V poslednej dobe sa pod mnohými článkami objavujú tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na žiadnych overených informáciách a sú čisto výplodom konšpiračných teórií. Medzi nimi sa často opakuje názor, že izraelské vedenie, konkrétne premiér Benjamin Netanjahu, úmyselne umožnilo útoky Hamasu ako zámienku na vojenskú intervenciu. Tento názor je nielen nebezpečný, ale aj nepravdivý.
Predtým, než sa začneme zaoberať akoukoľvek teóriou, je potrebné zohľadniť jeden základný princíp: fakty. Politické rozhodnutia sú komplexné, a to, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako „strategický plán“, môže v skutočnosti byť výsledkom zložitej analýzy rôznych faktorov a nepredvídateľných udalostí. Netanjahu, ako líder Izraela, čelí neustálym hrozbám a napätiu zo strany Hamasu a ďalších teroristických skupín. Argumentovať, že by vedome riskoval životy svojich vlastných občanov a otvoril cestu k masakru, je úplne absurdné.
Všetci máme právo na vlastný názor, ale zároveň musíme mať zodpovednosť za to, čo šírime. Šírenie neoverených informácií, ktoré sa zakladajú na domnienkach a neúplných faktoch, môže mať vážne následky. Tieto teórie môžu šíriť nenávisť, polarizovať spoločnosť a dokonca prispieť k eskalácii konfliktov.
Keď sa niečo stane, ako v prípade útokov Hamasu, musíme sa pýtať, aké faktory viedli k tejto situácii, a nie sa spoliehať na lacné a nezmyselné konšpiračné teórie. Kto tvrdí, že izraelský štát mal vedomosti o pripravovanom útoku a ignoroval ich, by mal predložiť konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zdroje, ktoré tvrdia, že Izrael „dotoval Hamas“ alebo že Netanjahu mal úmysel nezasiahnuť, jednoducho ignorujú realitu. Všetky tieto teórie vychádzajú z neúplných a často nepravdivých informácií.
Takýto pohľad na svet je nebezpečný, pretože odvracia pozornosť od skutočných problémov a od toho, čo je potrebné riešiť. Samozrejme, že neexistuje dokonalý systém, a všetky štáty, vrátane Izraela, sa dopúšťajú chýb, ale tvrdiť, že tieto štáty „stratégia zla“, je povrchné a nezodpovedné. Konšpiračné teórie sú nástrojom, ktorý bráni skutočnej diskusii a riešeniu problémov.
Prečítajte si tiež: Pripravenosť na boj s dezinformáciami v ČR
Streľba z auta a obrana: Realita a mýty
Snáď každý strelec by si chcel skúsiť streľbu či už z idúceho alebo stojacieho auta. Dnes sa kopec ľudí učí a venuje na rôznych špecializovaných kurzoch streľbe z auta alebo spoza auta, kde sa vozidlo využíva ako kryt pred akýmkoľvek útokom. Počas kurzov obrannej streľby, kedy sa venujeme tejto problematike, dostávame často veľmi kontroverzné otázky. A všetky majú, pochopiteľne, svoj zmysel.
Televízia a iné média servírujú rôzne ukážky a overené pravdy ohľadom streľby alebo obrany na ulici. Škoda ale, že ich prijímame jednoznačne a utvoríme si na to automaticky názor o ich pravdivosti. Pravda je jednoduchá. V žiadnom prípade sa auto ako také nemôže považovať za 100 % kryt alebo bezpečný úkryt pred streľbou. Prečo sa takéto techniky učia a sú efektívne?
Tieto techniky sa učia vojaci alebo príslušníci špeciálnych silových zložiek, ktoré majú k dispozícii nepriestrelné (pancierové) vozidlá a denne ich využívajú. Civilní obyvatelia, teda my, sme tento výcvik bez rozmyslu prebrali ako úžasnú špecialitu a efektívnu vec. Z môjho pohľadu to je veľká chyba! Nám spomínané techniky budú fungovať a mať zmysel len v prípade, že vlastníte nepriestrelné auto. V opačnom prípade asi budeme dúfať, že na také naďabíme počas náhodnej streľby v našom okolí.
Akékoľvek civilné auto je vyrobené v podstate (ak to budem parafrázovať ) z jedného milimetra hrubých plechov a množstva plastov. Jasné, že určité časti sú z nejakej ocele alebo zo silnejšej liatiny…Ale to nič nemení na tom, že ak strelíte do auta povedzme rážou 9 mm (čo je mimochodom najčastejšia používaná ráž), alebo rážou 7, 62 mm či .223 Rem, teda nejakým (zjednodušene) puškovým strelivom, ktoré sa vraj najčastejšie využíva pri nejakých nekalých útokoch, tak toto vozidlo bezpečne prestrelíte komplet z každej strany. A navyše, ak strela narazí na akúkoľvek časť, ktorá je silnejšia alebo hrubšia, iste sa odrazí alebo zmení smer a frčí ďalej.
Streľba zo samotného auta, teda z vnútra auta, vás vystaví absolútne neriešiteľnej situácii. Stojíte alebo zdržiavate sa streľbou v priestore, kde ste obklopený takzvaným podľa mňa papierovým (kompletne priestrelným) krytom, ktorý vám síce dá pocit bezpečia, ale to je úplné klamstvo.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Počas praktického testovania sme sa mohli presvedčiť, že jediná časť, cez ktorú neprešla žiadna strela, bol samotný motor vozidla. Platí ale len v prípade ak je medzi obrancom a strelcom. Puškový náboj 7,69×39 C.I.P. Inak akákoľvek ráž vrátane .22 lr bez problémov prestrelí jednu stranu auta. Strela ráže 9 mm síce neprestrelí komplet auto cez plechy z jednej strany na druhú, ale zasa v pohode prestrelí jedno okno s následným smerovaním cez plechy (dvere) na druhej strane auta.
Jediný zmysel streľby spoza auta alebo krytím za autom ja osobne vidím v dvoch princípoch, a tie aj vyučujeme na našich kurzoch. Prvým je klasický princíp schovania sa na určitý krátky čas. Ak útočník vedie útok vašim alebo iným smerom a vy cítite ohrozenie, schováte sa v zmysle „zmizne z očí“ za nejaký najbližší kryt, napríklad v danom prípade hoc aj za auto. Ak však útočník o vás vie a ide po vás, neostáva vám nič iné, ako prchať do najbližšieho nepriestrelného krytu alebo v najlepšom prípade čo najrýchlejšie a najďalej z danej ohrozenej zóny. Teda ja osobne to nepovažujem za nejaký kryt, ale len za nejaký úkryt (pred pohľadom) alebo videním, aby útočník nevedel, kde sa nachádzate a kde ste sa schovali.
Druhým princípom využitia auta ako krytu už pre konkrétnu streľbu, je možnosť čo najdlhšie ostať nespozorovaný. Ak som sa rozhodol vstúpiť do konfliktnej situácie a použiť svoju legálne držanú zbraň. To ale predpokladá, že je útok vedený iným smerom ako som ja alebo sa mi podarilo „zmiznúť“ útočníkovi a on v podstate nevie, kde som. Ja v danom prípade môžem využiť situáciu. Viem, kde je útočník, lebo sa ho snažím stále sledovať, aby som mal potrebný prehľad. V prípade potreby môžem zdrhať alebo sa brániť, lebo mi nič iné neostáva. A vtedy, ÁNO, môžem zaujať pre mňa čo najvýhodnejšiu pozíciu, aby som bol čo najmenej viditeľný a presne mierenou streľbou sa zapojím do obrany v súlade so zákonom. Lebo odpoveď je jednoduchá. Ako cvičíte, tak sa v skutočnosti budete brániť.
Úrovne streleckých zručností v obrannej streľbe
Hneď na začiatku chcem upozorniť, že článok sa netýka vrcholovej športovej streľby, kde v rámci športovej streleckej disciplíny platia iné zákonitosti. Článok je určený pre širokú streleckú verejnosť, pre ich informovanosť a hlavne pre motiváciu či inšpiráciu, ako zvládnuť a naučiť sa potrebné strelecké zručnosti.
Obranná streľba patrí do 3. úrovne streleckých zručností a ak nemáte dobre zvládnutú 1.a 2. úroveň, nemali by ste sa do nej púšťať. Chyby sa totižto prejavia veľmi rýchlo a vy sa musíte znova vrátiť na nižšiu úroveň a docvičiť ju. V opačnom prípade zbytočne plytváte muníciou, keďže nie ste schopní zasiahnuť cieľ, a tým svoju streľbu vyhodnotiť a koledujete si o problémy s bezpečnou manipuláciou zbrane. V najlepšom prípade s množstvom náhodných výstrelov v nežiadúcom smere alebo čase.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Je nutné hneď na začiatku povedať, či sa to niekomu páči alebo nie, že zručnosti obrannej streľby sú úzko naviazané na vaše fyzické predpoklady. Musíte byť schopní zvládnuť rýchly a dynamický pohyb a musíte byť schopní odolať váhe a hrubosti útočníka. Preto je jasné, že, i keď sa nemusíte hodiny potiť v posilke alebo na okruhu na nejakej bežeckej dráhe, potrebujete zvládnuť základné prvky fyzičky. Šprinty na krátke vzdialenosti so zmenou smeru by mali byť základ. Tiež aj 20 až 30 klikov bez prestávky alebo 20 drepov s výskokom. Isto musíte zvládnuť drep, plazenie, kotúľ vpred a vzad. Toto sú minimálne požiadavky. Ak nezvládnete pohybové alebo silové aktivity a všetko ostatné ÁNO (streľbu), doplatíte na svoju fyzičku.
Neoddeliteľnou súčasťou obrannej streľby je boj zblízka alebo sebaobrana. Kľudne to môžeme nazývať aj bojovým umením. Nech už tomu budeme hovoriť akokoľvek, význam je ten istý. Cieľom je eliminovať prvotný útok útočníka na nás a odkloniť jeho zbraň iným smerom alebo ju zastaviť. Tu je dôležité si uvedomiť, že vám stačí zvládnuť základy a nemusíte byť nejaký expert. Zároveň je dôležité, aby ste trénovali pre vás to správne umenie. Bojové umenie alebo štýl boja si nevyberáte podľa toho, čo sa vám páči, ale podľa toho, aké máte predispozície. Ste vysokí, štíhli a máte málo svalovej hmoty?
Na druhej strane treba jednoznačne vylúčiť „športové“ bojové umenie. Samozrejme, veľa závisí od trénera. Učte sa „agresívne“ bojové štýly ako box, MMA, Krav-Maga, Whin-tsung, Systema. Za 6 mesiacov pravidelného tréningu takéhoto umenia alebo boja zblízka sa naučíte zvládnuť efektívne a bez akýchkoľvek parádičiek väčšinu situácií na ulici. Musíte si však uvedomiť, že prvé tri mesiace budú naozaj o základoch, ktoré budete považovať za nudné, nakoľko sa musíte naučiť základné pohyby a prvky, aby ste si v neskoršom tréningu nepoškodili zlou technikou svoje telo alebo si neublížili.
Teda, ak chcete zvládnuť obrannú streľbu, musíte vedieť akým spôsobom sa brániť voči útoku holými rukami pomocou krátkeho a dynamického presunu, úderu alebo kopu. Zbraň sa musí stať len akýmsi doplnkom, ktorý využívate, aby vaša obrana bola zakončená úspechom.
Základom streleckých zručností v obrannej streľbe je rozvoj rýchlosti pohybu vášho tela, streľba len a len z pohybu (spravidla pohyb do strán, nie dopredu a dozadu) a streľba jednou rukou, silnou aj slabou v rovnakom pomere. Spravidla sa strieľa od pása pudovou streľbou alebo takzvanou letmou streľbou.
Ako trénovať obrannú streľbu?
Aspoň jedenkrát do týždňa sa venujte nejakému bojovému umeniu, sebaobrane. Aspoň raz za mesiac by ste mali ísť na strelnicu a v cca 50 výstreloch si zopakovať svoje zručnosti, ktoré ste sa naučili s cieľom zvládnuť obrannú streľbu. Ideálne je to urobiť každý týždeň. Samozrejme, ak už ich máte zvládnuté. Ak sa tieto zručnosti učíte, mali by ste byť na strelnici každý tretí deň. Streľbu sa však naučíte pomerne rýchlo. Za zhruba 10 až 12 hodín výcviku viete princípy a základný postup.
Obranná streľba sa spravidla trénuje vo dvojici. Dôvod je jednoduchý. Musíte sa naučiť reagovať na nejaký podnet a hlavne na správanie útočníka. Samozrejme, v civilnom sektore nie je možné použiť prepracované výcvikové pomôcky, aké využívajú ozbrojené zložky pre výcvik simulujúce zásah alebo umožňujúce streľbu bez reálneho následku zranenia. Najlacnejšou a najefektívnejšou pomôckou sa, aspoň pre mňa, stal airsoft. Jednak využívate reálnu funkčnú repliku vlastnej ostrej zbrane a jednak je zbraň na krátku vzdialenosť veľmi presná, po zásahu nedôjde k zraneniu ale zásah pocítite. A podobne ako u ostrej zbrane, aj s ňou musíte dodržať základnú bezpečnosť.
Veľmi podstatným rozdielom medzi výcvikom a reálom je psychika a nacvičenie vlastných reakcií na neočakávané podnety. To, čo dokážete nacvičiť vo dvojici na strelnici alebo niekde v telocvični, je len polovica zručností a iste vám to nebude stačiť. Je to ako keď ste absolvovali autoškolu a následne ste sami bez inštruktora sadli za volant a vydali sa na vašu prvú jazdu mestom. To isté platí pri obrannej streľbe. Aby sa vám „vryla pod kožu“, musíte praxovať. Odporúčam začať hrávať airsoft. Airsoftový boj je pre niekoho hra na vojakov alebo zábavka pre malé deti, ale pre niekoho výborná škola reakcií, pohybu, neštandardných situácií, ktoré od vás vyžadujú rýchle myslenie, rozhodovanie sa a následnú reakciu spojenú so zbraňou. Je to vynikajúci spôsob ako to, čo viete, overíte v praxi.
Ja osobne som na základe poznatkov získaných prostredníctvom airsoftu musel zmeniť svoje myslenie ohľadom podstatných princípov streľby, taktiky a postupu pri niektorých svojich nadrilovaných činnostiach v armádnych zložkách. Airsoft mi ukázal ich slabiny a zbytočnosti alebo neefektivitu. Preto, nech už sa ako doplnok k obrannej streľbe venujete čomukoľvek, nikdy nepodceňujte cvičný boj.
Sú dve cesty ako sa naučiť obrannú streľbu. Buď je to cestou pokus omyl a zháňanie informácií na internete alebo od známych. To je časovo dlhšia cesta. Druhou, rýchlejšou cestou, je zúčastniť sa na nejakom streleckom kurze. Problémom je vybrať si správneho inštruktora a jeho postupy. Spravidla sa ale výcvik realizuje tak, že sú predpísané nejaké strelecké cvičenia, ktoré musia účastníci splniť a takýto výcvik následne potláča problémové oblasti, ktoré nie ste schopní v súlade so svojou povahou alebo motorikou zvládnuť či pochopiť. Teda od inštruktora naozaj záleží veľa. Ja osobne odporúčam preto kombináciu oboch prístupov k vášmu výcviku. A následne to skúšať.