LONDÝN - Bombu použitú minulý týždeň pri útoku v anglickom Manchestri si zhotovil viac-menej svojpomocne samotný páchateľ. Na základe doterajšieho vyšetrovania k tomuto záveru dospela britská polícia.
Vyšetrovatelia však stále nevylúčili možnosť, že samovražedný útočník Salman Abedi mohol byť súčasťou širšej siete. Polícia už celkovo zadržala 14 podozrivých, avšak troch z nich neskôr prepustila bez vznesenia obvinení. Vo väzbe stále zostáva 11 mužov podozrivých z trestných činov súvisiacich z terorizmom.
"Mnohé z jeho aktivít a činov - zaznamenaných počas štyroch dní od príletu do krajiny do spáchania strašného útoku - podnikol (Abedi) sám," povedal Jackson. Abedi zabil po koncerte americkej speváčky Adriany Grande v hale Manchester Arena 22 ľudí. Ďalších vyše 100 utrpelo pri útoku z 22. mája zranenia.
V rámci pátrania po prípadných Abediho komplicoch už polícia vykonala v Manchestri a okolí viac ako desiatku domových prehliadok.
Reakcie a Vyšetrovanie Útokov v Londýne
Britská ministerka vnútra Amber Ruddová uviedla, že atentát v Londýne súvisel s islamským radikalizmom. Polícia verí, že incident je pod kontrolou. Na miestach útoku zostane naďalej množstvo policajtov. Uzavreté je okolie aj blízke stanice metra.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Britská polícia od rána zasahovala v dome na východolondýnskom predmestí Barking, kde býval jeden z pravdepodobných páchateľov sobotňajšieho atentátu v Londýne. Podľa informácií Scotland Yardu policajti zatkli 12 ľudí.
Jeden zo susedov Sky News povedal, že polícia mu ukázala snímku podozrivého, ktorý vyzeral ako jeden z jeho susedov. Označil ho za „prívetivú osobu“, ktorá v mieste bývala tri roky a má malé deti.
Ken Chigbo, ktorý v Barkingu býva, povedal Sky News, že muž označovaný za atentátnika s ním ešte v sobotu hovoril a zaujímal sa o jeho dodávku. „Vždy sa správal milo, ale tentoraz to bol iný druh prívetivosti. Je ťažké to opísať. Pýtal sa ma, kam sa sťahujem a tak, potom sa začal vypytovať na dodávku. Odkiaľ ju máš, Ken? Koľko stála? Je možné ju mať aj s automatickou prevodovkou? Všetko to boli konkrétne otázky na dodávku, teraz mi dávajú zmysel.
Ruddova potvrdila policajnú operáciu. Medzi 48 zranenými sú aj štyria policajti. Jeden z nich je príslušníkom dopravnej a traja metropolitnej polície.
Polícia naďalej ponecháva uzavreté celé okolie časti Borough Market. Rovnako ostáva zatvorená aj stanica metra a železničná stanica London Bridge.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Sedem ľudí pri nich zahynulo, 48 bolo zranených. Britská premiérka Theresa Mayová v reakcii na teroristický útok vyzvala na prísnejšiu kontrolu internetu, aby sa zabránilo šíreniu extrémistických názorov a k sprísneniu postoja voči domácim radikálom.
Mayová tiež vyhlásila, že volebná kampaň, ktorú strany po atentáte prerušili, v pondelok znova začne.
Polícia zasahuje pri incidente na London Bridge v Londýne, kde biela dodávka vbehla medzi ľudí na chodníku. Londýnska záchranná služba odviezla po útoku na London Bridge 48 ľudí do piatich rôznych londýnskych nemocníc. Ďalších ľudí ošetrila na mieste. „Taktiež sme množstvo ľudí ošetrili na mieste s ľahšími zraneniami,“ dodal Rhodes.
Pri útoku boli zranení štyria Francúzi, z toho jeden vážne, oznámil francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian. Podľa austrálskeho premiéra Malcolma Turnbulla je potvrdené zranenie jedného Austrálčana, ktorý je v nemocnici, a úrady preverujú možné zranenia druhého austrálskeho občana.
Britské politické strany prerušili kvôli atentátu v Londýne celonárodnú kampaň pred štvrtkovými predčasnými parlamentnými voľbami. Konzervatívna strana vo vyhlásení oznámila, že kampaň prerušuje na národnej úrovni pre nedeľu a svoje rozhodnutie v nasledujúcich dňoch preskúma aj podľa toho, ako budú vychádzať najavo podrobnosti o útoku.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) naopak uviedla, že kampaň nechce prerušovať, „pretože narušenie demokracie je niečo, čo si extrémisti želajú“. Bývalý vodca strany Nigel Farage je zrejme podobného názoru.
Londýnsky starosta Sadiq Khan uviedol, že voľby by nemali byť podľa neho odložené. Londýnska Metropolitná polícia informovala, že útoky spáchala jedna skupina páchateľov. Polícia sa súčasne domnieva, že útočníkov nebolo viac ako traja. Túto svoju hypotézu bude však ďalej preverovať. Podozriví mali na sebe vesty podobné tým, aké používajú samovražední atentátnici. Neskôr sa ukázalo sa, že šlo o atrapy. Totožnosť podozrivých polícia neoznámila. K útokom sa zatiaľ nikto neprihlásil.
Agentúra Reuters v súvislosti s útokom napísala, že džihádistická organizácia Islamský štát v sobotu prostredníctvom služby Telegram vyzývala svojich sympatizantov, aby počas prebiehajúceho posvätného mesiaca moslimov - ramadánu - podnikli útoky proti „križiakom“.
Polícia odporučila ľuďom v mieste incidentov správať sa podľa pravidla RUN - HIDE - TELL (Uteč, schovaj sa, oznám). Ľudia mali v prvom rade utiecť do bezpečia. Ak to nie je možné, mali sa schovať, prepnúť telefón na tichý režim a vypnúť aj vibrácie.
Posledné londýnske útoky sa odohrali krátko po tom, keď stupeň ohrozenia terorizmom v krajine znížili z najvyššieho na druhý najvyšší. Na maximálnej úrovni bol po atentáte v Manchestri, kde 22-ročný samovražedný útočník 22. mája po koncerte americkej popovej speváčky Ariany Grandeovej zabil 22 ľudí. Dva mesiace predtým vrazil do davu ľudí na londýnskom Westminsterskom moste 52-ročný islamista, ktorý potom pri parlamente dobodal neozbrojeného policajta.
Terorizmus v Historickom Kontexte
Terorizmus je definovaný ako súhrn metód využívajúcich násilie a neľudské metódy na dosiahnutie politických cieľov. Jeho základnou zbraňou je strach a chaos, ktorým má tlačiť na verejnú mienku alebo určitých politických predstaviteľov a tým dosiahnuť zmenu systému. Využíva na to atentáty, bombové útoky, únosy, propagandu atď. V minulosti používali tieto spôsoby ultrapravicové, ultraľavicové, náboženské, národnostné či revolucionárske skupiny. V dnešných časoch je však pojem terorizmus v očiach verejnosti spojený predovšetkým s Islamským radikalizmom.
Práve tu, pri vzbure zelótov sme podľa mnohých historikov prvýkrát svedkami niečoho, čo dnes poznáme pod pojmom terorizmus. Tam, kde je boj o moc, tam je aj teror - najmä v antickom svete, kde sa cisári a samozvaní panovníci snažili zastrašiť opozíciu politickými vraždami. Kde generáli vštepovali morálku a oddanosť decimáciou. Kde otrokári a zákon nepoznali nič iného než bičovanie, mrzačenie, ukrižovanie či napichovanie na kôl.
Šírenie strachu je spojené aj s Bibliou a mnohými známymi historickými udalosťami starovekého sveta - vyvraždenie obyvateľov Jericha, genocída Kartága, ukrižovanie účastníkov Spartakovho povstania, masaker židovského obyvateľstva po potlačení povstania, vražda macedónskeho kráľa Filipa ll., Cézara, Nera, Claudia a pod.
Teroristické činy ako spôsob vedenia vojny/boja môžeme v tomto období vidieť najmä počas expanzie Rímskeho impéria, kde sa na dobytých územiach (Gália, Britannia, Hispania, Mesopotamia) formovali útočné skupiny bojujúce proti útlaku a teroru zo strany Pyšnej orlice.
V jeho ranných fázach do 11. storočia išlo vlastne len o pokračovanie metód príznačných pre obdobie antiky. Príchodom a následnou expanziou dvoch najväčších náboženstiev sa však začali meniť pravidlá na vedenia vojny a celkového používania násilia.
Krátko pred vypuknutím križiackych výprav v oblasti Perzského zálivu sa začala začiatku roku 1080 formovať moslimská sekta asasínov s cieľom vytvorenia vlastného ideologického štátu. Tu sa práve vodca Hassan ibn Sabbah stretáva s odporom miestnych vezírov, ktorí novovytvorenému kultu vyhlásia vojnu. Ideológia „jedného dôležitého života za tisíce ostatných“ spôsobuje dennodenné atentáty mierené proti odporcom Hassanovho učenia (Nizám al-Mulka), vzpurným križiakom (Raimond II., Konrád z Montferratu) a sultánom (Saladin).
Asasíni každú vraždu opatrne pripravujú niekoľko týždňov až mesiacov. Kvôli odstrašujúcemu efektu zabíjajú výhradne za denného svetla v tých najrušnejších uliciach. Ich vraždy a atentáty sú úspešné, väčšina nepriateľov si nedovoľuje otvorene kritizovať sektu - opozícia upadá.
Príchodom mongolských hôrd sa však táto taktika stáva značne neefektívnou (na kočovné a koordinované vojsko politické vraždy nestačili) a asasínsky štát je rozdupaný pod kopytami koní.
Práve pri asasínoch sme svedkami prvej skupiny využívajúcej výhradne teroristické útoky spôsobujúce strach a tlak na politických odporcov, ktorí radšej ustúpili, ako by mali skončiť s dýkou v chrbte. Pre mnohých sú predchodcami dnešných tzv. islamských teroristov. Meno asasín znamenajúce „používateľ hašiša“ im dali ich moslimskí nepriatelia.
Čo sa týka samotného islamu, ktorý neučí nastavovať druhé líce či prekovávať meče na pluhy, inklinuje k častejšiemu vedeniu vojny s prívržencami iných náboženstiev. Práve tu používa taktiku teroru, najmä pri šírení islamu v boji proti križiakom i pri vnútropolitických sporoch. No ani kresťanstvo sa nemôže pýšiť „čistým štítom“. Za jeho pôsobenia vzniká v Európe náboženský terorizmus.
Jej vykonávateľmi sú inkvizičné a svetské súdy, ktoré prostredníctvom krutého výsluchu, upalovania, lámania na kolese, vyrezávaním jazyka či vypichovaním očí drvia hlasné hlasy reformátorov, náboženských odporcov, "čarodejníkov" a kacírov. Čiernou škvrnou pápežského stolca sú aj križiacke výpravy, v ktorých sa jednoznačne používala taktika teroru a zastrašovania.
Za vrchol teroru a šírenia strachu sa však v stredoveku považujú praktiky mongolských hôrd. Pán zeme, kráľ kráľov či vládca vesmíru, Džingischán, za obdobie svojej vlády vytvoril obrovské impérium rozprestierajúce sa od Kórey a Činy až po Maďarsko. Počas vojenských ťažení nechal umučiť a zmasakrovať milióny bezbranných obyvateľov (Afganistan - 2,4 milióna, Čína - 15 miliónov, atď.), aby tak minimalizoval odpor ľudí a vlastné straty.
Príchodom nového veku a objavením ďalekých kontinentov sa teror začína praktizovať aj na zaostalých „divochoch“. Kolonialisti zo Španielska, Anglicka, Francúzska či Portugalska posúvajú hranice krutosti a bezohľadnosti na úplne novú úroveň. Teroristické vyhladzovanie sídiel postupne graduje a prerastá do otvorenej genocídy celých kmeňov a etnických skupín.
Proti moderne vyzbrojeným a dobre zásobovaným prisťahovalcom nemajú domorodci šancu, v prachu dejín sa ocitá ríša Aztékov a Inkov - Amerika je kolonizovaná a jej pôvodné obyvateľstvo vyvraždené a prinútené žiť vo vyhradených rezerváciách.
Karta sa však čoskoro obracia, noví obyvatelia Severnej Ameriky sa ocitajú pod značným tlakom britskej koruny, tá žiada, aby kolónie platili väčšinovú časť výdavkov na svoju obranu, uvalí rad daní a postaví kolónie do nepríjemnej situácie. Tá vyústi do lokálnych šarvátok, bostonského pitia čaju a následnej americkej vojny za nezávislosť.
V krušných dobách sa proti utlačovateľom z Britských ostrovov formuje organizácia zvaná Synovia slobody. Z Bostonu a New Yorku podporujú liberalistov, šíria propagandu, verejne lynčujú britských úradníkov či útočia na britské jednotky. Podľa mnohých odborníkov a historikov sa práve tu rodí moderný terorizmus, ten kombinuje určité prvky (propaganda, útoky s cieľom zabiť/zastrašiť, otvorené vyhlásenia a tlak na vládu), čím tlačí na verejnú mienku, ktorá ovplyvní vládne kroky.
Práve v dôsledku francúzskej účasti na oslobodzovacej vojne sa do spoločnosti galského kohúta podsúva myšlienka demokracie, slobody a rovnosti. Tieto ideály sa plno prejavia v roku 1789 počas Veľkej francúzskej revolúcie. Kvôli neslobode v tlači, absolutistickej vláde, nerovnomernému rozdeleniu príjmov, neúrode, zlej zahraničnej politike a kastovaniu spoločnosti vychádzajú do ulíc tisíce ľudí. Po vzore Bastily padá do desiatich rokov aj absolutistická vláda.
Tú nahrádza Výbor pre verejné blaho na čele s M. Robespierrom, ktorý plní príkazy národného Konventu (najvyšší zákonodarný a výkonný orgán). I keď sa aj za bývalej „vlády“ používali metódy zastrašovania a represií, príchodom revolúcie sa stal teror zákonným prostriedkom oficiálnej štátnej politiky. Vznikla „vláda teroru“, takzvaný štátny terorizmus, ktorý pod heslom „sloboda, rovnosť, bratstvo“ terorizoval ako nepriateľov revolúcie, tak obyčajných obyvateľov a hlasnú opozíciu. Krvavé gilotíny, naostrené bodáky a preplnené väznice si vyžiadali cez státisíce obetí. V šialenej dobe padol za obeť teroru i sám jej hlavný strojca M. Robespierre.
Po porážke Napoleona pri Waterloo a novom usporiadaní Európy sa terorizmus vyvíja v nových podmienkach. Narastajú anarchistické, nacionalistické a radikálne hnutia, ktoré sa neštítia na dosiahnutie svojich cieľov využívať antihumánne metódy a rôzne formy násilia.
Rok na to vstupuje na svetlo dejín jeden z najväčších svetových vynálezov - dynamit. Ten sa stáva v rukách teroristov mocnou zbraňou. Presuňme sa teraz do Ruska, vlasti ideových otcov anarchizmu a komunizmu. Terorizmus tu začína tzv. „teroristickou päťročnicou“ (obdobie rokov 1878 - 1882), kedy Viera Zasuličová, členka extrémistického hnutia Narodnaja volja postrelí peterburského starostu Fiodora Trepova. Atentát ma za následok nevídanú eskaláciu - za obeť terorizmu padá veliteľ petrohradského četníctva, generál Kropotkin a nakoniec i samotný cár Alexander ll.
V Írsku napríklad korene terorizmu siahajú až do 16. storočia. Írska republikánska armáda vyhráva, ale národ si odnáša kruté represie. Hnutie sa však nezlomí, z jej jadra neskoršie vzniká jedna z najznámejších teroristických organizácií na svete - IRA, ktorá si nárokuje úlohu doviesť Írsko k samostatnosti.
Organizácií využívajúci terorizmus na dosiahnutie svojich cieľov po roku 1900 radikálne narastá. Objavujú sa v Indii, počas boja za samostatnosť. V Taliansku formou komunistickej teroristickej skupiny zvanej Červená brigáda.
Späť na Balkán, kde sa na konci 19. storočia udejú najdesivejšie politické boje, aké si svet pamätá. Hlavnou témou sa tu stáva boj o samostatnosť, ten sa prejavuje hlavne v Macedónsku, kde na scénu v roku 1893 prichádza Vnútorná macedónska revolučná organizácia (VRMO). Tajné hnutie reprezentujúce ideály demokratického typu má za cieľ vyvolať ozbrojené povstanie proti tureckej nadvláde. Po päťročnej príprave sa rozbuškou povstania stáva demolácia francúzskej lode naloženej zbraňami pre Turkov. V nasledujúcich mesiacoch pokračuje teror formou bombových útokov, atentátov a ničenia západného majetku.
A práve v Srbsku, kde dochádza k nárastu nacionalizmu, sa organizuje neslávne známa skupina Čierna ruka, ktorá ma v pláne vytvoriť Veľké Srbsko ako hegemóna Balkánskeho polostrova. Ich cieľom sa stáva František Ferdinand a jeho manželka, ktorí sú v roku 1914 zastrelení pri návšteve Sarajeva - začína 1. svetová vojna. V nej Nemci uplatňujú politiku udržiavania protivníka v strachu tzv. „Schrecklichkeit“ - na okupovaných územiach tak nastáva teror všetkých foriem (vypaľovanie dedín, zabíjanie civilistov, brutálne mučenie zajatcov či používanie živých štítov). Podobné metódy využíva aj Rakúsko - Uhorsko na východnom fronte a v Srbsku pri likvidovaní partizánov. Príkladom im ide aj ruská armáda pri ústupe z Poľska.
V Osmanskej ríši je do roku 1926 vyvraždených cez 1,5 milióna Arménov z dôvodu ich kresťanskej viery a snahe o náboženskú, národnú a kultúrnu identitu. Sú neustále prenasledovaní, perzekvovaní, zabíjaní, vládny teror prerastie do genocídy, ktorá sa nesie v znamení pochodu smrti a novovynájdených plynových komôr (úzke jaskyne, do ktorých sa púšťal dym z ohňa). Táto politika tureckého teroru sa považuje za jeden z najväčších činov štátneho terorizmu na svete.
Obrovské rozmery nadobúda terorizmus aj počas Októbrovej revolúcie v Rusku. Kvôli štátom riadenému terorizmu zomierajú na oboch stranách státisíce ľudí. Vo fašistických štátoch je štátny terorizmus doslova zakorenený - štátna politika založená na extrémisticko nacionálnom socializme a rasizme rozpúta riadený teror namierený na židovské obyvateľstvo, ľavičiarov, na "podľudí" a všetkých odporcov nového režimu.
Na územiach dobytých nemeckou orlicou je teror a neľudské zachádzanie na dennom poriadku. Najmä na území ZSSR, kde sú drancované celé regióny. Teroristické praktiky sú tu uskutočňované komandami SS a SD, ktoré drvia partizánsky odpor, no i vojnových zajatcov, komunistov a Židov. Najtvrdšie teroristické metódy používali Nemci a ich satelitné štáty najmä proti odboju v Poľsku, Francúzsku, Srbsku, Grécku a protektoráte Čechy a Morava.
Podobne kruté spôsoby si osvojila aj postupujúca sovietska armáda, partizáni a agenti spojencov (podľa niektorých je príkladom terorizmu aj atentát na Reinharda Heydricha). V temných časoch na ázijsko-tichomorskom bojisku sa teror praktizuje podobne ako v Európe. Prvky terorizmu používa pravidelne i japonská armáda. Príkladom nám môže byť masaker v Nankingu, bombardovanie nemocníc červeného kríža, sirotincov a civilných oblas...