Za volantom rozhodujú často zlomky sekúnd. Práve o tie však dokážu pripraviť niektoré lieky. Sedatíva, antidepresíva či lieky proti bolesti môžu totiž výrazne ovplyvniť pozornosť, reakčný čas aj schopnosť správne sa rozhodovať.
Štúdie zároveň potvrdzujú, že najmä v prvých týždňoch užívania sedatív je riziko dopravnej nehody dva- až tri-krát vyššie. V širšom pohľade až 28 percent aktívnych vodičov užíva aspoň jeden liek, ktorý môže mať negatívny vplyv na riadenie. Približne každý siedmy vodič priznáva, že šoféroval po užití lieku, o ktorom vedel, že môže ovplyvniť jeho schopnosť správne reagovať.
Únava, ospalosť, závraty, spomalené reakcie či zhoršená koordinácia patria medzi najčastejšie vedľajšie účinky liečiv, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém. Problém je v tom, že mnohí vodiči si tieto príznaky s liekmi vôbec nespájajú, alebo ich podceňujú. Pocit, že nejde o alkohol ani drogy, vytvára falošný dojem bezpečia. Pritom podľa organizácie BESIP zvyšujú napríklad antidepresíva riziko nehody až päťnásobne. V Európe užíva antidepresíva približne osem percent populácie a, samozrejme, sú medzi nimi aj vodiči.
Na rozdiel od alkoholu však pri liekoch neexistuje jednoduchý spôsob kontroly. Z hľadiska zistiteľnosti ide o zásadný problém, ktorý z liekov robí „tiché riziko“ cestnej premávky. Alkohol má jasne stanovené limity v dychu aj v krvi, pri drogách sa používajú orientačné testy zo slín. Pri liekoch však žiadny univerzálny tester ani jednoznačné normy neexistujú.
Varovanie pred možným ovplyvnením schopnosti šoférovať je dnes vo väčšine krajín uvedené v príbalových letákoch, často však len drobným písmom. Preto je dôležité pýtať sa na možné riziká lekára alebo lekárnika a nepodceňovať ani vlastné pocity. Ak sa po užití lieku cítite unavení, ospalí alebo nesústredení, za volant by ste si sadať rozhodne nemali. Piktogramy, ktoré by riziko jasne signalizovali, sú skôr výnimkou.
Prečítajte si tiež: Rozvoj pohybových schopností v atletike
Diabetes a jeho vplyv na reakčný čas
Hypoglykémia je stav, ak je glykémia (hladina glukózy, t. j. Pokles glukózy pod dolnú hranicu normy sprevádza celý rad charakteristických príznakov, ktoré na toto nebezpečenstvo upozorňujú. Nebezpečenstvo hypoglykémie spočíva v zhoršení mozgovej činnosti. Tá sa môže prejaviť napríklad spomaleným alebo neúplným vnímaním okolia a rozmazaným videním. Je samozrejmé, že strata vedomia za volantom môže mať tragické následky. Hypoglykémiu mávajú diabetici liečení inzulínom, ale môže nastať aj u pacientov liečených tabletami (perorálnymi antidiabetikami zo skupiny derivátov sulfonylmočoviny).
Príčinou hypoglykémie je podanie nadmerného množstva inzulínu alebo tabliet (perorálnych antidiabetík), väčšia športová alebo iná fyzická záťaž, málo jedla, jeho neskorší príjem alebo úplné vynechanie, požitie alkoholu, zmeny v dávkovaní inzulínu, prípadne aplikácia inzulínu do namáhanej končatiny.
Pri najmenšom podozrení na hypoglykémiu treba okamžite automobil zastaviť a vybrať kľúč zo zapaľovania. Ak ide o hypoglykémiu, treba okamžite užiť malú dávku cukru (napr. vo forme glukózového koncentrátu, kocky cukru, cukrom sladeného nápoja, nie však typu light). Odporúčané množstvo cukru sa pohybuje okolo 10 - 40 g podľa závažnosti a hodnoty glykémie. Skúsení pacienti nastávajúcu hypoglykémiu už bezpečne poznajú, menej skúsení by si mali hladinu cukru overiť glukomerom.
Po prekonanej hypoglykémii treba počkať minimálne 45 minút, kým sa organizmus nezotaví a kým sa jeho nervové funkcie nevrátia na obvyklú úroveň. Pri ťažkej hypoglykémii môže nastať situácia, že si pacient nie je schopný pomôcť sám (je dezorientovaný alebo v bezvedomí). V takýchto prípadoch sa treba pokúsiť o zlepšenie stavu rozotrením približne 20 g cukru v ústnej dutine (čo nebýva príliš efektívne) alebo aplikáciou glukagénovej injekcie (GlucaGen HypoKit), ktorú by mal mať pacient pri sebe.
Diabetes a pracovná činnosť
Zamestnanec trpiaci poruchou metabolizmu cukrov, diabetik, nemôže byť v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu svojej choroby diskriminovaný. Zamestnanec nemá povinnosť oznamovať zamestnávateľovi alebo budúcemu zamestnávateľovi, akou chorobou trpí.
Prečítajte si tiež: Krasokorčuľovanie: Kondícia a koordinácia
V čase neschopnosti zamestnanca na prácu z dôvodov choroby nie je možné ukončiť pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa počas tzv. ochrannej doby - PN zamestnanca. V prípade, keď zamestnanec počas zamestnania stratí schopnosť vykonávať svoje zamestnanie (miera poškodenia 40 % a uvedený stav trvá dlhšie ako 1 rok), zamestnanec by mal, v záujme ochrany vlastného zdravia, takúto skutočnosť zamestnávateľovi oznámiť. Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ktorá musí zodpovedať aktuálnej zdravotnej spôsobilosti zamestnanca.
Zamestnávateľ nesmie rozviazať pracovný pomer so zamestnancom-diabetikom len z toho dôvodu, že zamestnanec má cukrovku; je oprávnený mu dať výpoveď len z konkrétnych dôvodov pevne zakotvených v Zákonníku práce. Výnimku tvorí prípad, keď sa na prácu, ktorú má zamestnanec vykonávať, vyžaduje určitá zdravotná spôsobilosť.
KONTRAINDIKÁCIE na výkon pracovnej činnosti osoby zaradenej do zmyslovej skupiny 1 až 3 sú uvedené v dokumente Príloha č. 6 k vyhláške č. 245/2010 Zb. z. v časti 3 b): „diabetes mellitus vyžadujúci liečbu diétou a inzulínom“. Výkon pracovnej činnosti sa nedovoľuje osobe zaradenej do zmyslovej skupiny 1 až 3 v zmysle citovaného dokumentu, ak daná osoba má „diabetes mellitus vyžadujúci liečbu inzulínom“.
Pracovné činnosti na železnici sa podľa požiadaviek zaraďujú do zmyslovej skupiny 1 až 4. Do zmyslovej skupiny 2 sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých osoby priamo riadia alebo kontrolujú dopravnú službu, pripravujú (zabezpečujú) vlakovú cestu, zúčastňujú sa posunu alebo sa inak bezprostredne podieľajú na doprave alebo na pohybe železničného vozidla. Ďalej sú to činnosti, kde osoby priamo dozerajú na práce, pre ktoré je predpísaná zmyslová skupina 1 alebo 2, a tie osoby, ktoré pri výkone svojej pracovnej činnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci potrebujú správny farbocit. Osoba, ktorá vykonáva práce pri posune železničného vozidla, musí mať zmyslovú skupinu 2 bez korekčných okuliarov alebo kontaktných šošoviek.
Tehotenská cukrovka
Gestačný DM je zvýšená hladina cukru v krvi, ktorá bola zistená prvý raz počas tehotenstva. Cukrovka zistená počas tehotenstva sa zvyčajne neprejavuje. Prejaví sa iba vtedy, ak sú hodnoty cukru v krvi vysoké. U veľkej väčšiny žien prebieha cukrovka zistená počas tehotenstva bezpríznakovo. Zistí sa pri laboratórnom vyšetrení.
Prečítajte si tiež: Ako zlepšiť koordináciu pre tenis
Vyšetrenie glukózotolerančný testom má v súčasnosti absolvovať každá tehotná žena. Ak sú prítomné rizikové faktory, vyšetrenie sa urobí na začiatku tehotenstva a potom sa zopakuje v 24. - 28. týždni tehotenstva. Najčastejšie sa zistí pri vyšetrení gynekológom.
V období pred vyšetrením sa odporúča žiť a jesť ako zvyčajne, nič nemeniť v životospráve, neobmedzuje sa príjem cukru a nepodávajú sa extrémne fyzické výkony. V deň testu treba prísť ráno nalačno. Pred vyšetrením je nutné nejesť aspoň 10 hodín. Vyšetrenie by sa nemalo vykonávať počas ochorenia (chrípka, iné infekčné ochorenie, úraz a podobne); robieva sa z krvi odobranej zo žily. Najprv sa odoberie krv nalačno a potom sa vypije roztok s glukózou (75 g), ktorý sa môže dochutiť šťavou z citróna. Ďalší odber krvi nasleduje o jednu a o dve hodiny. Až potom je možné normálne sa najesť a napiť. Po celý čas testu je veľmi dôležité zostať sedieť. Fyzická aktivita by skreslila výsledky testu, ktoré by potom mohli byť „falošne“ v norme.
Pri správne liečenej cukrovke prebieha tehotenstvo ako každé iné a riziko komplikácií je malé. Zvýšené množstvo glukózy v krvi prestupuje placentou do krvného obehu dieťaťa. Zvýšená hladina inzulínu udržuje jeho hladinu cukru v norme. Cukrovku má matka, a nie dieťa v maternici. Dieťa zvýši tvorbu vlastného inzulínu, lebo v čase, keď sa tehotenská cukrovka objavuje, má vyvinutú vlastnú podžalúdkovú žľazu.
Počas tehotenstva je možné sledovať veľkosť dieťaťa pomocou ultrasonografického vyšetrenia. Pôrod cisárskym rezom sa volí individuálne podľa posúdenia gynekológa. Pri normálne vedenom pôrode takéhoto dieťaťa hrozí poranenie ramienok, zlomenina kľúčnej kosti a u matky väčšie pôrodné poranenie hrádze. V týchto prípadoch sa odporúča pôrod cisárskym rezom. Dieťa je veľké, ale jeho vnútorné orgány môžu vo vývoji zaostávať a môže sa stať, že vnútorné orgány plodu sú nevyzreté.
Po pôrode sa preto u dieťaťa môžu objaviť problémy s dýchaním, poruchy srdcového rytmu, horší priebeh novorodeneckej žltačky. Bábätko je v prvých dňoch po pôrode tiež ohrozené hypoglykémiou - t. j. zníženým obsahom cukru v krvi. Závažná hypoglykémia sa u diaťaťaprejaví kŕčmi a poruchou vedomia. Bolo totiž zvyknuté na zvýšený prísun cukru od matky, ale prestrihnutím pupočnej šnúry sa tento prístup náhle končí. Hladina inzulínu v jeho tele je zvýšená a spôsobí náhly pokles hladiny cukru v krvi.
U tehotných žien s výbornou kompenzáciou cukrovky do termínu pôrodu nezasahujeme. Pri nedostatočne liečenej cukrovke sa neodporúča plod prenášať. Najzávažnejšou komplikáciou nedostatočne liečenej cukrovky je úmrtie plodu v maternici.
Nie je pravda, že cukrovka zistená počas tehotenstva zvyšuje riziko vrodených vývojových chýb. Tie vznikajú do 8. týždňa vnútromaternicového vývoja a cukrovka sa objavuje až v neskoršom období, väčšinou v druhej polovici tehotenstva. Do budúcnosti môžu byť tieto deti ohrozené ďalšími komplikáciami - napr. majú vyššie riziko poruchy mozgových funkcií, syndrómu poruchy pozornosti a hyperaktivity, detskej obezity a v dospelosti tiež cukrovky 2. typu.
Pravá cukrovka zistená počas tehotenstva sa skončí pôrodom, ale predstavuje zvýšené riziko rozvoja cukrovky 2. typu neskôr. Riziko je pomerne významné, ale ochorenie nie je nevyhnutné - veľmi záleží na spôsobe života. Z toho logicky plynie, že zdravá životospráva, fyzická aktivita a veselá myseľ sú presne to, čo riziko diabetu 2. Riziko cukrovky 2. typu výrazne zvyšuje nadváha a obezita, sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, strava s vysokým obsahom tukov a voľného cukru a tiež stres.
Odporúča sa merať za deň 4 hodnoty - ráno nalačno, 2 hodiny po raňajkách, po obede a po večeri. Aj počas pôrodu musí byť hladina cukru v krvi norme. Počet dní, kedy treba glykémiu merať, odporúča ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia klinického stavu. Ak je potrebné zistiť hodnoty glykémie počas dlhšieho obdobia, napríklad počas 7 dní, je možné použiť glukózový senzor. Je určený na 24-hodinové nepretržité monitorovanie glykémie. Desiatky pravidelných meraní počas dňa, ktoré pacient nevníma, nahrádzajú doterajšie bolestivé vpichy do prsta.
Raz za mesiac sa kontroluje pri odbere zo žily hladina tzv. glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Je to ukazovateľ toho, ako sa cukrovka liečila za posledných 6 - 8 týždňov. Norma je do 6,0 %. Hodnota verne odráža skutočný stav a nedá sa ovplyvniť zmenou diéty pár dní pred kontrolou, pretože hladina HbA1c sa tak rýchlo nemení.
Vo väčšine prípadov postačujú na liečbu tehotenskej cukrovky diétne opatrenia a dostatok pohybu. Niekedy napriek dodržiavaniu tejto liečby sú hodnoty glykémie vyššie, než je norma. V tomto prípade je nevyhnutná liečba inzulínom. Pre liečbu inzulínom sa lekár rozhodne vtedy, ak bola glykémia po jedle opakovane vyššia ako 7,0 mmol/l alebo bola nalačno vyššia ako 5,6 mmol/l. Nutnosť liečby (vrátane inzulínu) pri typickej cukrovke vzniknutej počas tehotenstva sa končí pri pôrode, ale dodržiavať správnu životosprávu je užitočné aj potom, lebo výrazne znižuje riziko rozvoja cukrovky 2.
Základom diéty je úprava príjmu cukrov, ktoré majú vplyv na hladinu krvného cukru (glykémiu). Odporúčaný príjem cukrov vo všetkých skonzumovaných potravinách za deň je medzi 200 až 250 g. Nedostatočný príjem sacharidov (pod 200 g) vedie k tvorbe ketolátok, ktoré pôsobia nepriaznivo na účinok inzulínu. Súčasťou každého hlavného jedla by mala byť zelenina. Časť sacharidov by teda mala byť v prílohe a časť v zelenine. Veľmi dôležitá je pravidelnosť a nevynechávanie jedál. Organizmus tehotnej ženy s cukrovkou ťažko zvláda príliš dlhé obdobia bez jedla, preto sa odporúča jesť aj druhú večeru. Pridlhý interval medzi večerou a raňajkami môže viesť k tvorbe ketolátok. Tie sa potom objavia v rannom moči a signalizujú nočné hladovanie. Diéta nesmie viesť k hladovaniu a chudnutiu.
Vplyv veku na reakčný čas
Je dokázané, že reakčný čas sa predlžuje s vekom. V období 8 - 18 rokov sa reakčný čas skráti zhruba o 100 ms.
Reakčný čas v športe
Reakčný čas radíme medzi pohybové schopnosti. Je to čas od začiatku podnetu po začiatok samotného pohybu. Reakčné schopnosti delíme: a) z hľadiska pôsobiaceho podnetu na: - vizuálne (reakcia na svetlo, .... Reakčný čas je pomerne zložitý jav a má svoju vlastnú štruktúru. v stolnom tenise vyzdvihuje hlavne reakčný čas, rýchlosť reakcie a iné rýchlostné prejavy, o ktorých hovorí, že sú geneticky podmienené, ale ....
tags: #reakcne #a #orientacne #schopnosti #tenis