Pri akejkoľvek manipulácii so strelnou zbraňou je vždy prvoradá bezpečnosť. O tom, že bezpečnosť pri manipulácii so strelnými zbraňami je nedocenená, resp. podceňovaná amatérmi, ale aj profesionálmi, svedčia články o ich náhodnej streľbe. Časté odvolávanie sa na tzv. zlý technický stav, zastaranosť konštrukcie zbrane v prípade rôznych typov náhodných výstrelov má jediný spoločný prvok - niekto urobil so zbraňou čosi, čo nemal a potrebuje sa následne zbaviť viny.
A je úplne jedno, či ide o pád zbrane na zem alebo o výstrel pri náraze so zbraňou o pevný predmet, napr. stenu, dvere a pod. Samostatnou kapitolou je tvrdenie o náhodnom výstrele pri čistení zbrane (!!!!!) alebo pri tzv. frajerine, prejavujúcej sa napr. Prečo k týmto prípadom stále dochádza?
V záujme predchádzania uvedeným problémom je tu niekoľko zásad pre bezpečnú manipuláciu používateľov so strelnou zbraňou:
- Ak toho z akéhokoľvek dôvodu nie ste schopní (alkohol, lieky, únava, psychické rozrušenie, zranenie a pod.), tak so zbraňou nemanipulujte, pretože si často neuvedomujete, s čím zaobchádzate a ako.
- Vždy vyberte zásobník (ak je v zbrani) a skontrolujte, či v nábojovej komore (nábojových komorách u revolveru) nie je náboj.
- Nikdy nemierte bezdôvodne na iné osoby. Týmto konaním chránite nielen seba, ale predovšetkým majiteľa zbrane.
- Keď je zbraň namierená na cieľ, odistená a ak bude výstrel smerovať do cieľovej plochy. Dovtedy musí byť prst položený zboku na tele zbrane. Ak máte zlozvyk dávať prst na prednú časť lúčika, odvyknite si od neho.
- To znamená, že zásobník je mimo zbrane a je vidieť, že nábojová komora je prázdna. Pred odovzdaním zbrane inej osobe zaistite záver v zadnej polohe, uchopte zbraň za záver a rám v oblasti lúčika a podávajte ju tak, aby preberajúci videl, že v zbrani nie je zasunutý zásobník.
- To je nutná podmienka pre jej správnu a bezpečnú funkciu. Zbraň vyčistite vždy, keď ste ju používali resp. pred a po dlhodobom uložení.
- Táto zásada má niekoľko dopadov. Predovšetkým zbraň noste tak, aby neprovokovala. Nechváľte sa s ňou, zvlášť nie na verejnosti.
- Slúchadlá, ochranné okuliare - to sú dvaja základní spoločníci každého strelca na strelnici. I streľba z malokalibrovky vám môže poškodiť sluch. Tlejúca čiastočka strelného prachu alebo prach a drobné nečistoty z podlahy (napr. pri streľbe v ľahu) vám môžu poškodiť zrak. V prípade nehody sa črepiny z roztrhnutej zbrane rozletia všetkými smermi a majú rovnaký účinok, ak nie ešte horší.
- Nechoďte pred palebnú čiaru, ak nie je streľba jednoznačne zastavená. Dbajte pokynov správcu strelnice a inštruktora. Nepohybujte sa zbytočne v priestore určenom pre manipuláciu so zbraňou a jej odkladanie. Kedykoľvek, ak máte pochybnosti o bezpečnosti priestoru v oblasti cieľa, okamžite prerušte streľbu. Nepohybujte sa pred ústim zbrane.
Uvedené zásady sú platné pre akúkoľvek bežnú manipuláciu so strelnou zbraňou. Je praxou overené, že ich dodržiavanie výrazne znižuje riziko ohrozenia seba alebo iných osôb strelnou zbraňou, resp. V jednom článku o manipulácii so strelnou zbraňou bola uvedená veľmi múdra myšlienka o tom, že stlačenie spúšte je nevratný proces. S tým je možné sa iba stotožniť. Dôsledky, ktoré v prípade výstrelu vznikajú, sú konečné.
A ak ide o použitie strelnej zbrane voči človeku, neexistuje žiadny opravný prostriedok, ktorý by ich vymazal alebo zrušil. Nie je to počítačová hra, kde sa po stlačení tlačidla všetko vráti do pôvodného stavu, mŕtvi ožijú a zranení prestanú krvácať.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Základné pojmy
V dokumente vidíme otázky so správnymi odpoveďami. Zbraniam, u ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvolnením energie pružného prvku (napr. Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu na princípe, resp. Podľa usporiadania, resp. Čo je to predovka? Čo je to zadovka? palná zbraň nabíjaná od čela hlavne, t.j. Čo je to vtáčnica? Čo je to flóbertka? Čo je to malokalibrovka? je to guľová zbraň s drážkovaným vývrtom s kalibrom 5,6 mm (0,22 angl. Obvykle sklopná súčasť poľovníckeho zatváracieho noža, t.j. Poľovnícky oštep, ako chladná zbraň, s cca 20 cm dlhou a cez 5 cm širokou listovou čepeľou, vybavenou priečnou záštitou, tzv. Uzamknutie (záver) brokovníc so sklopnými hlavňami pomocou predĺženého pozdĺžneho klinu, resp. Dvojdielna súčasť záveru zbraní so sklopnými hlavňami, ktorá je funkčne spojená s bicím ústrojenstvom, a pomocou ktorej dochádza pri sklopení hlavní k povytiahnutiu nevystreleného náboja, resp. nábojov a k vyhodeniu vystrelenej nábojnice, resp. Systémy bicieho, spúšťového a príp. ručne - natiahnutím kohútikov (u lankasteriek) a samočinne pri otváraní zbrane, resp. Poistný mechanizmus brokovnice hamerlesky, tzv. poistka, ktorá spravidla zaisťuje len spúšte alebo kladivká, príp. Pre vizuálnu kontrolu býva nad poistkou vyryté písmeno, príp.
Vývrt hlavne guľovnice má časti: - vystupujúce, tzv. Hĺbka drážok je približne jedna päťdesiatina (1/50) priemeru v poliach, t.j. Kovová časť guľovej zbrane pevne spojená závitom a zaistená na zadnej časti hlavne, v ktorej je vedený, resp. Zariadenie, ktorým sa u zadoviek uzatvára náboj v nábojovej komore, resp. zasúva náboj do nábojovej komory, ktorú uzamyká, vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu, príp. Odsuvné, otáčavé, resp. jeden celok s predpažbím, tzv. hromadnou strelou, t.j. brokmi alebo jednotnou strelou pre brokovnice, t.j. napr. S-Ball, Brennecke a pod. Náboje do brokovnice sa označujú troma číslami, a to napr. traskavín, horľavín a okysličovadla, príp. Čo je to zápalka brokového, resp. guľového náboja? Čo je to kovadlinka? od jednej polovice do troch štvrtín jej priemeru, t.j. Čo je to uzávierka? Povrch brokov, ktorý má byť klzký, sa proti okysličovaniu chráni slabou vrstvou, resp. Maximálny dostrel brokovnice pri použití hromadnej strely, t.j. veľkosti, t.j. Maximálny dostrel brokovnice pri použití hromadnej strely, t.j. priemer brokov v mm x 100 = max. Kaliber guľového náboja, ktorý je zhodný s kalibrom guľovej zbrane, sa označuje dvoma číslami, napr. tubusu, objektívu (spravidla 2-šošovkového), okulára (3 i viac šošovkového), zámernej osnovy a prevráteného systému šošoviek, zariadenia pre zaostrovanie a pre výškový, príp. Každý ďalekohľad je označený súčinom dvoch čísel, a to napr. Meradlom jasnosti obrazu ďalekohľadu, ktorá vynikne predovšetkým za nepriaznivých svetelných podmienok, napr. Vývoj výstrelu a výstrel, resp. Pre zisťovanie krytia (rozptylu) športových brokovníc tzv. Pre zisťovanie krytia (rozptylu) športových brokovníc tzv. Rozoznávame tieto druhy brokových strelníc, využívaných pre výcvik, verejné strelecké súťaže, majstrovstvá a pod. 5 streleckých stanovíšť a 1 stanovište vyčkávacie pre 6. prvý výstrel na terč z bližšej veže a druhý výstrel na terč zo vzdialenejšej (protiľahlej) veže, pričom na dvojterč zo stanovišťa č. Vzdialenosť streľby pri výcviku v streľbe z malokalibrovky, resp. zbavenie zbrane všetkých nečistôt, vzniknutých používaním (t.j. preskúšanie celkového technického stavu skupín funkčných mechanizmov vykonané odborníkom, pri ktorom sú prehliadnuté, príp.
Streľba na pohybujúcu sa zver
Streľba na pohybujúcu sa zver je náročná, preto je dobré pripomenúť si jej hlavné zásady. Počas celej našej doterajšej poľovníckej činnosti sme sa držali zásady, že jeleniu zver lovíme, len keď stojí, alebo keď sa pohybuje pomalým krokom. Iba v 50. - 60. rokoch minulého storočia bolo možné na nátlačkach loviť jeleniu netrofejovú zver v pohybe. Streľba na pohybujúcu sa zver je najnáročnejšou streľbou. Nakoľko strela potrebuje určitý čas, aby dosiahla svoj cieľ, a zver zároveň za tento čas prejde istú dráhu, nie je možné mieriť priamo na zver. Je potrebné mieriť pred zamýšľaný bod zásahu na komoru, teda predsadiť.
Rozhodujúcu úlohu pri správnom predsadení hrajú dva faktory - čas letu strely k cieľu (vyplývajúci z rýchlosti strely a vzdialenosti cieľa) a rýchlosť pohybujúcej sa zveri. Výpočet si ukážeme na príklade. Jelenica sa pohybuje poklusom rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu (5,55 metrov za sekundu) vo vzdialenosti 60 metrov. Aby sme zistili potrebnú dĺžku predsadenia, musíme najskôr vypočítať čas letu strely. Ten zistíme tak, že vzdialenosť cieľa vydelíme počiatočnou rýchlosťou strely. Počiatočnú rýchlosť strely uvádza výrobca a je stanovená pre každú laboráciu náboja. V praxi ovplyvňuje počiatočnú rýchlosť strely aj dĺžka hlavne, pri krátkych hlavniach je rýchlosť nižšia ako pri dlhých. V našom prípade je počiatočná rýchlosť strely 830 metrov za sekundu. Čas letu strely teda vypočítame: 60:830 = 0,0722 sekúnd. Dĺžku predsadenia potom zistíme tak, že rýchlosť zveri vynásobíme časom letu strely, teda: 5,55×0,0722.
V poľovníckej praxi odporúčame využívať údaje o rýchlosti zveri a dĺžke predsadenia pre jeleniu a diviačiu zver, ktoré do tabuľky spracoval strelecký expert Andreas Bach. Hodnoty predsadenia sú v tabuľke zaokrúhlené. Za počiatočnú rýchlosť strely považoval autor hodnotu 830 metrov za sekundu, uvádzané rýchlosti zveri sú priemerné hodnoty.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
V ďalšej tabuľke Andreasa Bacha sú uvedené hodnoty predsadenia pri jelenej zveri v rýchlom pokluse (25 kilometrov za hodinu) a pri rýchlom úniku (45 kilometrov za hodinu). Vzdialenosť cieľa je 40, 60 metra a 80 metrov, počiatočná rýchlosť strely sa pohybuje v rozmedzí od 700 do 1 000 metrov za sekundu. Uvedené údaje, samozrejme, pomôžu v praxi len do určitej miery, keďže na spoločných poľovačkách mierime inštinktívne.
Uvedené tabuľky poukazujú na niekoľko dôležitých faktov. Prvý z nich je, že medzi hodnotami únikovej rýchlosti jelenej a diviačej zveri nie je veľký rozdiel. Ďalej si treba uvedomiť, že u jelenej zveri predsadzujeme vždy pred prednú časť hrudníka a u diviačej zveri pred rypák. Pri rýchlom úniku jelenej zveri predsadzujeme pri vzdialenostiach 40, 60 a 80 metrov pred prednú časť hrudníka. Pri rýchlom úniku diviaka predsadzujeme pred špic rypáka.
Ak je poľovník zvyknutý strieľať s predsadením na unikajúceho diviaka na prednú časť rypáka a u jelenej zveri by predsadil tiež na prednú časť tela (pri vzdialenosti 60 metrov), tak by strela zasiahla brušnú dutinu, a nie komoru. Pri rýchlom pokluse jelenej zveri je predsadenie znázornené na fotografii a predsadenie u diviaka na ďalšej fotografii.
Údaje v tabuľke č. 2 platia iba vtedy, ak sa zver pohybuje voči strelcovi pod 90 stupňovým uhlom. V prípade, že sa bude pohybovať šikmejšie, bude sa meniť aj predsadenie. Pri šikmom pohybe zveri smerom k strelcovi je predsadenie o polovicu menšie ako pri 90 stupňovom uhle. Pri šikmom pohybe smerom od strelca sa predsadenie redukuje na bod zásahu, čiže zámerný bod je totožný s bodom zásahu.
Pri streľbe na pohybujúcu sa diviačiu a jeleniu zver treba brať do úvahy aj rozdielny spôsob pohybu zveri. Kým diviačia zver sa stále pohybuje relatívne v jednej výške, u jelenej zveri sa komora pohybuje vpred po akejsi sínusoide. Pri pokluse a skokoch je komora raz hore, potom dolu a pri mierení je nevyhnutné odhadnúť smer pohybu. Pritom sa však mení aj rýchlosť zveri, a to pri každom kroku a skoku vo fáze odrazu a doskoku.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Preto nie som jediný, kto odmieta strieľať na rýchlo unikajúcu jeleniu a srnčiu zver, s výnimkou krátkych vzdialeností. Nemožno totiž podceňovať riziko zlého zásahu. Aj nemecký strelecký expert odporúča pri rýchlo unikajúcej jelenej zveri maximálnu streleckú vzdialenosť iba 25 metrov. Pri normálne unikajúcej zveri je odporúčaná strelecká vzdialenosť 40 metrov a pri zveri v pokluse približne 60 metrov.
Príčinou nepresného zásahu jelenej zveri môže byť aj to, že jelenia zver pôsobí mohutnejšie ako diviačia zver, a preto často nesprávne odhadneme, ako je od nás ďaleko. Potom sa môže stať, že budeme strieľať na unikajúcu jelenicu vzdialenú 80 metrov s predsadením iba 90 centimetrov (namiesto 120 centimetrov), pretože predpokladáme, že je vzdialená len 60 metrov. Znamenalo by to však, že bod zásahu bude na brušnej dutine.
Aby sme predišli takýmto prípadom, vytypujeme si vždy v okruhu streleckého stanovišťa určité dobre viditeľné body, vopred zistíme ich vzdialenosť a podľa nich potom budeme vedieť pomerne presne odhadnúť, v akej vzdialenosti od nás sa pohybuje zver.
Balistika
Balistika strelných zbraní sa zaoberá činnosťou projektilu od času výstrelu po čas zásahu cieľa. Často sa rozdeľuje do nasledujúcich štyroch kategórií, prípadne do troch kategórií a jednej podkategórie:
- vnútorná balistika študuje procesy zrýchľovania projektilu, napríklad pohyb guľky v hlavni
- prechodová balistika sa zaoberá správaním projektilu od času opustenia hlavne a momentu, kedy sa tlak za projektilom vyrovná
- vonkajšia balistika skúma priechod projektilu cez médium, najčastejšie vzduch, medzi strelným zariadením a cieľom
- terminálna balistika študuje interakcie projektilu s jeho cieľom, nech už je to telo, oceľ, alebo akýkoľvek materiál
Vnútorná balistika
Vnútorná/interná balistika skúma pohyb projektilu od chvíle, keď je aktivovaná jeho rozbuška pohonnej hmoty po chvíľu, keď začne opúšťať hlaveň zbrane. Štúdium vnútornej balistiky je významné pre dizajnérov a užívateľov strelných zbraní všetkých druhov, od malorážnych olympijských pušiek a pištolí až po high-tech delostrelectvo.
- doba vznietenia (ignition time), čas od udretia na zápalku do uvedenia projektilu do pohybu
- hlavňová doba (barrel time), čas od uvedenia projektilu do pohybu do momentu, keď projektil začína opúšťať hlaveň
Tieto doby vplývajú na presnosť. Ak je zbraň v pohybe, kratšia doba uzamknutia minimalizuje efekt tohto pohybu. Vzájomný vzťah medzi dobou vznietenia a hlavňovou dobou vplýva a súvisí s úsťovou rýchlosťou.
Ovplyvňujúcich faktorov je mnoho. Zdrojom energie je horiaci pušný/strelný prach. Generuje horúce plyny, ktoré zvyšujú tlak v komore. Tento tlak pôsobí spodnú časť projektilu a spôsobuje jeho zrýchlenie.
Tlak v komore závisí od mnohých faktorov. Množstvo zhoreného strelného prachu, teplota plynov a objem nábojovej komory. Rýchlosť horenia strelného prachu nezávisí len na jeho chemickom zložení, ale i na tvare jeho zŕn. Teplota nezávisí len od množstva uvoľnenej energie, ale in od množstva tepla odovzdaného hlavni a komore. Objem komory sa kontinuálne mení: počas horenia strelného prachu sa zväčšuje priestor zaberaný plynom. Počas pohybu projektilu hlavňou veľkosť priestoru za projektilom taktiež narastá.
Stále tu však prebiehajú ďalšie procesy. Časť energie sa stráca pri deformácii projektilu a ďalšiu spôsobujú príčiny jeho rotácie (drážky). Ďalšia časť energie je stratená pri trení guľky o hlaveň. Ako guľka putuje hlavňou, stláča vzduch nachádzajúci sa pred ňou. Kvôli týmto procesom boli vytvorené modely.
Tieto procesy ovplyvňujú dizajn zbrane. Nábojová komora, záver zbrane a hlaveň musia odolávať vysokým tlakom plynov bez poškodenia. Avšak tlak spočiatku (prudko) narastá na vysokú hodnotu, táto sa však začne znižovať v momente, v ktorom strela opúšťa hlaveň.
Prechodová balistika
Prechodová balistika je samostatná vedná disciplína, ktorá zahŕňa množstvo premenných, ktoré nie sú úplne pochopené; preto to nie je exaktná vedná disciplína. Čo pochopené je, je to, že keď strela opustí ústie, zľahka naberie na rýchlosti vďaka unikajúcim plynom. Okamžite po tom sa táto rýchlosť zníži vďaka sile odporu vzduchu.
Vonkajšia balistika
Vonkajšia/externá balistika popisuje procesy prebiehajúce od okamihu, keď strela opustí hlaveň po interakcie s akýmkoľvek pevným objektom, ako napríklad náraz/zrážka.
Výpočet balistickej krivky pre ručné zbrane je pomerne jednoduchý, výsledná sila pôsobiaca na strelu je:
F = Fg + Fod
kde:
Fg……vektor gravitačnej sily
Fod…..vektor sily odporu vzduchu (Drag Force)
Ostatné sily je možné v prípade ručných zbraní zanedbať. Túto vektorovú rovnicu je možné rozpísať do smeru x, y a z (vplyv priečneho vetra). Pre veľkosti týchto síl platia nasledovné jednoduché vzťahy:
Fg = m · g
Fod = 1/2 · C · S · ρ · v2
kde:
m ...... hmotnosť strely
C ...... súčiniteľ odporu prostredia (závisí na tvare strely) (Drag Coefficient)
S ...... plocha prierezu strely
ρ ...... hustota vzduchu (tu je možné započítať atmosférické podmienky)
v ...... V skutočnosti závislosť sily odporu vzduchu na rýchlosti strely nie je presne kvadratická, pre malé rýchlosti je lineárna, pre rýchlosti okolo rýchlosti zvuku je úmerná tretej mocnine rýchlosti strely. Odporová sila vzduchu je oveľa väčšia než gravitačná sila pôsobiaca na strelu.
Problém s vyjadrením odporovej sily sa odstráni zavedením závislosti C(v), t. j. súčiniteľ odporu vzduchu je závislý na rýchlosti strely (funkcia odporu vzduchu, Drag Function).
Najčastejšie používaná funkcia C(v), v západných krajinách je G1 (v krajinách bývalého východného bloku je používaná funkcia 1943) určená pre strelu o hmotnosti jednej libry a kalibru jedného palca. Dodnes všetci výrobcovia streliva požívajú túto funkciu a to aj pre mnohokrát tvarovo podstatne odlišné strely.
Pri výpočte sa použije C(v) podľa funkcie G1 (alebo nejaké iné) a násobí sa koeficientom tvaru T, ktorý udáva, koľkokrát je nami použitá strela horšia/lepšia ako vzorová strela použitej funkcie odporu vzduchu. Konkrétne pri funkcii G1 je koeficient tvaru T pre moderné strely asi 0,5; tj. strely majú podstatne menší súčiniteľ odporu.
Odporová sila sa potom počíta podľa vzťahu:
Fod =
Je veľmi výhodné zaviesť balistický koeficient BC, rozmer BC je , ale jednotka sa väčšinou neuvádza ("západná" definícia, východná definícia je inak):
m ..... hmotnosť strely v librách
d ...... kalibru v palcoch
T ...... V BC sú obsiahnuté všetky podstatné informácie o strele (ak máme BC, tak pre výpočet už nemusíme poznať hmotnosť, kaliber ani tvar strely).
BC sa vzťahuje k danej funkcii odporu vzduchu (cez koeficient T), najčastejšie ku G1, ale to výrobcovia striel často zabúdajú uviesť.