Už pravekí lovci vedeli, že len s holými rukami neprežijú. Ak sa sami nechceli stať lovnou zverou, museli sa naučiť brániť. A predovšetkým sa museli mať čím brániť. Človek je tvor vynaliezavý, takže to netrvalo dlho a zvieral v rukách prvé obranné nástroje, ktoré vyrábal z dreva a kameňa, konkrétne pazúrika. Asi ako všetky zbrane mal aj ostrý pazúrik najprv slúžiť na mierumilovnejšie účely - spracovávanie potravy a kožušín.
Stačilo ho však priviazať k vhodnému papeku a už bola na svete sekera a oštep. Potom to ešte nejaké storočie trvalo, ale nakoniec sa ľudia „prebojovali“ až do staroveku a tam začala tá pravá zbrojárska zábava - do hry totiž vstúpilo železo. Z primitívnych zbraní sa stali dômyselné a pekne nebezpečné „doplnky“ každého poriadneho muža. A navyše sa začali odlišovať aj podľa jednotlivých národov. Napríklad zamilovanou ručnou zbraňou Severanov bola sekera, obyvatelia Stredomoria zase preferovali meče rozmanitých tvarov.
A tak sa začala písať dlhoročná história zbraní, ktorá dala vzniknúť tiež mnohým špecifickým remeslám, aj celým cechom. Vojny sú súčasťou ľudských dejín, takže sa zbrojári nikdy nemali zle a dodnes je obchod so zbraňami často nebezpečný, ale veľmi výnosný.
Unikátna dokumentárna séria odhaľuje v desiatich dieloch vývoj zbraní, od primitívnych nástrojov z doby kamennej cez smrtiace bojové lietadlá až po súčasný jadrový arzenál. Vojna sa v mnohých smeroch rodí v dielňach. Samozrejme, vojenskí vodcovia musia dať svojej armáde smer, ako vojnový materiál čo najlepšie využiť. Získanie prístupu k zbraniam môže však samo o sebe vyhrať bitku.
Platí to rovnako tak o luku a šípe, ako o ponorkách, bojových lodiach alebo atómových bombách. Vynález atómovej bomby zmenil svet v 20. storočí. Slovenská televízia a rozhlas na Dvojke uvedie film v predvečer použitia prvej atómovej bomby (krycí názov Little Boy - malý chlapec) jej zhodením 6. augusta 1945 na japonskú Hirošimu a a následného zhodenia druhej bomby (krycí názov Fat Man - tučný muž) o tri dni na Nagasaki. Dátum zhodenia 6. augusta je dôležitým medzníkom v histórii vedenia vojen.
Prečítajte si tiež: Významní výrobcovia zbraní
Atómová bomba a jej tvorcovia
V nemecko-maďarskom koprodukčnom dokumente Atómová bomba ide o príbeh šiestich géniov, ktorí ovplyvnili vývoj 2. svetovej vojny. Šiesti priatelia, všetci z toho istého mesta, museli utiecť z Európy, lebo vystúpili proti Hitlerovi.
Objavy, vynálezy a vedecké úspechy Johna von Neumanna, Edwarda Tellera, Eugena Paula Wiugnera a Lea Szillarda boli kľúčové pri vývoji americkej atómovej bomby. Každý jeden z tejto skupiny maďarských vedcov, umelcov a kamarátov vyhlásil svoju súkromnú vojnu proti totalite. Sledujte rekonštrukciu skutočnej drámy v podobe šiestich ľudských osudov, ktoré sú spojené so vznikom najstrašnejšej zbrane ľudstva.
M-16: Kontroverzná ikona
M-16 môže byť též nazývaná ako najnemilovanější zbraň Ameriky. Proslavila se ve válce ve Vietnamu. Během let, které uběhly od jejího prvního nasazení, se M-16 stala mocnou ikonou vojenské síly USA na celém světě. M-16 byla vyvinuta americkým konstruktérským géniem Eugenem Stonerem, ale vyzbrojovací oddělení armády ji odmítlo. Tento nejefektivnější produkt mohl překvapivě skončit ve sběrně.
M-16, spletitou a kontroverzní ságu válečných strategií, politických šarvátek i dobře míněných, ale katastrofálních snah o její vylepšení.
Jadrový program Severnej Kórey
Blokáda Severnej Kórey v dôsledku pandémie naďalej zásadne ovplyvňuje pohyb osôb a tovaru. Severná Kórea pokračuje vo svojom programe vývoja jadrových zbraní napriek zhoršujúcej sa ekonomickej situácii, ktorú zažíva v dôsledku pandémie a uzatvorenia svojich hraníc. "Napriek zhoršujúcej sa ekonomickej situácii v krajine Kórejská ľudovodemokratická republika naďalej zdokonaľuje svoje programy na vývoj jadrových zbraní a balistických rakiet," píše sa v správe, ktorú zostavila skupina expertov OSN. Dokument zverejnený na internete sa zaoberá obdobím od 6. februára do 3. augusta.
Prečítajte si tiež: Povojnový vývoj zbraní hromadného ničenia
K zverejneniu správy prichádza po tom, čo Pchjongjang vyvolal medzinárodné znepokojenie sériou raketových testov v priebehu niekoľkých týždňov, čo viedlo k mimoriadnemu zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN. KĽDR začiatkom roku 2020 zatvorila v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 svoje hranice s Čínou.
Prečítajte si tiež: Zbrane hromadného ničenia: Vývoj