Poľovníctvo na Slovensku vo svojej bohatej histórii už veľakrát preukázalo svoju dôležitosť. V dnešnej dobe je dôležité, aby zver netrpela bolesťami, utrpením a značnou úzkosťou. To v našej poľovníckej praxi znamená, že k etickému uloveniu zveri sú potrebné technické požiadavky (stav zbrane, výber streliva, balistika a pod.) a stav poľovníka strelca (skúsenosť, presnosť, zdravotný stav a pod.).
Je to ako v bežnom živote, aj Vy si nekupujete mäso, ktoré nie je kvalitné. Len o kvalitnú divinu bude veľký záujem a bude sa dobre predávať aj v bežných obchodoch ostatným spotrebiteľom - gurmánom. Aj toto je jedna z možností, ako je možné spropagovať význam poľovníctva v dnešnej dobe. V prípade diviny je potrebné prísne dodržiavanie hygieny diviny, ďalšie informácie o tom sa dozviete, keď si prečítate článok na tejto web stránke : Hygiena diviny.
Umiestnenie zásahu
Raticová zver sa tradične strieľa do prednej časti hrudníka. Niektorí poľovníci strieľajú na iné miesta (hlava, krk), ale je to spojené s veľkým rizikom chybného výstrelu a nie vždy to zaručuje požadovaný stupeň krvácania. Problematike streľby na krk sa venuje článok na tejto web stránke : Streľba na krk (ne)môže byť problém.
Trvanlivosť diviny ovplyvňuje stupeň krvácania. Ak pri zásahu dôjde k otvoreniu veľkých ciev v srdcovej oblasti, môže sa dosiahnuť stav, ktorý je porovnateľný s krvácaním zvierat zabitých na bitúnku. V prípade, že zver bude zasiahnutá do zadnej časti hrudnej dutiny alebo nebodaj do brušnej dutiny, obsah žalúdka a čriev unikne do telových dutín. Potom dochádza k značnému bakteriálnemu znečisteniu brušnej dutiny, ale aj hrudnej dutiny.
Bakteriálna kontaminácia sa môže vyskytnúť na povrchu exponovaných svalov, môže sa šíriť krvným riečiskom alebo sa dostať hlboko do tkanív. V horšom prípade nie je zásah smrteľný, zver trpí bolesťou a navyše je nutné zver dohľadať. Ako som už uviedol vyššie, k etickému uloveniu zveri sú potrebné anatomické znalosti zveri poľovníkom lovcom.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Anatomické znalosti zveri
Hrudná dutina je spredu ohraničená hrudnou kosťou, zvrchu chrbtovými kosťami, zboku rebrami a zozadu bránicou. Poloha posledne menovanej bránice sa líši v závislosti od druhu zveri, polohy zveri, stavu naplnenia bachora a stavu dýchania. Zodpovedajú informácie uvádzané v poľovníckej literatúre a ciele na terčoch?
To je otázka, na ktorú dalo jednoznačnú odpoveď röntgenové vyšetrenie srnčej zveri, ktoré sa uskutočnilo v Nitre na Slovensku v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky o dobrých životných podmienkach zvierat. Podľa týchto röntgenových snímok hranice orgánov tomu nezodpovedajú. Zadné obmedzenie spôsobené bránicou je príliš posunuté dozadu.
Bežne používane terče srnca s bodovým ohodnotením zvádzajú k nesprávnym záverom: deviaty, ôsmy a siedmy kruh naznačujú relatívne dobrú kvalitu zásahu, ale z pohľadu hygieny diviny (kvality) sú neprijateľné, nakoľko sa nachádzajú za bránicou, čo by spôsobilo zveri nie len otvorenie bachora, ale aj bolesť, alebo poranenie sleziny bez jej rýchlej smrti.
Streľba na lopatku vs. na komoru
Zasah na lopatku je nepochybne veľmi účinný zásah, po ktorom zver určite "neujde". Keď sa ale dá, strieľam prednostne na komoru. Aj z dôvodov rýchleho usmrtenia, aj z dôvodov nepoškodenia lopatiek, aj z dôvodov ovládania presnosti streľby.
Zver nie je vždy v pohybe a nestojí ukážkovo na blate, tak mierim na prednú tretinu trupu, vždy tak aby strela prešla aspoň jednou lopatkou. Tá zver po takej rane ak vôbec, tak odbieha minimálne. Tie rany, že za lopatku, fakt nemusím, chybou strelca to padne ešte trochu ďalej a o dobrú dohľadávku je postarané. Jednoducho, stred lopatky, tam aj keď sa spraví pár cm chyba, tak stále ide o prudko smrteľnú ranu.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Poľovanie lukom: Presnosť a etika
Pre porozumenie dôležitosti správneho umiestnenia zásahu a techník dohľadávky pri poľovaní lukom je dobré vedieť ako sa líši šíp s loveckým hrotom od guľky v spôsobe ako usmrtí zver. Guľka vystrelená z modernej guľovnice odovzdáva veľké množstvo energie pri prenikaní cieľom, triešti tkanivo a kosti. Z toho dôvodu môže zver po takomto zásahu ostať v ohni, alebo roztrieštenie veľkých kostí zabráni zveri odbehnúť z nástrelu.
Na druhej strane, šíp opatrený loveckým hrotom má relatívne malú energiu a usmrcuje rezaním životne dôležitého tkaniva. Keďže šíp pri zásahu neodovzdáva veľké množstvo energie, zver neostáva v ohni, je správne umiestnenie zásahu do vitálne dôležitých orgánov nutné pre rýchle zhasnutie a jednoduchú dohľadávku. Dá sa tvrdiť, že vo väčšine prípadov je zásah loveckým hrotom pre zver menej bolestivý a stresujúci ako zásah guľovou zbraňou.
Správne umiestnenie zásahu je pri poľovaní s lukom kritické, lebo iba precízne umiestnený šíp zabezpečí rýchle zhasnutie zveri. Správny poľovník vystrelí na zver len vtedy, keď si je istý zásahom životne dôležitých orgánov a pri akeľvek inej príležitosti radšej skloní luk a počká na lepšiu príležitosť. Pri poľovaní na raticovú zver lukom je primárnym cieľom hrudná dutina, v ktorej sa nachádza srdce, pľúca a hlavné tepny a žily. Žiletkovo ostrý lovecký hrot ktorý prejde cez hrudník zapríčiní okamžitý pokles tlaku v hrudnej dutine, poškodí pľúcne tkanivo a spôsobí rozsiahle krvácanie. Taktiež môže prerezať pľúcne alebo srdcové cievy, čím sa ešte zvýši krvácanie.
Ak šíp zasiahne srdce, hlavné tepny alebo iné bohato prekrvené životne dôležité orgány, dochádza k hemoragickému šoku. V dôsledku veľkej straty krvi rýchlo klesá krvný tlak. Tým sa následne zvýši tepová frekvencia, čo ešte urýchľuje krvácanie. Výsledkom je, že do mozgu sa nedostáva dostatok okysličenej krvi, dochádza k strate vedomia a smrť nastáva v priebehu niekoľkých sekúnd. Keď hrot šípu zasiahne pľúca, dochádza k tzv. pneumotoraxu. Hermeticky uzavreté pľúca pracujú len vďaka vákuu medzi nimi a stenami hrudníka. S prepichnutými pľúcami toto vákuum riadne nefunguje, takže sa stiahnu a nedokážu okysličovať krv. Pľúca sú navyše husto pretkané cievami - smrť je teda často dôsledkom kombinácie nedostatku kyslíka a silného vnútorného krvácania.
Pri poľovaní na menšiu a strednú raticovú zver (do veľkosti daniela) je najúčinnejšie umiestnenie zásahu šikmo odzadu smerom do hrudnej dutiny. Takýto zásah zasiahne pečeň, rozruší bránicu a zasiahne obe pľúca, množstvo ciev a možno aj srdce. Šíp však pri takomto zásahu musí mať dostatočnú prenikavosť. Druhý najefektívnejší zásah je, keď zver stoji „na blat“, na šíroko k strelcovi a zásah prenikne obidvoma pľúcami.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Umiestnenie zásahu mimo komory zveri býva taktiež často smrteľné, avšak podobne ako pri poľovaní s guľovou zbraňou zver zhasína až po dlhšej dobe. Je vysoko neetické pokúšať sa s lukom strielať rany na krk či hlavu zveri. Cieľ ktorý treba pri takýchto ranách zasiahnuť je veľmi malý a jeho minutie by viedlo k zbytočnému trápeniu lovenej zveri. Táto pozícia je ideálna pri poľovaní na veľké kusy zveri u ktorých je kôli dobrému farbeniu potrebný aj vstrel aj výstrel. Kvôli hrúbke hrudníka u takejto zveri je pozícia na šíroko často jedinou možnou voľbou, aby šíp prenikol k životne dôležitým orgánom a poskytuje najkratšiu možnú vzdialenosť ktorú musí šíp v tele zveri prekonať. Je to najlepšia pozícia pre zásah obidvoch pľúc.
Pri raticovej zveri by miesto správneho zásahu malo ležať priamo hore od zadnej strany prednej nohy medzi jednou tretinou a jednou polovicou tela od spodku hrudníka. Aby nedošlo k zásahu lopatky, je vhodné počkať kým zver vykroči dopredu prednou nohou, ktorá sa nachádza bližšie k poľovníkovi. Táto pozícia je ideálna pri poľovaní na menšiu a strednú zver. Zver sa pozerá preč od poľovníka a je teda menšia pravdepodobnosť, že by mohla zareagovať na vystrelený šíp. Miesto správneho zásahu sa nachádza viac vzadu ako keď zver stojí na šíroko. To, ako ďaleko vzadu sa správny bod zásahu nachádza závisí od uhla pod ktorým zver stojí, ale dobrou referenciou je mieriť na protilahlú prednú nohu.
Ani jedna z týchto pozícii nie je pre lukostrelca vhodná. Ak je zver na ostro, pozerá sa priamo na strelca a väčšina životne dôležitých orgánov je krytých silnými kosťami. Pri streľbe na zver z kopca alebo do kopca je potrebné si uvedomiť trajektóriu šípu v tele zveri a posunúť bod zásahu tak, aby šíp prenikol komorou zveri. Pri streľbe z kopca sa správne miesto zásahu nachádza vyššie ako pri streľbe v rovine.
Cieľom vašej snahy pri poľovaní lukom by malo byť dostať sa k ideálnej rane a umiestniť šíp na to správne miesto aby zver rýchlo zhasla. Sledovanie šípu počas letu a miesta zásahu je veľmi dôležité pre kroky, ktoré budú nasledovať po zásahu zveri. Ak zver padne na dohľad od strelca, nie je nutné po zásahu čakať. Ak si je poľovník istý zásahom, videl, že šíp prešiel cez komoru zveri, ale táto z nástrelu odbehla, je vhodné počkať 20 až 30 minút pred začatím dohľadávky. Ak bol zásah horšie umiestnený, je potrebné čakať dlhšiu dobu pred dohľadávaním.
Zver aj pri horšom zásahu spravidla neodbehne ďaleko, zalíha v blízkosti nástrelu a keď nie je vyrušená zhasne na tomto mieste a dohľadávka nie je až tak náročná. Na druhej strane, keď je zver zdvihnutá, často uniká na dlhú vzdialenosť. Hneď po výstrele je potrebné sledovať a zapamätať si smer odbiehania zveri a takisto pozorne počúvať všetky zvuky, ktoré by mohli naznačovať smer ktorým zver odbiehala a kde nakoniec zhasla. Prvým krokom dohľadávky je, v prípade, že došlo k priestrelu zveri, nájsť šíp a preskúmať farbu ktorá sa na ňom nachádza. Táto farba nám často napovie ktoré orgány boli zasiahnuté a ako ďalej postupovať. Pri správne umiestnenom zásahu má šíp opatrený loveckým hrotom porovnateľnú ranivosť ako strela z guľovej zbrane, aj keď jeho smrtiaci účinok je postavený na inom princípe. Zver zasiahnutá do oblasti komory spravidla vynikajúco farbí a zhasína do niekoľko desiatok metrov od nástrelu. V prípade zlého zásahu, ak poľovník dodrží všetky zásady a zver predčasne nezdvihne, sa táto často nachádza oveľa bližšie nástrelu ako pri podobnom zásahu guľovou zbraňou.
Streľba na krk - kontroverzná téma
Často môžeme počúvať, čítať, ako ten alebo onen poľovník popisujú „majstrovské“ legendárne zásahy srnca na krk. Mnohí z nás im len ticho závidia a neskoršie, keď sa vyberú do lesa, tak sa ich snažia napodobniť. Veď to nemôže byť nejaký problém, trafiť srnca do krku. Flinta mi strieľa presne, optika je špičková, munícia tiež, oči mi slúžia, tak prečo nie. Ešte sa na viac utešujeme, že buď srnec po výstrele na krk padne alebo utečie. No nič nie je čierno - biele a je potrebné si zvážiť nie len všetky výhody a nevýhody ale tiež možné dôsledky takejto streľby. Streľba na krk srnca - šetrná k divine a posledná šanca vo vysokom poraste, alebo smutný dôvod neúspešnej dohľadávky a utrpenia zveri ?
Pri mnohých loveckých stoloch sa tento malý cieľ stáva kontroverznou témou. V konečnom dôsledku je to na zodpovednosti každého strelca, či potiahne spúšť, alebo nepotiahne. Len malé vychýlenie dráhy strely od chrbtice a z istej smrtiacej rany bude jedno bolestivé zranenie s nekalkulovateľnými následkami. A vtedy si môžete byť istý, že problém má jednoduchého menovateľa. Vždy však budú existovať viac či menej dobré dôvody a motívy na to, aby sa namiesto na komoru strieľalo na krk srnca.
Prvým a mnohokrát považovaný za hlavný argument je finančné hľadisko. Veď dnes sa už môže kupovať divina aj od poľovníckych združení pri dodržaní stanovených podmienok. Radosť je predávať a kupovať srnca s čistým zásahom na krk, keď je divina minimálne zničená a čas na čistenie a odratie je krátky. Ani najlepší zásah na komoru sa s týmto nemôže rovnať. Silný argument v dnešnej ekonomickej situácii, kedy sa väčšina poľovníckych združení snaží prežiť a preto väčšinu ulovenej diviny speňažuje.
Každý poľovník sa aspoň raz stretol s tým, že po zásahu na komoru zver neostala ležať na zemi, ale odbehla. Potom sa musel kus dohľadávať niekedy aj niekoľko stoviek metrov, čo si vyžadovalo nie len úsilie ale aj čas. Pri dobrom zásahu na krk srnca, ktorý zasiahne chrbticu, kus zhasne na nástrele.
V posledných desaťročiach prírodné prostredie zveri prešlo výraznou zmenou. Namiesto obrobených polí je možné pozorovať veľké lány monokultúr a namiesto pravidelne kosených alebo spásaných lúk sú tu zarastené plochy, ktoré sa len raz za rok mulčujú. Tieto monokultúry, ktoré srncovi zabezpečujú nie len potravu ale aj vhodný úkryt, tento neopúšťa. Preto poľovník často vidí len hlavu a krk. Podobnú situáciu môžeme vidieť aj v lesnom hospodárstve. Vytvára sa bohatá ponuka omladenia, čo spôsobuje, že srnca môžeme vidieť len po častiach, niekedy zrkadlo, behy, chrbát, hlavu alebo krk.
Bez ohľadu na to, kde sa stretneme so srncom, na poli alebo v lese, streľba na krk sa stáva poslednou šancou na jeho ulovenie. Priznajme si kolegovia, každý z nás túži dokázať si sám sebe, že je majstrom v loveckej streľbe. Radi by sme používali frázy typu - Ja strieľam len na krk - alebo - Pre mňa existuje len výstrel na krk. A ako by niektorí z nás zapôsobili na ženské pokolenie. Nehľadiac na to, že by sme získali prezývku - ostrostrelec. Niektorí si na takejto prezývke dosť zakladajú.
Ako sa niekedy hovorí, každá minca má dve strany. Aj v prípade streľby na krk musím uviesť argumenty, ktoré hovoria v neprospech takejto streľbe. Položme si jednoduchú otázku - Disponujú poľovníci takými detailnými znalosťami o anatómii srnca, ktoré umožnia spoľahlivé zacielenie ? Krk bokom stojaceho vyspelého srnca má v strede šírku iba 10 cm. Naproti tomu požadovaný cieľ chrbtica má šírku iba 4 cm. Ak sa ešte pozrieme detailnejšie na polohu chrbtice po celej dĺžke krku, zistíme, že smerom k hlave sa jej pozícia mení približne v tvare písmena S a posúva viac dozadu ( viď obrázok ). Pridajme si k tomu rozptyl a výkon flinty a budeme si musieť priznať, že úspešný zásah na krk nie je ľahké dosiahnuť. Toto sa bude zhoršovať s rastúcou vzdialenosťou streľby.
V mnohých prípadoch sa so srncom stretneme za zhoršených svetelných podmienok. Malý cieľ krk s vertikálnou kontúrou v lese, kde prevládajú zvislé línie, je potom ťažké prečítať. Podobná situácia sťažuje určenie polohy hlavy a tým určiť presný priebeh chrbtice.
Pre úspešné zasiahnutie malého cieľa, akým je krk, je potrebný aj dostatočný čas. A práve ten je v prípade streľby na krk proti strelcovi. Zriedka bude stáť srnec v kľude dlhšie ako pár sekúnd, čo je veľmi málo pre zasiahnutie 7 cm široké pásmo. Toto pásmo je zložené zo 4 cm chrbtice = okamžitá smrť a 3 cm hrtan a krčná tepna = poranenie s následkom smrti.
Ako som uviedol vyššie, pri čistom zásahu na krk dochádza len k minimálnemu poškodeniu diviny. To je síce pravda, ale keď sa na to pozrieme z pohľadu hygieny diviny situácia okolo kvality diviny sa výrazne mení. Zásah v oblasti krku zvyšuje biologické zaťaženie diviny, čo znamená, že dochádza k výraznému šíreniu baktérií v tele zveri.
Keď sa pozrieme na výsledky testu, ktorý bol publikovaný v odbornej poľovníckej tlači na vzorke 100 ks srnčej zveri, tak zistíme, že v prípade zásahu len v oblasti komory a čase 30 minút medzi zásahom a vývrhom došlo len k 3% silnému biologickému zaťaženiu t.j. šíreniu baktérií v tele zveri. Iná situácia nastala pri zásahu v oblasti krku, kde pri čase 2 hodín medzi zásahom a vývrhom došlo až k 33,3% silnému biologickému zaťaženiu t.j. šíreniu baktérií v tele zveri. Niekto môže namietať, že k tak masívnemu šíreniu baktérií došlo až po 2 hodinách. Ale jednoduchou matematikou si môže zistiť, že po 30 minútach ( ¼ z 2 hodín ), ako tomu bolo pri zásahu v oblasti komory, došlo k 8,3% silnému biologickému zaťaženiu, čo predstavuje skoro 3-násobok toho, čo bolo pri zásahu v oblasti komory.
Tak akú kvalitnú divinu potom predávame a čo dotyčný odberateľ kupuje ? Cieľom článku nie je niekomu zakazovať streľbu na krk, ale poukázať na prípadné nepriaznivé dôsledky, ktoré je potrebné zvážiť. Ten kto by chcel vstúpiť na tento tenký ľad, si to môže jednoducho vyskúšať. Nie je nutné aby to skúšal pri ostrej streľbe na zver. Jednoducho stačí, aby zašiel na strelnicu, postavil si terč srnca vo vzdialenosti 30m a 60m a v dobe 5 sekúnd zacielil a vystrelil na krk srnca. Streľbu môže opakovať aj niekoľkokrát napr. 3 alebo 5 rán a následne zistiť ako na tom je. Pre porovnanie si môže vystreliť za rovnakých podmienok na oblasť komory.
Samozrejme, že takáto streľba vypovedá len o mieste dopadu strely, ale nepovie nič o účinnosti zásahu t.j. ako sa bude správať samotná strela pri prechode oblasťou krku. Každá strela vyžaduje pre svoju deformáciu alebo rozloženie určitú hĺbku tela. A keď si porovnáme hĺbku krku s hĺbkou oblasti komory, tak výsledok je jednoznačný.
| Oblasť zásahu | Čas medzi zásahom a vývrhom | Biologické zaťaženie (šírenie baktérií) |
|---|---|---|
| Komora | 30 minút | 3% |
| Krk | 2 hodiny | 33.3% |
| Krk (odhad) | 30 minút | 8.3% |