Hans Talhoffer bol šermiarskym majstrom v južnom Nemecku 15. storočia. Je autorom niekoľkých „Fechtbuchov“ (ilustrovaných šermiarskych kníh) pojednávajúcich o spôsoboch boja s dlhým mečom, dýkou, palicou, či zápasu bez zbraní.
Hans Talhoffer bol šermiarskym majstrom v južnom Nemecku 15. storočia. Je autorom niekoľkých „Fechtbuchov“ (ilustrovaných šermiarskych kníh) pojednávajúcich o spôsoboch boja s dlhým mečom, dýkou, palicou, či zápasu bez zbraní.
Talhofferove rukopisy, ktorých sa zachovalo šesť, a vynímalo sa v nich i kresliarske umenie, popisujú tri dekády jeho pôsobenia. Medzi prvým rukopisom z roku 1443 a posledným z roku 1467 leží 24 rokov, takže skoro štvrťstoročie aktívneho pôsobenia v šermiarskej činnosti. Ak k tomu pripočítame ešte mladosť a učňovské roky s odhadom okolo 20 rokov, mal Talhoffer asi 45 rokov, keď napísal Fechtbuch pre grófa Eberharda v Barte (Cod. icon. 394a).
Wassmannsdorffov zápis z „Turn-Zeitung“ (niečo ako športové noviny) uvádza, že v kronike „Bruderschaft der reinen Jungfrau Maria und des heiligen und gewaldsamen Himmelsfürsten Sanct Marx“ (neskôr aj spoločenstvo Sv. Marka) existuje zápis, podľa ktorého Talhoffer ešte v roku 1482 dlžil spolku určitú sumu.
Ďalej Wassmansdorff v knihe „Úvahy nad šermiarskymi rukopismi a tlačenými šermiarskymi knihami 16. a 17. storočia“ uvádza, že 10.augusta 1487 udelil cisár Friedrich III. nemeckým „majstrom meča“ prvé listiny s privilégiami, kde figuruje aj Hans Talhoffer ako nemecký šermiarsky majster.
Prečítajte si tiež: Odvaha v modernom šerme
Takže celková Talhofferova dĺžka života vychádza na 60, resp. 70 rokov, čo je na človeka 15. storočia pozoruhodné. Ale netreba o ňom hovoriť iba ako o najskúsenejšom a najúspešnejšom majstrovi šermu svojho času. Bol aj nezvyčajne atleticky spôsobilý. Podľa Gesslera bol Talhoffer Šváb, ale to sa nijak nepotvrdilo.
Je ťažké zistiť presnú oblasť odkiaľ pochádzal, lebo nárečia v jeho rukopisoch sú väčšinou od rôznych pisárov. Jeho pevní zákazníci boli ale z pravidla Šváby a Alemánci. To že ovládal franské bojové súdne právo dáva predpoklad, že sa minimálne na začiatku svojej kariéry držal aj Frankov.
V radničnej a súdnej knihe Zurichu z roku 1454 sa totiž udáva, že sa zastavil v Zurichu a učil na radnici šerm. Podľa svedectva bol Talhoffer pri jednom zápase dvoch obyvateľov Zurichu prítomný. Zároveň ako majster „podľa pravidiel školy“, vstúpil do zápasu s palicou.
Dokumentárne dôkazy k Talhofferovej osobe možno doplniť aj z rukopisov. Bolo naznačené, že majster mal určitú časť svojich rukopisov v osobnom vlastníctve. Vlastnícke práva na rukopisy sú udané v zápisoch, ktoré poukazujú na autora, Ms. Chart. A 558 z roku 1443, ako aj Thott 290 2° z roku 1459. V záznamoch sú jeho zamestnávatelia uvedení menom, ale aj ich erbom, neskôr sa v Cod. icon. 394a z roku 1467 nachádza už iba ich erb.
Naproti tomu Talhoffer udáva v týchto rukopisoch iba profesionálny erb, korunu s prekríženými mečmi, na nenápadnom mieste rukopisu a v Cod. icon.
Prečítajte si tiež: Historický šerm: Pravidlá a kategórie
Ale ak vlastnil Talhoffer tri zo svojich rukopisov - a o tom, že to tak bolo môžme po istých zisteniach len ťažko pochybovať, treba si položiť otázku, ako sa mu, ako cestujúcemu majstrovi šermu, podarilo zachovať ich počas svojich ciest nepoškodené. Aj na to ponúka Thott 290 2° vysvetlenie.
Prvá obrazová sekvencia ukazuje zobrazenia, ktoré ukazujú Talhoffera v kruhu osôb, ktoré možno nazvať moderným termínom „spolupracovníci“. Toto poukazuje na to, že Talhoffer minimálne v roku 1459 necestoval a že v akejsi funkcii „pater familias“ disponoval majetkom a mal stále bydlisko, ktoré mu zabezpečilo, že žil životom obľúbeného šermiara.
Ak Cod. icon. Thott 290 2°, ktorý si viac a viac zachováva titul kľúčového rukopisu, zobrazuje erb na 102r, ktorý je vybavený všetkými atribútmi šlachtictva. K tomu predsa nemôže pasovať zobrazenie erbu - erb šermiara, ktorému je táto činnosť povolaním.
Podobný sa nachádza v Ms. Chart. A 558, avšak tu sa vynára klenot ako obrovská kotva. Aj v inom sa nachádzajú viditeľné rozdiely: Kým v Thott 290 2° je helma čierna, v Ms. Chart. A 558 je diagonálne rozdelená a ukazuje farbu červenú a zeleno-čiernu. Prekrížené meče sú na oboch erboch biele, koruna je na prvom erbe žlto-biela, v tom druhom žltá.
Z vedeckej knižnice Gotha bolo potvrdené, že klenot bol v Ms. Chart. Je možné, že erb bol v Ms. Chart. A 558 uvedený dodatočne, čo by na jednej strane mohlo Talhoffera podpísať ako majiteľa tohto rukopisu, na strane druhej to môže aj zodpovedať skutočnosti, že aj on sám raz stál v ringu ako zastupujúci bojovník. Lebo tento erb nie je zobrazený v súbore obrázkov v zobrazení franského bojového práva vedľa prosíkajúceho delikventa, tento cyklus zobrazuje aj povšimnutia hodné sociálne a spoločenské okolie vo vzťahu šermiarskeho majstra a učňa.
Prečítajte si tiež: Kto bol Silvio Berlusconi?
Vo svojom prevedení podčiarkuje v jedinečnej forme spoločenský aspekt doby výučby a má tým zmysel pre samostatnú dokumentáciu. Tento Talhofferov erb má obdobu v jednej Kalovej kópii, kde sa nachádza podobný erb. Afinita zobrazenia erbov z oboch Talhofferových rukopisov k erbom z Kalovej kópie je každopádne pozoruhodná.
Talhofferov úspech sa nepreukazuje iba v jeho životnej úrovni a spoločenskom postavení jeho zamestnávateľov, ale aj v jeho sebavedomí, s ktorým proti nim vystupoval. Ale úspech a sebavedomie ovplyvnili aj jeho vzťah ku kolegom.
Existujú zhody medzi Kalovým rukopisom a oboma Talhofferovými rukopismi Ms. Chart. A 558 a Thott 290 2°. Kal neukazuje iba všeobecnú motivačnú a štylistickú podobnosť, ale kopíruje, až na dve výnimky, všetku obrazovú následnosť franského bojového umenia z Ms. Chart. A 558, duel muž proti žene z Cod. icon. 394a resp. Thott 290 2° (aj keď nedostatočne a odlišne), ako aj mnohé zobrazenia z bojov s dýkami a zo zápasu.
Týto dvaja šermiari sa preto museli nie len poznať, ale museli medzi sebou udržiavať viac ako kolegiálny vzťah, ktorý bol stále zakalený kolegiálnou žiarlivosťou a závisťou a síce Kalom, ktorý úspešnému Talhofferovi nepridal nič rovnocenné. Pravdepodobne boli obaja členmi bratstva šermiarov Sv. Ak to tak bolo, potom aj list majstra v Kalovom rukopise, tzv „Liechtenauerova spoločnosť“, má svojský a zaujímavý význam.
Kal zamlčal Talhofferovo meno. Toto samotné by bolo ešte zrozumiteľné z inkompatibility života a smrti, ale Kal sa pokúsil úplne zásadne sám seba štylizovať ako najlepšieho majstra šermu jeho doby. Biografické a osobne charakteristické údaje jeho života, ktoré môžu byť sprístupnené prostredníctvom jeho vlastných rukopisov a zdokumentovaných príloh poukazujú veľmi konkrétne na to, že k vysvetleniu problémov vzniknutých zo sociálneho stavu a okruhu úloh šermiarskeho majstra sú potrebné odlišné odpovede, než aké bol schopný dať Wierschin.
Zistenie, že Talhoffer si robil nárok na vlastný erb a vo svojich viacerých rukopisoch ho uviedol aj ako svoj „preukaz identity“, otvára viac otázok, ako bolo možné vtedy zodpovedať.
Séria zobrazení v Thott 290 2° ako aj v Ms. Chart. Zobrazenia z Thott 290 2° ho ukazujú, ako vidno, v okruhu jeho „spolupracovníkov“ a spolubývajúcich, ktorí ho podporujú pri dokončovaní kódexu. V Ms. Chart. A 558 možno naproti tomu, keďže sa jedná o prvý Talhofferov rukopis, vyzdvihnúť pýchu majstra z vydarenej úlohy učiteľa.
Určite sú to zobrazenia šermiarskeho majstra s urodzeným žiakom o sociálnom okolí majstra a jeho živote v neskorom stredoveku, ale vyjadrujú samozrejme aj viac. Ukazujú majstra učiteľa - minimálne v čase trvania výuky - ako rovnoprávneho, aj keď nie v rovnakom postavení v styku so žiakom.
Tiež zobrazujú, že Talhoffer pri vykonávaní svojho povolania - merané podľa moderného meradla - bol vynikajúcim didaktikom a pedagógom, ktorý ponúkal dietetický program v striedaní s tréningom a odpočinkom, prispôsobovaním sa a uvoľnením, vážnosťou vzdelania a muzikálnym riešením, keď svojich žiakov medzi jednotlivými fázami tréningu a výučby posielal do bazénu, nechal ich oslavovať s priateľmi, sprevádzal ich na poľovačky, a nezabudol ani na duchovnú opateru v kostole.
Goather Codex - Ms. Chart. Rukopis je najstaršia známa Talhofferova práca a pravdepodobne jeho prvotina.
a) Erb: delený štít s korunou, ktorá je prepichnutá dvomi prekríženými mečmi. Nad ním prilba s kotvou a lanom ako ozdoba. Erb uvedený v Ms. Chart. B 1021 od Paula Kala ukazuje na podobnosť. Avšak tu vyzerá kotva ako originálna ozdoba.
b) V rukopise obsiahnutý „Ringerlehre Otts“ je podľa vtedajších vedomostí najstaršia autentická verzia tohto textu, ktorá sa traduje v ďalšom období výhradne v susedstve s Lichenauerovým učením. V rukopise sa nenachádza žiadny odkaz na nijakého objednávateľa, pre ktorého by sa prvé vyobrazenie očividne vzťahovalo. Franské bojové zákony slúžili Talhofferovi ako prostriedok vlastnej dokumentácie. Ešte je rozoznateľné, prečo sa v tom dodatočne nachádza správa k jednému inému dni boja (Harnischfeschten - boj v pancieri so smrteľným záverom).
Codex Königegg - Hs. XIX. 17-3, Königseggwald, ca. Rukopis je Talhofferova práca na objednávku pre istého Junker Leutold von Königsegg, ktorý sa poistil s majstrovou pomocou pred jedným duelom s neznámym protivníkom. Mohol vzniknúť v polovici 15. storočia po prvotine Ms. Chart. Rukopis nebol výskumu doteraz širšie známy. Až Barack vo svojom opise ku Cod. Postavy, resp. Za zmienku stojí aj jedna vyobrazená koruna, ktorou prechádzajú dva skrížené meče - erb z Cod. Chart. A 558, zapletená stuha s heslom zostáva bez textu. Pretože sa tento erb opakuje vo všetkých Talhofferových rukopisoch okrem Cod. icon.
P 5342 B (Cod. Nr. 55 Ambras), Wien, ca. Rukopis totžný s Cod. Rukopis je Talhofferova práca na objednávku pre bratov „vom Steinových“ a datuje sa pred rok 1459. Rukopis bol v minulosti ešte raz previazaný: orezanie krajov listov folio 37 je zreteľne viditeľné, celkovo je obsah chaoticky radený a asi aj niečo postrácané. Obsah prvých dvoch tretín manuskriptu je väčšinou identický s rukopisom XIX. 17-3 a P 5342 B; a zase časti franských bojových zákonov sa (skôr) ukazujú ako prebraté z Ms. Chart.
Rukopis, obsahovo najbohatší v Talhofferovskej tradícii, ohromuje pozorovateľa viac ako iba v jednom pohľade. Najúžasnejšie sú ale texty z konca rukopisu: Nemecky písané učenie astronómie, ktoré mohlo byť prebraté z Onomatomantie Hansa Hartlieba a článok k ľudským vnútorným orgánom (Pantegni), ktorý mohol na prvý pohľad vzniknúť z prevzatia a splynutia latinského a arabského stredovekého lekárstva. Vedľa toho sa ale nachádza aj algebrický číselný rad a hrubé ohraničenie hebrejského textu s prekladom, ktorý sa spája s výukou jedného židovského učňa. Za zmienku stojí aj erb. Svojou kompozíciou sa podobá na ten z Ms. Chart.
Kódex sa dá celým svojím obsahom ohodnotiť ako sumár jedného života šermu, ako osobný príručný exemplár a musel sa dlhý čas nachádzať v Talhofferovom vlastníctve. Takmer všetky vyobrazenia učenia šermu sú prenesené do Cod. icon. 394a, ktorý vznikol v roku 1467. To znamená že použil svoju prácu ako predlohu.
Cod. icon. Rukopis vznikol, podľa erbu grófa Eberhada v Barte, vojvodu z Urach a Wütenbergu v roku 1467. Je to pomerne presná kópia Thott 290 2° z roku 1459 a bola zadaná viacerým kresličom. Zhoda medzi oboma dielami bola preverená a nedá sa o nej pochybovať. Posledná strana ukazuje portrét Talhoffera spolu s mečom a stuhou s nápisom: „das bůch hatt angeben hans talhoffer vnd gestanden zů Mallen“ (knihu zadal namaľovať hans talhoffer). Tým oznamuje síce zadanie rukopisu ním, zároveň sa ale vzdáva autorských práv, lebo neuvádza svoj erb, resp.
Cod. I.6.2°.1 (16. stor. Kópia Cod. Až tento kodex umožnil identifikovať Cod. Cod. Vindob. Ser. Nov. 2978 (16. Kópia Cod. icon. Cod. Guelf. 125.16 Extrav. (17. Zmiešaná kópia Ms. Chart. A 558 a Cod. icon. Philos. 61 (koniec 17. Kópia z Ms. Chart. A 558 a Cod. icon. Cod. icon. Pauzovaná kópia z r. Cod. icon. Ručne prekreslená kópia z r.
Postrehy a závery v tomto referáte patria Hansovi Hilsovi, avšak niektoré považujeme za prehnané, iné za nepodložené a niektoré úplne mylné. Postava Hansa Talhoffera by si zaslúžila novšie a objektívnejšie prehodnotenie jeho života a diela vo svetle nových poznatkov.
Dnes sa k šermu dlhým mečom línie majstra Lichtenawera hlási čoraz viac šermiarskych, či dokonca scénicko-šermiarskych skupín. Majster, od ktorého smrti uplynulo vyše 600 rokov, znovu nachádza svojich stúpencov. Zdá sa, že prichádza renesancia starého a brilantne vypracovaného umenia šermu, ktoré vo svojej dobe nemalo vážnejšieho konkurenta a v oblasti šermu dlhým mečom - langschwertom, nebolo nikdy prekonané.