Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca.
Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu.
Princíp kontradiktórnosti konania a právo na vyjadrenie
Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazy a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozh.
Je treba rešpektovať požiadavku, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojených v ich spise; tým sa totiž zabezpečuje, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im ne-bola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.
Prečítajte si tiež: Definícia rovnosti zbraní
Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.
Keďže v danej veci vyjadrenie otca maloletých k odvolaniu nebolo doručené matke maloletých, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať za spravodlivé.
Najvyšší súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že aj právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces.
Doručovanie procesných vyjadrení a spravodlivý proces
Aj keď z Civilného sporového poriadku expressis verbis nevyplýva povinnosť súdu doručiť sťažnosť, podanú stranou sporu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vydanému súdnym úradníkom aj protistrane (sťažnosť je upravená v § 239 a nasl. C.s.p.), avšak podľa názoru dovolacieho súdu, právo strany sporu na doručenie takéhoto podania protistrany treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces, čo vyplýva aj z ustanovenia § 374 ods. 3, druhej vety C.s.p.
Nedoručenie podania strany sporu, v danom prípade sťažnosti žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške priznaných trov konania dru.
Prečítajte si tiež: Rovnosť zbraní v trestnom konaní
Ústavné práva a spravodlivý proces
Zo znenia súčasného platného a účinného právneho stavu procesného práva totižto nevyplýva expressis verbis odpoveď na položenú otázku. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu j.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd má každý právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne.
Podľa čl. 141c ods. 1 ústavy účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Prečítajte si tiež: Definícia rovnosti zbraní
Zásada rovnosti zbraní a povinnosti súdu
21. Najvyšší súd pritom podotýka, že i pri zdôraznení postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v spore, je potrebné mať na zreteli, že aj napriek tomu, že v sporoch s ochranou slabšej strany môže súd aj bez návrhu zaobstarať a vykonať aj taký dôkaz, ktorý slabšia strana nenavrhovala, neznamená to zároveň povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci dôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP) a či ide o taký dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (porov. § 311 a § 319 CSP).
Súd v sporoch s ochranou slabšej stran.
Dôsledky porušenia práva na spravodlivý proces
Keďže nepreukázanie doručenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby súdom žalovanej spôsobilo, že táto sa nemala možnosť k nemu ani vyjadriť a toto pochybenie vytvorilo stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, tak nebolo možné v tomto smere odvolacie konanie považovať za spravodlivé.
Porušením práva na spravodlivý proces vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní. Žalovanej bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420.
Procesná aktivita strán a rovnosť zbraní
Aj pre účinky koncentrácie konania (a o to viac ak ku koncentrácii súd nepristúpil) platí, že sa vzťahujú na procesnú aktivitu sporových strán súvisiacu so zisťovaním skutkového stavu veci, teda na uplatnenie skutkových tvrdení a na označovanie (navrhovanie) dôkazov.
Od tvrdení skutočností významných pre rozhodnutie o veci samej a od označovania dôkazov na preukázanie tvrdenia o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o veci samej treba dôsledne odlišovať najmä prejav strany sporu, ktorým vyjadruje svoju žalobný návrh alebo stanovisko k nemu, ktorým uplatňuje procesné námietky, ktorým predkl.
Rovnosť zbraní v trestnom konaní
Tak ako obžalovaný aj prokurátor má právo predložiť v konaní pred súdom znalecký posudok, pričom toto právo mu prináleží ako strane v konaní aj s ohľadom na ustanovenie § 234 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý je potrebné vykonať v konaní pred súdom.
Je zjavné, že zákonodarca v záujme naplnenia zásady „rovnosti zbraní" umožnil prokurátorovi prostredníctvom policajta zabezpečovať dôkazy aj v konaní pred súdom, tejto možnosti však právnu úpravu neprispôsobil a citované ustanovenie (§ 234 ods. 4 Trestného poria.
Význam dôkazov pre rozhodnutie vo veci
Účastníci sú povinní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označiť, a o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd. Výnimočne je ale možné aj nevykonanie navrhnutého dôkazu účastníkom považovať za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a to najmä vtedy, ak súd nevykoná taký účastníkom navrhnutý dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Musí ísť teda o taký dôkaz, ktorý je spôsobilý dokázať skutočnosti majúce pre rozhodnutie vo veci podstatný (rozhodujúci) význam. Výsledkom nevykonania dôkazu v takomto prí.