Článok sa zaoberá streleckým odznakom Slovenského štátu, pričom sa dotýka aj širších tém, ako je zákon o športe a rozdeľovanie príspevkov uznanému športu.
Vznik a Vývoj Vojenskej Symboliky Slovenskej Republiky (1939 - 1945)
Vojenská symbolika Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945 zahŕňala rôzne vojenské odznaky a znaky, ako aj označovania vojenských jednotiek.
Výkonnostné Odznaky
Medzi výkonnostné odznaky patrili:
- Strelecké odznaky (D.1.-4 strelecké)
- Odznak pre automobilové vojsko (D.2. Od.Aut)
- Odznak útočnej vozby (D.3.Odz.ÚV)
Strelecký Odznak Slovenského Štátu
Strelecký odznak Slovenského štátu je artefakt s kontramarkou Slovenského štátu. Bol súčasťou starej zbierky. Odznak strelca I. stupňa z ťažkého guľometu.
Katalóg Medailí Slovenského Štátu
Katalóg medailí Slovenského štátu vznikol z dôvodu absencie uceleného materiálu medailí a plakiet Slovenského štátu.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Slovenský Štát a Druhá Svetová Vojna
Vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 znamenal zásadný zlom v spoločensko-politickom vývoji.
Zákon o športe a príspevky uznanému športu (PUŠ)
Dlhodobo sledujem diskusiu o našom Zákone o športe, o univerzálnom vzorci na rozdeľovanie príspevkov uznanému športu, osobitne o kritériu záujmu o športy vo vzorci. A rád by som sa k týmto témam vyjadril na rovinu.
V prvom blogu som sa venoval rozporuplným pohľadom na súčasný vzorec na rozdeľovanie tzv. príspevku uznanému športu (PUŠ) podľa univerzálneho vzorca a poukázaniu na viaceré dôležité faktory, ktoré sa vo vzorci vôbec neberú do úvahy.
Ponúkol som teda na uvažovanie alternatívu k súčasnému modelu, kompenzačnej rezervy, zohľadňujúcej faktory, ktoré sa nedajú vtesnať do vzorcov, a predovšetkým význam športov pre Slovensko.
Zameral som sa aj na to, že sú viaceré aspekty, ktoré sa objektívne nedajú zahrnúť do žiadneho vzorca a jednoducho musia byť posudzované do určitej miery aj subjektívne. Konkrétne predovšetkým na úspešnosť športov, ale čiastočne aj na kritérium počtu športovcov do 23 rokov.
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Ale najprv trochu bližšie predstavím vzorec, ktorý pre značnú časť športovej verejnosti predstavuje veľkú neznámu. Žiaľ, hoci som v prvom blogu avizoval, že je najdlhší zo všetkých, mám toho na srdci toľko, že tento je ešte dlhší...
Na stránke Učenej právnickej spoločnosti (UčPS) vzdelaním ekonóm Ivan Greguška zo Slovenského tenisového zväzu (v súčasnosti člen rady Fondu na podporu športu, nedávno do tejto funkcie menovaný priamo premiérom Matovičom) podrobne vysvetľuje princípy a filozofiu platného vzorca na rozdeľovanie príspevku uznanému športu (PUŠ).
Vzorec výpočtu podielu uznaného športu je uvedený v prílohe č. 3 Zákona o športe č. 440/2015 Z. z. v aktuálnom znení.
V uvedenom texte Ivan Greguška pripomína, že členmi pracovnej skupiny, ktorá v roku 2011 definovala princíp vzorca a jeho parametrov, boli Ján Filc, Richard Galovič, Ján Marušinec, Igor Moška a Jozef Tokoš.
Ja si však dovolím doplniť, že sa na tom s vysokou pravdepodobnosťou musel podieľať aj vtedajší generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport MŠVVŠ SR Ladislav Križan a takisto aj Branislav Strečanský, ktorý sa na ministerstve venoval prepočtom vo vzorci dlhodobo a po určitej prestávke to robí aj teraz.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Ivan Greguška ďalej o. i. uvádza tieto kľúčové konštatovania: „PUŠ je priamo úmerný pridanej hodnote uznaného športu pre SR a vypočítava sa na základe podielu uznaného športu podľa vzorca ustanoveného v prílohe č. 3 Zákona.
Zákon o športe priniesol do športu transparentný motivačný mechanizmus, ktorého podstatou je súťaž zväzov o dosiahnutie čo najlepších parametrov do vzorca, na základe ktorého sú finančne odmeňované štátom za dodaný výsledok.
V rámci tohto modelu dostali zväzy výmenou za transparentnosť a jasné pravidlá ich fungovania a hospodárenia relatívnu voľnosť v rozhodnutiach o spôsobe použitia prostriedkov získaných z príspevku uznanému športu.“
Hodnovernosť konštatovania pána Gregušku som už výrazne spochybnil v predošlých blogoch a o niečo nižšie v tom ĎALEJ pokračujem.
Na úvod by som len rád upozornil, že pridanú hodnotu športu necharakterizuje nijaký, žiadnou slovenskou vládou SR schválený dokument rozvoja slovenského športu.
A ešte by som rád dodal, že keď sa vo vzorci zohľadňuje záujem o šport, resp. lepšie povedané popularita, nemusí vôbec ísť len o popularitu pozitívnu. Častý výskyt informovania o príslušnom športe v médiách môžu spôsobiť aj škandály, dopingové prípady a podobne... To len tak okraj.
Na margo vzorca na výpočet podielu príspevku uznanému športu (PUŠ) z celkového finančného „koláča“ v rámci rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre jednotlivé národné športové zväzy musím najprv pripomenúť, že v posledných troch rokoch sa vzorec neuplatňuje na futbal a ľadový hokej.
Tieto dva športy boli v dôsledku novely Zákona a športe, predloženej v roku 2016 poslancami NR SR Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom a účinnej od 1. januára 2017, zo vzorca vyňaté.
Na financovanie v priebehu roka 2017 sa však ešte používal predošlý model, čím korigujem moje tvrdenie z prvého blogu. Futbal dnes z celkovej sumy na šport z rozpočtu MŠVVŠ SR dostáva paušálne 17 percent a ľadový hokej 13 percent, ostatné uznané športy spolu 50 percent.
Ďalšie percentuálne delenie peňazí je podľa nasledovného kľúča: 7% športovci zaradení do Top tímu, 3,5 % Slovenský paralympijský výbor, 2% Slovenský olympijský a športový výbor a 7,5% sa používa na ostatné úlohy, ktoré plní sekcia športu, napr. na dotácie pre neuznané športy, organizovanie významných a tradičných športových podujatí, finančné odmeny športovcov a trénerov mládeže za dosiahnuté umiestnenia, informačný systém, školský šport - SAŠŠ, univerzitný šport - SAUŠ a podobne.
Podiel uznaného športu podľa vzorca závisí od troch základných parametrov a dá sa jednoducho vyjadriť nasledovne: P = športový úspech x záujem o šport + členská základňa do 23 rokov.
Matematická podoba vzorca vyzerá už zložitejšie: P = (A × KVVD + A × KVVM) × (B × ZD + C × ZZ) + (1 - 2 × A) × M23
Samozrejme, treba vysvetliť, čo znamenajú jednotlivé označenia vo vzorci:
- P je podiel príslušného uznaného športu,
- A je percentuálne vyjadrenie váhy dosiahnutého športového úspechu (40%),
- B je percentuálne vyjadrenie váhy domáceho záujmu o šport (70%),
- C je percentuálne vyjadrenie váhy zahraničného záujmu o šport (30%),
- (1 - 2 x A) je percentuálne vyjadrenie váhy počtu mládeže do 23 rokov (20%),
- KVVD je koeficient významu výsledku v kategórii dospelých,
- KVVM je koeficient významu výsledku v kategórii mládeže,
- ZD je domáci záujem o príslušný uznaný šport,
- ZZ je zahraničný záujem o príslušný uznaný šport,
- M23 je priemer počtu aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov.
Ivan Greguška na webovej stránke UčPS v januári 2019 zverejnil komentár k vzorcu, aj k nespochybniteľnému výraznému rastu výdavkov MŠVVŠ SR na šport v rámci Národného programu rozvoja športu (NPRŠ) v rokoch 2013 - 2019.
V tomto komentári uviedol: Vzorec vyjadruje, že šport je tým viac užitočnejší pre slovenskú spoločnosť a prezentáciu SR vo svete, čím má lepšie výsledky a zároveň aj čím je oň väčší záujem, alebo čím viac detí pritiahne k pravidelnému športovaniu.
Vzorec zároveň umožňuje porovnávať medzi sebou rôzne uznané športy na princípe nestrannosti.
Komplikované Vyčíslenie Významu Medzinárodných Výsledkov Našich Športovcov
V predošlých blogoch som sa obsiahlo vyjadroval k športovou obcou veľmi sporne prijímanému parametru záujmu o športy (pomer domáceho a zahraničného záujmu je v ňom vyčíslený 70:30), ktorý je obsiahnuté v druhej časti vzorca.
Pofidérne meranie záujmu o športy je hlavným neuralgickým miestom v debatách v rámci športovej obce. Ale nie je jediným.
Teraz sa zameriam na koeficienty významu výsledku v kategóriách dospelých a mládeže, ktoré sú zakomponované do prvej časti vzorca, a napokon v menšej miere aj na priemer počtu aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov, ktorý je v tretej časti vzorca.
Podľa prílohy Zákona o športe sa športový úspech v individuálnom športovom odvetví vypočíta:
- z postavenia Slovenskej republiky v rebríčku krajín vydanom medzinárodnou športovou organizáciou príslušného uznaného športu s celosvetovou pôsobnosťou, alebo:
- z rozhodujúceho počtu výsledkov športovcov príslušného športového odvetvia dosiahnutých na rozhodujúcich typoch súťaží za štyri roky predchádzajúcich roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje, posunutých voči výsledkom na majstrovstvách sveta, ak nie je možné postupovať podľa podbodu 3.1.
Športový úspech v kolektívnom športovom odvetví sa vypočíta:
- z postavenia Slovenskej republiky v rebríčku krajín vydanom medzinárodnou športovou organizáciou príslušného uznaného športu s celosvetovou pôsobnosťou, alebo:
- z postavenia Slovenskej republiky na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy alebo kvalifikácii na tieto typy súťaží alebo v rebríčku krajín oprávnených medzinárodnou športovou organizáciou uznaného športu, organizujúcou majstrovstvá Európy, zúčastniť sa na týchto majstrovstvách Európy, ak nie je možné postupovať podľa podbodu 4.1.
Za týmto bodom nasleduje tabuľka č. 1 s koeficientom významu výsledku. Na lepšiu predstavu radšej uvádzam aspoň jej prvú polovicu. Ú v tabuľke znamená dosiahnutý športový úspech k 30. septembru roka, predchádzajúceho roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje.
V prílohe zákona nasleduje bod, v ktorom sa píše: Postavenie Slovenskej republiky v rebríčkoch krajín, na majstrovstvách sveta, na majstrovstvách Európy a v kvalifikáciách na ne, postavenie športovcov v rebríčku športových reprezentantov a výsledky športovcov sa redukujú koeficientom medziročného útlmu (KMRÚ), ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2; to neplatí, ak príslušná medzinárodná športová organizácia pri určovaní postavenia alebo pri zostavovaní rebríčka zohľadňuje medziročný útlm.
Je zaujímavé, že v prílohe Zákona o športe úplne chýba výklad, čo v skutočnosti znamenajú čísla v prvej z dvoch tabuliek, uvedených vyššie.
Tento výklad obsahuje veľmi zložité Nariadenie vlády SR č. 283/2019 o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok, účinné od 30. septembra 2019. V tomto nariadení sú uvedené aj hodnoty váh do vzorca ustanoveného v prílohe č. 3 zákona: 40 % pre dosiahnutý športový úspech (A), 70 % pre domáci záujem o šport (B), 30 % pre zahraničný záujem o šport (C).
Vládne nariadenie na prvý pohľad pôsobí veľmi odborným a fundovaným dojmom, pretože je plné skratiek a ich výkladov, aj rozpisu rozdielneho vyhodnocovania váhy výsledkov na rôznych typoch vrcholných podujatí, či v dlhodobých súťažiach.
A k základnému vzorcu na výpočet jednotlivých parametrov v ňom v nariadení pribúdajú viaceré ďalšie vzorce - dovedna šestnásť!
Som zvedavý, či sa medzi tými čitateľmi tohto blogu, ktorí si zo záujmu kliknú na vyššie uvedenú linku a pozrú si, čo obsahuje vládne nariadenie, nájde aspoň percento (alebo skôr promile? takých, čo mu budú rozumieť.
Výpočty sú také zložité, že napriek transparentnosti sa počet tých, ktorí ich dokážu zrealizovať, dá redukovať maximálne na počet prstov na dvoch rukách. Aj to zrejme preháňam.
Na Slovensku je vraj len minimum ľudí - údajne päť až šesť - ktorí vedia vyrátať všetky vzorce... Pritom zákony - aj všetko, čo sa k nim vzťahuje (teda aj ich prílohy), by mali byť zrozumiteľné!
Nejdem podrobnejšie skúmať metodiku, pretože je naozaj extrémne zložitá. Mám silný pocit, že je naschvál taká zložitá, aby sa v nej nedalo vyznať. Ale rád by som sa mýlil.
Problém je však to, čo zo všetkých zložitých prepočtov napokon vyjde a čo teda priamo podmieňuje výšku štátnych dotácií v rámci príspevku uznanému športu. A to vo mne miestami vyvoláva až zhrozenie z toho, ako to v praxi funguje.
V Prepočtoch sa Porovnáva aj Neporovnateľné: Niektoré sú Priam Absurdné
Už spomínaný Ivan Greguška vo svojom výklade k posudzovaniu hodnoty výsledkov uviedol: „Olympijské hry majú väčšiu váhu ako MS a tie majú väčšiu váhu ako ME, t. j. 1. miesto na ME zodpovedá 11. miestu na MS a 21. miestu na OH.
Do výpočtu sú počítané výsledky z predchádzajúcich štyroch 12-mesačných rozhodujúcich období (od 1. 10. do 30. 9.), pričom tieto výsledky sú postupne odstupňované koeficientom medziročného útlmu (40%, 30%, 20% a 10%), kde najstaršie obdobie má najnižšiu váhu (koeficient).
Za každé nedodané umiestnenie sa do výpočtu použije posledné miesto podľa počtu krajín medzinárodnej športovej federácie daného športu. V jednom športovom odvetví a jednom rozhodujúcom období sa do výpočtu počítajú len najviac 3 výsledky jedného športovca.“
Pokiaľ je splnené kritérium dostatočného počtu účastníkov vrcholného podujatia, titul majstra Európy zodpovedá 11. miestu na MS a 21. miestu na OH. Tomu naozaj nerozumiem. Prečo?