Okolo tretej hodiny poobede sa muž po 60-tke zastrelil na sídlisku v Košiciach. Údajne prišiel na sídlisko Železníky a vraj sa vyhrážal ľuďom so zbraňou v ruke. So zbraňou v ruke bol na známom sídlisku už pred pár dňami. Mal prísť na starom motocykli. Podľa svedkov kričal pred dverami pohostinstva, keď prišli policajti a vyzvali ho, aby zbraň položil, strelil si do hlavy.
V byte na Sídlisku KVP v Košiciach sa v noci zo štvrtka na piatok strieľalo, pričom o život prišla žena. Podľa našich informácií došlo k streľbe na chodbe v paneláku. "Dnes v skorých ranných hodinách polícia prijala oznámenie, že na medziposchodí jedného z obytných domov na Čordákovej ulici v Košiciach bolo nájdené telo ženy bez známok života. "Na mieste činu nič nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o vraždu ako sa spomína v denníku Korzár. Prvotné informácie denníka Korzár hovorili o tom, že výstrel mal vyjsť zo služobnej zbrane šéfa košickej pobočky NAKA. Taktiež policajti počas obhliadky našli list na rozlúčku.
Vyčíňa v Petržalke neznámy strelec? Záhadná streľba do okien bytov v petržalských panelákoch pokračuje. Staršia pani našla na vonkajšom skle dve diery a objavila aj niekoľko guliek. Polícia prípad vyšetruje a zároveň preveruje postup hliadky, ktorá celú vec u Petržalčanky riešila. Ide teda už o tretí prípad záhadných priestrelov okien na najväčšom bratislavskom sídlisku.
Každoročne rozbúria hladinu verejnej mienky prípady šialených, najmä amerických strelcov. Takmer automaticky nasledujú vášnivé diskusie - od vládnych/parlamentných až po „občianske“ - internetové o regulácii, či dokonca zákaze vlastníctva zbraní občanmi. Menej už odporcovia zbraní venujú pozornosť životnej realite (i tej našej slovenskej), kedy sú nevinní ľudia napádaní útočníkmi používajúcich strelné či iné zbrane. Vinné nie sú zbrane ale ľudia - nie len tí ktorí stláčajú spúšť, ale aj legislatívci, médiá, rôzni aktivisti a ďalší.
Pre mnohých sú zbrane synonymom zla a spoločnosť treba od nich „očistiť“. Avšak napadlo by niekoho, vzhľadom na takmer každodenné úmrtia na našich cestách zakazovať či regulovať predaj áut a zavádzať zložité a nie lacné povolenia na ich nákup? A pritom koľko nevinných ľudí každoročne pozabíjajú nezodpovední vodiči.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Avšak sú i iné prípady ako strieľajúci Kórejec z Virgínie, a to aj u nás doma. Tu je aspoň jeden z nich: 21.4. 2006 vnikli do predajne mobilov na nám. SNP v Bratislave dvaja maskovaní muži. Jeden z nich, ozbrojený, vyhrážal predavačovi zastrelením. Druhý žiadal peniaze. Predavač však tasil svoju legálne držanú zbraň a vystrelil. Lupiči sa zľakli a ušli. Predavač následne zalarmoval okolie. Jedného z páchateľov zadržal robotník z neďalekej stavby (!).
Častý argument proti strelným zbraniam je, že ak k nim nebudú mať páchatelia prístup, nebudú nimi ohrozovať a vraždiť. Je to na smiech, v tomto prípade smiech cez slzy. Kriminálnici, zlodeji, vrahovia, vydierači... tí všetci si zbrane zaobstarajú kedykoľvek ich budú potrebovať. Aj keby nebolo obchodov so zbraňami. Podľa tejto logiky však zakážme aj všetky nože (vrátane kuchynských), pracovné náradie ako kladivá, lopaty, časť športových potrieb (bejzbalové a kriketové pálky), taktiež motorové vozidlá a pod.
Aktívnym odporcom zbraní akoby nezáležalo na zabitých, zbitých, okradnutých, znásilnených. Do popredia sa dostáva iba ventilovanie vlastného odporu k zbraniam. Majú naň síce nepopierateľné právo, no svojím lobbyngom sami zvyšujú ohrozenie potencionálnych obetí.
Pre zaujímavosť: za prvej Československej republiky mohol dospelý občan voľne kúpiť zbraň dlhšiu ako 18cm. Približne toľko merajú dnešné tzv. kompaktné pištole. Teda napr. aj policajné pištole a vôbec zbrane ktoré sa ešte dajú nosiť skryto pod sakom, bundou, vestou.
Ako sme na tom na Slovensku dnes? - byť zdravotne spôsobilý (teda napr. bez afektívnych porúch osobnosti, bez sklonom k agresivite, ale tiež nemôže trpieť napr. Niektoré štáty, napr. juhoamerické ale tiež nám blízke Taliansko, neumožňujú občanovi vlastniť zbraň v ráži, akú používajú ozbrojené zložky (a samozrejme silnejšie). Nakoľko je to účinné a prospešné možno polemizovať, zrejme závisí od skúsenosti a historickej tradície patričného štátu.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Švajčiarsko je známe tým, že (vďaka miličnému systému armády) každý dospelý muž má doma armádnu, tzv. útočnú pušku. Vlamači a zlodeji to samozrejme vedia a tak sa v Švajčiarsku nestane to čo v r.2005 v Česku, kedy zlodeji zastrelili muža v jeho vlastnom dome. A skutočne som nepočul o prípade, že by opití Švajčiari po sebe strieľali, či vybavovali si rodiné a majtkové spory streľbou. Clintonova administratíva v 90.rokoch obmedzovala kapacitu zásobníkov pištolí na 10 nábojov. Inde zas žiadatelia absolvujú čakaciu dobu.
Na Slovensku sú voľne predajné plynové zbrane (s možnosťou streľby svetlíc) a air-softové napodobeniny zbraní, výzorom na nerozoznanie od „pravých - ostrých“. Aj plynovkou totiž možno vážne ublížiť. Nosenie plynovky či airsoftu, či dokonca odstrašovanie útočníka nimi je však hazard najvyššieho stupňa, útočník totiž môže mať „ostrú“ zbraň a len ho vyprovokujeme.
Voľne predajné sú tiež niektré tzv. flobertky, revolvery na veľmi slabé náboje. Sú to zbrane vhodné na „rekreačnú“ streľbu, odstrel hlodavcov, príp. obranu proti besným psom.
Zopakujem jednu z predošlých viet, keď poviem, že nie všetky situácie, hoc je naša bezpečnosť ohrozená, možno riešiť tasením zbrane a streľbou. Čo keď na vás páchateľ zaútočí keď nesiete v každej ruke nákupnú tašku? Napadnú vás dvaja, každý z inej strany? V momente keď sa obzeráte na prechode či sa neblíži auto? Alebo v zime s poľadovicou, kým hľadíte pozorne pod nohy? Čo keď ste v električke plnej ľudí, kedy nemožno ani poriadne tasiť zbraň z pod odevu, nie to ešte vystreliť, keď všade naokolo sú ľudia?
Napríklad je zakázané ponechať zbraň zamknutú v aute. Lenže predstavme či človeka, ktorý ide na plaváreň. Auto odparkuje, zbraň berie zo sebou. Má nechať zbrať v nie vždy dôveryhodnej skrinke v šatni? Alebo čo ak má v úmysle navštíviť banku, kam je vstup s zbraňou zakázany? Kde ju medzi tým odloží, ak nemá možnosť ísť z domu a hneď sa tam vrátiť, resp. nemá v práci trezor?
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Rozdelením na pištole, revolvery a deringery celá problematika nekončí. Ďalšie rozdiely spočívajú v rozmeroch a hmotnosti, v ráži, v spúšťových mechanizmoch a teda i ovládaní zbrane, samozrejme v cene, kvalite a tým i spoľahlivosti. Mimochodom, na bežnú civilnú sebaobranu bohato stačí zbraň s kapacitou päť-šesť nábojov. Toľko majú malé bubienky krátkych revolverov či zásobníky najmenších pištolí. Situácie nutnej civilnej obrany (keď napr. nemaríte plány teristickej bunky, či nejdete páchať dobro vidiac prepadnutie banky) treba vyriešiť prvým, druhým, nanajvýš tretím výstrelom.
Stretol som veľa slušných a bezúhonných držiteľov zbraní. Každý z nich vám potvrdí, že zbraň má preto, aby ju nikdy nemusel použiť. Iný citát obdobne hovorí, že lepšie je mať zbraň a nepoužiť ju, ako v nemať a stať sa obeťou. Zakúpením zbrane povinnosti a starosti len začínajú. Vlastníctvo (držanie alebo nosenie) zbrane prináša mnohé obmedzenia (nemýliť si s už uvedeným obmedzeniami použitia).
Lenže za kvalitu sa platí. Najlacnejšia komisná zbraň (teda používaná z druhej ruky) sa dá zohnať do 2000 korún. Sú to však typy slabých ráží a kusy neraz staré aj 20-30 rokov. Ako „záložná“ zbraň, či zbraň na držanie („na doma“) to môže stačiť. Ceny nových zbraní začínajú na asi 9000 korunách, skôr však treba počítať s investíciou až 15.-20.000 Sk. Samozrejme existujú typy aj za 30., 40., 50. tisíc. Lenže potom je tu ešte strelivo. Najlacnejšie - malorážové (.22LR), začína na približne 1,70 Sk za náboj. Ubrániť sa s ním však vyžaduje intenzívnejší tréning. Nasledujú náboje 9mm Luger (od ca. 5Sk / kus), potom však už ceny ostatných kalibrov stúpajú kolmo hore, aj na 15-20Sk na náboj. Na jeden tréning treba počítať s niekoľkými desiatkami výstrelov. Poplatok za použitie strelnice sa pohybuje za ca. A to nehovoríme o nákupe dvoch trezorov (zvlášť na zbrane i strelivo), puzdier, olejov na čistenie, a pod.
Rodičia, partnerka/partner, spolubývajúci a najmä deti (či už malé alebo tínejdžeri) môžu byť prekážkou vlastníctva či bezpečného uloženia zbrane. S tým súvisí i spoľahlivosť tých, s ktorými byt/dom zdieľate. Nemajú problémy s alkoholom, drogami, nie sú nervovo labilní, pomstychtiví...? Zbraň síce musí byť v trezore, no ten nemusí byť pre vám blízke osoby neprekonateľná prekážka... Pre strelca nie je nič horšie, ako keď sa jeho zbrane zmocní nepovolaná osoba!
Čo si zobrať na seba, aby zbraň ostala skrytá? Skutočne bola by do neba volajúca imbecilita, nosiť zbraň viditeľne na opasku. Aj keď aj to som už videl... (jeden juhoslovenský podnikateľ a jeden „hrubokrký“). Lenže mať sako, mikinu, vestu, sveter - to nie je všetko. Treba predvídať kam všade pôjdete, aké časti odevu si v interiéri budete odkladať, ako tam bude teplo, či odev bude v danej situácii spoločensky prijateľný... je to hotová veda.
Jednoducho ak je zbraň na opasku, na alkohol treba zabudnúť ako na smrť. Samozrejme zbraň nepatrí do ruky človeku, ktorý alkoholu nevie odolať. V trezore ju treba nechať aj pri užívaní niektorých liekov. Zabudnime na akčné filmy! Sú síce plné streľby, ale tvorcovia si použitie zbraní predstavujú doslova ako „Hurvínek válku“.
Vlastník zbrane musí pravidelne trénovať na strelnici. Najmä začiatočník. Ak počas prvej návštevy strelnice už s vlastnou zbraňou triafate mimo, netreba byť zúfalý. Streľba zo zbrane je - už vzhľadom na vyššie uvedené - tiež tak trocha intímna záležitosť. Minimálne v tom že sa ňou len tak hocikomu nechválite. Čím menej ľudí vie o vašom vlastníctve zbrane tým lepšie. Zbytočne rozširovať okruh zasvätených je veľmi nezodpovedné. Napriek ubezpečeniu že „je to len medzi nami“, bude sa informácia zaručene šíriť ďalej ako infekcia. Potencionálny útočník tak môže prispôsobiť spôsob útoku na vás (napadnutia), dostanete sa do zorného poľa zlodejov zbraní, nehľadiac na to že vás budú otravovať pacifisti so svojimi pravdami.
Martin P. Kto má záujem, môže sa oboznámiť s výberom prípadov z posledných ca. 16 mesiacov (až na výnimky), kedy došlo k vážnym útokom, k vážnemu ohrozeniu života, zdravia a majetku nevinných ľudí. Všetky uvedené prípady sa skutočne stali. Sú dôkazom, že existuje veľa dôvodov aby bezúhonní občania, ktorí sa cítia byť ohrození a sú pripravení niesť zodpovednosť vyplývajúcu z držania alebo nosenia zbrane, mali možnosť legálne ju získať. Pri výbere prípadov som sa zameral na situácie, kedy napadnutí nevykonávalí rizikové povolanie (ako napr. v júli 2006 ubodaný príslušník SBS - košický opravár bankomatov), očividne sa nestýkali s podsvetím, nezaplietli sa do rizikových a nelegálnych obchodov atď. Teda kedy jedinou chybou obete bolo, že sa v nesprávny čas nachádzala na nesprávnom mieste.
Nebolo samozrejme v mojich silách zaznamenať všetky prípady, ktoré by v tomto prehľade mohli byť. Niektoré (napr. streľba v Petržalke - Ovsišti v októbri 2006) som naopak vynechal, pretože okrem faktu streľby neboli zverejnené žiadne podstatné informácie. Čo je dôležité - nebolo mojím zámerom epicky opísať každý prípad. Ide len o stručnú dokumentáciu útokov. Uvedené sú iba prípady, o ktorých za približne posledné dva roky informovali slovenské a tiež české médiá.
Príklady útokov:
- V Českom Miroslavove sa neznámi páchatelia vlámali do rodinného domčeka.
- U Třemošné (ČR - Plzeňsko) postrelil pasažier taxikára (do hrdla ) a tiež náhodného chodca (do ruky). Strelec neskôr spáchal samovraždu.
- Vo Vrútkach upozornil muž skupinku mladých ľudí, aby si pripli svoje voľne pobehujúce psy na reťaze. Keď ich po hodine stretol opäť, došlo k potyčke.
- Vo Vsetíne (ČR) ohrozoval 30-ročný muž skupinu detí nabitou plynovou pištoľou, údajne (podľa neho) robili neporiad...