Vznik a reálna existencia jadrových zbraní je výsledkom zásahu Najvyššieho (Všemohúceho), ktorý už bol zdesený, keď videl, že ľudia, Európania a k nim pripojení Japonci, rozpútali počas jednej generácie dve svetové vojny.
Ich dôsledkom sú desiatky miliónov obetí a zbraň Armagedonu, ktorou ukázali tým, ktorí stratili strach z pekla, že peklo skutočne existuje.
Dlhé roky sa venujem dejinám jadrovej stratégie a dospel som k jednoznačnému, aj keď nie úplne vedeckému záveru.
Je potrebné obnoviť strach z jadrovej eskalácie.
Teraz sa na poliach Ukrajiny rozhoduje nielen o tom, či a aké bude Rusko a budúci svetový poriadok.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Prelomením vôle Západu k agresii zachránime nielen seba, ale s konečnou platnosťou oslobodíme svet od jarma Západu, ktoré trvalo päť storočí a súčasne zachránime aj celé ľudstvo.
Prinútením Západu ku katarzii a odmietnutím jeho elít hegemónie ho prinútime ustúpiť skôr, ako dôjde ku globálnej katastrofe.
Je celkom prirodzené, že máme pred sebou ťažký boj.
Je potrebné vyriešiť vnútorné problémy - konečne sa zbaviť západného centrizmu v mysliach „zapadnikov“ a odpútať sa od Západu v manažérskej vrstve, od kompradorov a ich zvláštneho myslenia.
Tristoročná cesta do Európy nám dala veľa užitočných vecí, pomohla formovať našu veľkú kultúru.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Európske dedičstvo si, samozrejme, starostlivo zachováme a budeme ho chrániť.
Lenže je čas vrátiť sa domov, k samým sebe!
Začať používať získané, ale žiť podľa svojho!
Konfrontácia so Západom na Ukrajine, nech sa skončí akokoľvek, by nás nemala odvádzať od vnútorného strategického smerovania - duchovného, kultúrneho, ekonomického, politického, vojensko-politického - k Uralu, Sibíri a Tichému oceánu.
Potrebujeme novú uralsko-sibírsku stratégiu, ktorá by zahŕňala niekoľko veľkých duchovne pozdvihujúcich projektov vrátane, samozrejme, vytvorenia v Sibíri tretieho hlavného centra.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Nie ako jediný som mnohokrát písal - veľké štáty bez veľkej idey (myšlienky) prestávajú existovať, jednoducho sa strácajú.
História je posiata tieňmi a hrobmi mocností, ktoré stratili ideu.
Takáto idea musí byť sformulovaná zhora, bez spoliehania na to, že to urobia nejakí intelektuáli či rojkovia zdola.
Taká idea musí zodpovedať najhlbším hodnotám a ašpiráciám ľudí a predovšetkým nás musí posunúť vpred.
Je však zodpovednosťou elity a vedenia krajiny, aby ju formulovali.
Môžeme bojovať ďalší rok, dva alebo tri, obetovať tisíce a tisíce našich najlepších mužov a mlčať o desiatkach a stovkách tisícov osudov občanov, ktorí sa dostali do tragickej historickej pasce na tom území, ktoré sa dnes nazýva Ukrajina.
Túto vojenskú operáciu nemožno dokončiť rozhodujúcim víťazstvom bez toho, aby sme donútili Západ k strategickému ústupu, alebo dokonca ku kapitulácii.
My musíme prinútiť Západ, aby sa vzdal pokusov navrátiť históriu, upustil od pokusov o globálnu nadvládu a prinútiť ho, aby sa staral o seba a riešil svoju vlastnú viacúrovňovú krízu.
K tomu je potrebné v ňom obnoviť stratený pocit sebazáchovy a presvedčiť ho, že pokusy vyčerpať Rusko podnecovaním Ukrajincov proti Rusku, sú pre samotný Západ kontraproduktívne.
Budeme musieť obnoviť dôveryhodnosť jadrového odstrašovania znížením neprijateľne vysokého prahu pre používanie jadrových zbraní, obozretným, ale rýchlym krokom po rebríčku eskalácie odstrašovania.
Prvé kroky sa už podnikli príslušnými vyhláseniami prezidenta a ďalších kompetentných, začatím rozmiestnenia jadrových zbraní a ich nosičov v Bielorusku a zvýšením bojaschopnosti strategických odstrašujúcich síl.
Na tomto schodisku je veľa schodov.
Sám som napočítal asi dvadsať.
Veľakrát som to povedal a napísal, že správnym použitím stratégie zastrašovania a dokonca aj v prípade jej použitím, riziko „odvetného“ jadrového alebo akéhokoľvek iného úderu na naše územie sa dá minimalizovať.
Iba v prípade, že v Bielom dome bude sedieť človek, ktorý nemá rád svoju krajinu, sa Amerika rozhodne udrieť na „obranu“ Európanov, a vyzvať tak na odvetu obetovaním fiktívneho Bostonu za pomyselnú Poznaň.
Áno, aj my sme prispeli k tejto bezmyšlienkovitosti našimi mierovými vyhláseniami.
Preštudujúc dejiny americkej jadrovej stratégie viem, že po tom, čo ZSSR získal presvedčivú schopnosť odvetných opatrení jadrovým úderom, Washington vážne neuvažoval, hoci na verejnosti blufoval, o možnosti použitia jadrových zbraní na území Sovietskeho zväzu.
Ak sa aj zvážila možnosť použitia jadrových zbraní, bolo to len proti „postupujúcim“ sovietskym jednotkám na území západnej Európy.
Kráčajúc po schodisku zdržiavania eskalácie je potrebné kráčať dostatočne rýchlo.
Berúc do úvahy vektor rozvoja Západu - degradácie väčšiny jeho elít - každá z jeho ďalších výziev je nekompetentná a viac ideologicky zaslepenejšia než tie predchádzajúce.
Zatiaľ nie je zmysluplné očakávať, že tieto elity budú nahradené zodpovednejšími a rozumnejšími.
Nie je možné opakovať „ukrajinský scenár“.
Štvrť storočia sme nepočúvali tých, ktorí nás varovali, že expanzia NATO povedie k vojne, pokúsili sme sa vyjednávať, dohodnúť sa.
A v konečnom dôsledku toho sme dostali ťažký ozbrojený konflikt.
Ale čo, keď neustúpia?
Ak už úplne stratili zmysel pre sebazáchovu?
Túto voľbu budeme musieť urobiť sami.
Ani priatelia a počiatoční sympatizanti to nepodporia.
Keby som bol Číňanom, nechcel by som, aby sa konflikt skoro skončil a rozhodne by som bol proti ukončeniu konfliktu, pretože odčerpáva sily USA a umožňuje akumulovať sily pre rozhodujúcu bitku - priamu alebo v súlade s testamentom a textami Sun-c´ - a to donútiť nepriateľa ustúpiť bez boja.
Rozhodujúce kroky navyše nie sú v súlade s filozofiou čínskej zahraničnej politiky, ktorá zdôrazňuje ekonomické faktory (s akumuláciou vojenskej moci) a vyhýba sa priamej konfrontácii.
Podporil by som spojenca tým, že by som mu zabezpečoval tyl, skrýval by som sa za jeho chrbát bez toho, aby som zasahoval do boja.
(Možno však tejto filozofii dostatočne nerozumiem a pripisujem čínskym priateľom nezvyčajné motívy.)
Keby Rusko použilo jadrové zbrane, Číňania by to odsúdili.
Súbežne by sa však v kútiku duše tešili, že reputácii a pozíciám Spojených štátov bol zasadený silný úder.
A aká by bola naša reakcia, keby (nedaj Boh!) zaútočil Pakistan na Indiu alebo naopak?
Budeme zhrození.