Právo na spravodlivý proces zaručuje spravodlivé súdne konanie. Štát je hlavným garantom ľudských práv, a preto musí zabezpečiť, aby mal každý prístup k nezávislým a nestranným súdom, ktoré posudzujú prípady a dodržiavajú príslušné procesné záruky. V prípade porušenia práv osoby môže byť štát braný na zodpovednosť a musí poskytnúť odškodnenie. Súdny proces však môže byť spravodlivý a účinný len vtedy, ak si v ňom účastníci plnia aj svoje povinnosti.
Právo na spravodlivý proces si vyžaduje, aby bol súd zriadený zákonom a jeho sudcovia boli nezávislí a nestranní. "Zriadený zákonom" znamená, že existuje zákon, ktorý vysvetľuje, ako súd funguje a akými pravidlami a postupmi sa riadi pri prejednávaní veci. "Nezávislosť sudcov" znamená, že sudcovia sa riadia len zákonom a nie sú ovplyvňovaní nikým iným. Právo na spravodlivý proces zahŕňa niekoľko dôležitých procesných záruk, ktoré pomáhajú zabezpečiť spravodlivosť súdneho konania.
Princíp rovnosti zbraní sa v súčasnej dobe považuje za štandardnú a implicitnú súčasť práva na spravodlivý proces - tento princíp predstavuje judikatúrnu požiadavku, aby každá strana mala dostatočnú možnosť predstaviť a obhajovať svoj prípad za takých podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatnej nevýhody vo vzťahu k protistrane (rozsudok ESĽP vo veci Kress proti Francúzsku zo dňa 7.6.2001, sťažnosť č. 39594/98, § 72). Princíp rovnosti zbraní má svoj základ, t.j. vyplýva zo všeobecného princípu rovnosti osôb pred súdom a je teda konkrétnym odrazom rovnosti osôb v práve na spravodlivý proces (MOLEK, P.: Právo na spravedlivý proces. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2012, s. 236).
Táto zásada (princíp) má svoju normatívnu oporu v ustanovení § 18 OSP, podľa ktorého „Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv“. Obdobne je upravený princíp rovnosti pred súdom aj v článku 47 ods. Tieto princípy sú všeobecnou zárukou spravodlivého prerokovania veci pred súdom a vychádzajú z ústrednej požiadavky zabezpečenia rovnosti účastníkov konania pred súdom (SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o. a Paneurópska vysoká škola, 2011, s.
Právo na kontradiktórne konanie v zásade znamená (rovnakú) možnosť strán (účastníkov konania) dozvedieť sa o všetkých dôkazoch a skutočnostiach zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu a vyjadriť sa k nim. Koncept spravodlivého procesu zahrňuje totiž právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého musia mať účastníci príležitosť nielen predložiť každý dôkaz a argument nevyhnutný k tomu, aby obhájili svoje nároky (pravdu), ale taktiež musia byť zoznámení s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu, a musia mať možnosť sa k nim vyjadriť (rozsudok ESĽP vo veci Milatová a ostatní proti ČR zo dňa 21.6.2005, sťažnosť č.
Prečítajte si tiež: Definícia rovnosti zbraní
ESĽP v tejto súvislosti skonštatoval, že možnosť nahliadnuť do spisu dostatočným spôsobom negarantuje právo na kontradiktórne súdne konanie. Inak povedané právo na nahliadnutie do spisu a možnosť vyhotovovať kópie písomných podaní nekompenzuje nedoručenie stanoviska alebo dôkazu protistrany druhému účastníkovi konania. Vychádza sa z toho, že nahliadanie do spisu je právom a nie povinnosťou účastníkov, pričom účastník nemôže byť neprimeraným spôsobom (až šikanózne) zaťažovaný, resp. nemožno od neho spravodlivo požadovať sústavné sledovanie dopĺňania súdneho spisu, nakoľko tento nemá vedomosť, kedy bude určitá písomnosť doručená do súdneho spisu.
Za kontradiktórny proces možno považovať len taký proces, v ktorom je rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, t.j. ktorý stranám garantuje rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie. Tento rovnaký prístup má stranám konania zabezpečiť možnosť spochybňovať a vyvracať argumenty protistrany (konfrontačná zásada) za účelom súperenia strán s cieľom ovplyvniť výsledok konania.
Určité poňatie takto chápanej zásady kontradiktórnosti obsahuje aj Ústava SR, ktorá v článku 48 ods. 2 zdôrazňuje, že každý má právo (okrem iného) aj na to, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 168/2012-44 (pozri TU) z princípu kontradiktórnosti konania však vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001).
Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. Podľa názoru ESĽP len strany v konaní môžu primerane posúdiť, či vyjadrenia a dokumenty predložené protistranou v konaní si vyžadujú ich komentár alebo nie - zásada spravodlivosti konania vyžaduje, aby účastník konania mal možnosť posúdiť relevanciu a dôležitosť týchto podaní a v prípade potreby sa k nim vyjadriť (rozsudky ESĽP vo veci Lomaseita Oy a ostatní proti Fínsku zo dňa 5.7.2005, sťažnosť č. 45029/98; Kessler proti Švajčiarsku zo dňa 26.7.2007, sťažnosť č. 10577/04; Asnar proti Francúzsku zo dňa 18.10.2007, sťažnosť č.
Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP, tieto súdne orgány zastávajú tzv. čisto formálne poňatie princípu kontradiktórnosti konania, z ktorého vyplýva absolútna povinnosť súdu doručovať všetky vyjadrenia a stanoviská účastníkov konania bez ohľadu na ich obsah, t.j. bez preskúmania ich relevantnosti a dôvodnosti a možnosti ovplyvniť rozhodnutie súdu. Jednoducho povedané podľa tejto názorovej platformy je nerozhodné, že súd v konečnom dôsledku z týchto vyjadrení vo svojom rozhodnutí nevychádzal, napriek tomu musí účastníkom doručovať všetky vyjadrenia protistrany aj keď neobsahujú relevantné námietky. Náprotivkom formálneho poňatia požiadavky kontradiktórnosti je tzv.
Prečítajte si tiež: Princíp rovnosti zbraní
Judikatúra Ústavného súdu SR v zásade (s určitými výnimkami) zúžila použitie princípu kontradiktórnosti len na konanie vo veci samej, t.j. vylúčila aplikáciu tohto princípu na tzv. vedľajšie, príp. procesné otázky, ktoré nemajú ako také vplyv na rozhodnutie vo veci. Podľa uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 213/06 z 28. Júna 2006 „Právo vyjadrovať sa k stanoviskám a dôkazom druhého účastníka konania (princíp kontradiktórnosti súdneho konania) je spravidla súčasťou konania vo veci samej.
Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn.
Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59).
Ak tak policajt, prokurátor alebo súd nepostupujú už od zistenia okolností svedčiacich o dôvodoch povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por., porušujú zásadným spôsobom nielen právo obvineného na obhajobu, ale aj zásadu „rovnosti zbraní“, ktorá musí byť v každom ...
Je zjavné, že zákonodarca v záujme naplnenia zásady „rovnosti zbraní" umožnil prokurátorovi prostredníctvom policajta zabezpečovať dôkazy aj v konaní pred súdom, tejto možnosti však právnu úpravu neprispôsobil a citované ustanovenie (§ 234 ods. 4 Trestného poria ...
Prečítajte si tiež: Rovnosť zbraní v trestnom konaní
Ak je v prieskumnom konaní predmetom sprístupnenia požadovanej informácie obsah listiny - protokolu o výsledku kontroly, nemožno súdny prieskum vykonať bez toho, aby správny súd vzhliadol čo i len túto listinu, ak nie celý administratívny spis predmetnej vnútornej kontroly. Správny súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalovaného správneho orgánu o nemožnosti sprístupnenia požadovanej informácie, ale je jeho oprávnením verifikovať tvrdenia orgánu verejnej správy, a to obzvlášť za situácie, ak sporný listinný dôkaz nie je vôbec súčasťou administratívneho spisu. Iným výkladom a postupom by bola por ...
Platný Trestný poriadok neumožňuje, aby svedok neodpovedal na otázky obhajcu, pokiaľ súd otázky obhajcu pripustí. Na túto skutočnosť nereagoval ani intervenujúci prokurátor, ani predseda senátu. Nešlo pritom o postup podľa § 259 Tr. por., podľa ktorého strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky položenej vypočúvajúcim. Výsluch obhajcu prebiehal v súlade s Trestným poriadkom, bolo preto povinnosťou svedkyne na otázky obhajcu odpovedať. Pokiaľ sa tak nestalo, bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Na túto skutočnosť žiadnym spô ...
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, mať možnosť zoznámiť sa s procesne relevantnými návrhmi, resp. dôkazmi protistrany, vyjadriť sa k takýmto návrhom, resp. dôkazom, a pod. O naplnenie toht ...