ani počuť. Preto sa rozhodla bežať maratón sama o deň skôr pred oficiálnym behom. Do cieľa dobehla za štyri a pol hodiny.
Prečítajte si tiež: Slovenský Samopal: Detaily a Význam
Časom začali pribúdať ďalšie nadšené bežkyne, ktoré prekonávali predchádzajúce rekordy svojimi vlastnými. Dnešný zdravý životný štýl len potvrdzuje, že rôzne druhy športov sú pre všetkých, ktorí sa naň cítia.
Kráľovská disciplína dnes
Údajne sa na celom svete beží viac ako 500 maratónskych behov. Medzi tie najväčšie a najprestížnejšie dnes patria Bostonský maratón, maratón v New Yorku, v Chicagu a európske maratóny v Londýne a v Berlíne. Prvý menovaný je dokonca najstarším každoročným maratónom na svete. Tieto preteky sa zvyknú označovať aj ako „World Marathon Majors“ a bežať na nich je skutočná česť. Záujem totiž vysoko prevyšuje kapacitné limity.
V Európe majú maratónske behy o čosi kratšiu históriu. V našom okolí sú obľúbené maratónske behy v Prahe, Budapešti či vo Viedni. Medzi ne sa radí aj bratislavský mestský maratón. Ten ostatný prilákal na trať vo všetkých disciplínach 5730 pretekárov a tisícky nadšených divákov.
Na Slovensku sa organizuje od roku 1924 významný európsky a štvrtý najstarší maratón na svete - Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Významným je i druhý najstarší maratón na Slovensku - Kysucký maratón.
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach
Košický maratón má iba o 28 rokov menej ako novodobé olympiády. Keď ho Vojtech Bukovský na jeseň 1924 zakladal, ešte nemal tridsať. V lete 1924 sa vybral aj do Paríža a Košičanom na stránkach maďarského denníka Kassai Napló vykresľoval pôvaby olympijských hier a nadšenie aj útrapy ich účastníkov. Najviac ho očaril maratón. Práve táto disciplína ho v Paríži najviac očarila. Uplynulo iba pár týždňov a 28. októbra, v deň 6. výročia vzniku Československa, sa konal prvý maratón v Košiciach.
Prečítajte si tiež: Charakteristika zásobníkov AK-47
Myšlienka založenia vytrvalostného behu na východe Slovenska je spojená s menami Vojtecha Bukovského, Antonína Zikmunda a Dr. Dezidera Kronhausera. Už v lete 1924 sa na schôdzi Východoslovensko-Podkarpatského okrsku ČsAAU (Československá amatérska atletická únia) rozhodlo o usporiadaní I. slovenského maratónu, ktorému predchádzal úspešný skúšobný beh na 30 km. Termín štartu sa stanovil na deň štátneho sviatku ČSR, 28.
Prvý maratón v Košiciach sa bežal v 28. októbra 1924. Odvahu postaviť sa na štart trate s dĺžkou 42,195 metrov našlo zo 17 prihlásených bežcov iba osem - Halla, Tronka, Badonič, Kulcsár z miestneho športového klubu KAC, Schuller zo Slávie a vojaci Lenart, Zajič a Schmidt. Časom 3:01:35 zvíťazil Košičan Karol Halla.
Na prvom ročníku sa bežalo od železničnej stanice v Turni nad Bodvou do Gajdových kúpeľov (dnešný rekreačný areál Anička) v Košiciach. O rok neskôr maratónci vyrazili z Gajdových kúpeľov cez Valaliky do Čane a späť. V rokoch 1924 až 1937 sa maratón bežal vždy 28. októbra na sviatok vzniku Československej republiky. V rokoch 1939 - 1944 (v tom čase boli Košice súčasťou Maďarska), sa maratón uskutočnil v rôznych septembrových a októbrových termínoch. Od roku 1952 bol termín maratónu presunutý kvôli priaznivejšiemu počasiu na prvú októbrovú nedeľu.
Počas ľahkoatletických dostihov košickej posádky na oslavu 6. výročia československej samostatnosti v roku 1924 sa prvýkrát konal košický maratón za účasti 8 „závodníkov“. Išlo o vôbec prvý maratón, ktorý sa behal na území Slovenska. Asi nikto v tom čase nečakal, že maratón sa stane najväčšou športovou atrakciou mesta, ktorá každoročne láka bežcov z celého sveta.
Najväčšiu zásluhu na organizácii prvého košického maratónu nesie Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe. V Paríži ho najviac očaril maratónsky beh, ktorý v domácom prostredí úplne absentoval. Vďaka jeho iniciatíve bol do celkového programu októbrových atletických pretekov zaradený aj maratón.
Prečítajte si tiež: Moje skúsenosti so streľbou
V prvú októbrovú nedeľu 2023 sa uskutoční 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.
Legendy MMM
V Košiciach štartovali obaja dvojnásobní olympijskí víťazi - legendárny Etiópčan Abebe Bikila (zlatý z rokov 1969 a 1964) a Nemec Waldemar Cierpinski (1976 a 1980). Afričan vyhral i na Slovensku, Nemec nie, začínal veľkú kariéru. Presne tak, ako tretí víťaz Hier olympiády bežiaci v roku 1931 prvý maratón v živote, Argentínčan Juan Carlos Zabala. V Košicach vyhral, potom triumfoval na OH 1932. Štvrtým so zlatom z OH bol Bikilov nástupca, víťaz z Mexika 1968 Etiópčan Mamo Wolde. Avšak nielen táto štvorica tvorila prekrásny dejepis nášho slávneho behu na klasickej trati.
Zabala v Košiciach
Večer po tom, čo 10. októbra 1931 v Pratri časom 1:42:30,4 zlepšil svetový rekord na 30 kilometrov, upiekol s jeho trénerom Alexandrom Stirlingom, rodákom z Brna, dohodu, že o 18 dní pobeží aj v Košiciach.
Organizátori i diváci by chápali, keby bežec z exotickej krajiny odbehol pár kilometrov a utekal do tepla hotela. Tento scenár sa po Košiciach pošepkával. „V šatni sa zúfalo pritiahol k piecke. Triasol sa na celom tele. Nepomohla ani deka,“ vykresľoval Argentínčanove predštartové chvíle. Zohrial ho až beh.
Bežal oveľa rýchlejšie, ako ktorýkoľvek predošlý víťaz. Na méte 30 kilometrov mu namerali len o šesť a pol sekundy horší čas, ako bol jeho čerstvý viedenský svetový rekord a pred dvojnásobným víťazom Maďarom Józsefom Galambosom mal úžasný až 16-minútový náskok!
V závere síce tempo neudržal, ale aj tak vyhral o vyše 14 a pol minúty lepším časom ako bol svetový výkon predolympijského roku 1931.
Zabala v Košiciach zabehol historicky štvrtý najlepší čas na regulárnej trati 42 195 m.
Skromná hviezda z Etiópie - Abebe Bikila
V roku 1961 vyhral v Košiciach, rok predtým bosý triumfoval na najslávnejšej ceste sveta, rímskej Via Appia na olympiáde. Na štart nastupoval ako úplne neznámy bodyguard etiópskeho cisára.
Do Košíc pricestoval 30 rokov po Zabalovom triumfe. Bukovský sa v šesťdesiatom treťom nečakane pobral na druhý svet, takže dnes už nikto zodpovedne nepotvrdí, kto sa najväčšmi zaslúžil o exkluzívnu návštevu. Zrejme práve on neodbytným klopaním na všetky dvere, za ktorými sedelo šéfstvo vtedajšej československej telovýchovy.
Bikila odchádzal z Košíc víťazný i nadšený. Aj jeho fínsky tréner Onni Niskanen. „Uvažuje sa o majstrovstvách sveta v maratóne. Ak sa to podarí, budem desiatimi hlasovať za to, aby boli každý rok v Košiciach. Neviem si predstaviť, že by niekde inde mali krajšiu myšlienku, lepšiu organizáciu a väčšiu divácku kulisu,“ citoval Niskanena The Daily News.
Päť triumfov Vahlensieckovej
Ženy behajú v Košiciach od roku 1980. Druhý ročník vyhrala Nemka žijúca vo Wuppertale Christa Vahlensiecková, do roku 1988 zopakovala triumf ešte štyrikrát. Má najviac prvenstiev v histórii behu.
Vahlensiecková odhaduje, že počas aktívnej kariéry, ktorú ukončila v roku 1989, zabehla asi 60 maratónov. Ľutuje, že ženský maratón v tých časoch ešte nemal miesto v programe olympijských hier.
Košické začiatky
- 1924: Premiéru pod názvom I. košický maratón na trati z Turne nad Bodvou do Košíc vyhral Karol Halla z domáceho klubu KAC časom 3:01:35 h.
- 1929: Po druhom Hempelovom triumfe nemecký atletický časopis Der Leichtathletik skonštatoval: „Na svete sú len dva veľké maratóny: bostonský a košický.“
- 1931: Skvelý výkon 19-ročného Argentínčana Juana Carlosa Zabalu: neskorší olympijský víťaz zabehol traťový rekord 2:33:19 h (svetový výkon roku).
- 1933: Maďar József Galambos oslávil desiaty ročník štvrtým primátom - v počte víťazstiev ho z mužov nikto neprekonal.
Ktoré legendy si už Košice pripomenuli
- 2006 - Juan Carlos Zabala
- 2007 - Désireé Leriche
- 2008 - Pavel Kantorek: trojnásobný víťaz podujatia
- 2009 - Waldemar Cierpinski
- 2010 - Christa Vahlensiecková
- 2011 - Abebe Bikila
- 2012 - John Farrington - za osobnej účasti Johna Farringtona si Košičania pripomenuli 40. výročie jeho víťazstva v roku 1972.
tags: #prvy #maratonsky #beh