Roland Garros, známy aj ako French Open, je jeden z najprestížnejších tenisových turnajov na svete. Každoročne sa koná v Paríži na prelome mája a júna na kurtoch pomenovaných po francúzskom letcovi Rolandovi Garrossovi. Ide o druhý grandslamový turnaj v poradí a zastrešuje ho Francúzska tenisová federácia. Turnaj sa organizuje od roku 1891.
Do roku 1925 tu mohli súťažiť len Francúzi a zahraniční hráči, ktorí boli súčasťou francúzskych klubov. Do roku 1967 sa turnaja mohli zúčastniť len amatérski tenisti. Od nasledujúceho ročníka je Roland Garros otvorené aj pre profesionálnych hráčov.
Najviac titulov na Roland Garros získal Španiel Rafael Nadal. Z celkového víťazstva sa radoval štrnásťkrát. Zoznam víťazov rozšíril v roku 2024 Španiel Carlos Alcaraz, ktorý v päťsetovej dráme zdolal Nemca Alexandra Zvereva.
Pamätné finále Roland Garros
Finále Roland Garros 2025 sa zapísalo do histórie nezmazateľným písmom ako najdlhšie trvajúci zápas o titul v dejinách turnaja a ako prvé spoločné finále Carlosa Alcaraza a Jannika Sinnera. Prvýkrát od roku 1984 sa vo finále mužskej aj ženskej dvojhry predstavili dvaja najlepší hráči a hráčky sveta. Tenisový triler v areáli pri Boulonskom lesíku ponúkol neopakovateľnú drámu, akú by nenapísal ani Alfred Hitchcock. Videli sme desiatky dychberúcich výmen a víťazných úderov, senzačné zvraty, zmŕtvychvstania, ale aj zlyhania a nečakané chyby.
Slogan French Open dokonale vystihuje druhý turnaj veľkej štvorky v kalendári. Tenis na antuke skrátka nie je šprint, ale maratón. Ak chcete zdvihnúť nad hlavu Pohár mušketierov, pripravte sa na dvojtýždňové peklo, nezľaknite sa krvi a potu, buďte vytrvalí, húževnatí, trpezliví a nezlomní. Bolo zrejmé, že po zápase jeden z protagonistov dosiahne najväčšie víťazstvo v doterajšej kariére, no a ten druhý utrpí najbolestivejšiu a najkrutejšiu prehru, akú si len dokážete predstaviť. Kiežby bolo možné pohár rozkrojiť na polovicu alebo naň aspoň vygravírovať mená oboch tenistov, pretože toto finále by si zaslúžilo dvoch šampiónov.
Prečítajte si tiež: Šampióni v šachu (1990)
Kým počas úvodných dvoch hodín obaja tenisoví mimozemšťania mierne zaostávali za svojou ideálnou výkonnosťou a napáchali až priveľké množstvo nevynútených chýb, s pribúdajúcim časom a napriek vyčerpávajúcim výmenám, išla krivka ich výkonnosti raketovo nahor. Nemá cenu zapodievať sa tým, čo by sa dialo a ako by sa mohol vyvíjať tretí set, keby svetová jednotka na jeho začiatku potvrdila bleskový brejk a viedla už 2:0. Na keby sa nehrá.
Dvojnásobný víťaz Australian Open sa presvedčil o nepísanom pravidle, že posledná loptička býva najťažšia, premrhal nádejné vedenie a nevyužil ani tri mečbaly. Alcaraz ležal už na zemi a sinnerovský mrak pomaly plachtil ponad neho. Španielsky toreádor ale ukázal, že sa netreba nikdy vzdávať a že aj zo zdanlivo neriešiteľnej a bezvýchodiskovej situácie sa dá vykľučkovať ako víťaz. Po absolútne skvostnom, dychberúcom a nadpozemskom finále sa dvadsaťdvaročný tenisový drahokam zrútil od radosti na antuku ako dvojnásobný víťaz Roland Garros pred zrakom desiatok hviezd zo športového, hudobného či hereckého sveta.
Talianovi síce ostali iba oči pre plač a od Gillesa Morettona a Andreho Agassiho si namiesto Pohára mušketierov prevzal nepopulárny strieborný tanier určený porazenému finalistovi, ale vzhľadom na jeho trojmesačnú absenciu a hlavne doterajšiu kariérnu bilanciu na antuke môže byť nadmieru spokojný. A keď už sme pri míľnikoch, pripomíname, že zázračný Španiel prvýkrát v kariére a na deviaty pokus otočil nepriaznivý vývoj z 0:2 na sety. Vybral si najvhodnejšiu možnú chvíľu.
Ak chce Sinner v budúcnosti pomýšľať na víťazstvá na Roland Garros, potrebuje preskočiť už len jedinú, ale zato najťažšiu prekážku - Carlosa Alcaraza. Na atraktivite ich vzájomného súperenia pridáva aj séria odlišností oboch hráčov. Alcaraz a Sinner sú jednoducho úplne rozdielni tenisti aj ľudia. Ako oheň a voda. Líšia sa herným štýlom, stavbou tela, povahou, mentalitou, vystupovaním na dvorci i mimo neho. Niečo ich spája, ale vo väčšine ukazovateľov sú na opačných póloch.
A to sme si mnohí mysleli, alebo lepšie povedané, obávali sme sa, že už sa nikdy viac nedočkáme tenisovej rivality, ktorá by sa aspoň priblížila tomu, čo za sebou zanechali Roger Federer, Rafael Nadal a Novak Djokovič.
Prečítajte si tiež: Prečo bežať Spartan Race?
Azda nikto neopísal epochálne finále trefnejšie, než nemecká tlačová agentúra DPA: "Po finále French Open, ktoré sa zapísalo do histórie, sa okrem Carlosa Alcaraza objavil aj ďalší víťaz - mužský tenis. Objavili sa obavy, že po špeciálnej ére Rogera Federera, Rafaela Nadala a Novaka Djokoviča by mohlo nasledovať obdobie bezvýznamnosti. Je prakticky isté, že dvadsiate roky tohto storočia budú patriť víťazom posledných šiestich grandslamov. A možno nielen tie.
Navyše, čo je ešte dôležitejšie, zápas o titul sa niesol vo vzácnom duchu fair play. Nedeľňajšie finále grandslamového turnaja Roland Garros medzi Carlosom Alcarazom a Jannikom Sinnerom vstúpilo do histórie nielen rekordnou dĺžkou, ale aj mimoriadnou športovou úrovňou, ktorá nadchla aj tenisové osobnosti. Španiel obhájil vlaňajší triumf, súboj dvoch najvyššie nasadených hráčov získal napokon pre seba po setoch 4:6, 6:7 (4), 6:4, 7:6 (3) a 7:6 (10:2). Bol to pre neho celkovo piaty grandslamový titul. V rokoch 2024 a 2023 zvíťazil vo Wimbledone, v roku 2022 na US Open.
Zo všetkých finálových zápasov grandslamových turnajov bol dlhší iba duel Djokoviča s Nadalom na Australian Open 2012 - 5:53 hod. Sedemnásobný grandslamový víťaz John McEnroe zašiel so superlatívami ešte ďalej: "Oboch hráčov by sme mohli dať do serióznej úvahy o tom, že by boli favoritmi na víťazstvo proti Nadalovi v jeho vrcholnej forme. Nemyslím si, že niektorý z nich dosiahne na dvadsať (ako Nadal) alebo dvadsaťštyri (Djokovič) grandslamových titulov, pretože je to veľmi náročné. Alcaraz a Sinner sú však ako keď si neustále hovoríte, že nikto nemôže byť lepší než (legendárny basketbalista) Michael Jordan a pritom sa pozeráte na súčasnú NBA. Alcaraz je reálny nástupca Nadala na pozícii jedného z najväčších hráčov svojej éry.
Podľa talianskeho denníka La Gazzetta dello Sport práve finále Alcaraza so Sinnerom potvrdilo nástup novej éry, ktorý symbolicky dokumentovali aj slová bývalej svetovej jednotky Novaka Djokoviča. Alcaraz víťazstvom v Paríži upravil vzájomnú bilanciu so Sinnerom na 8:5.
Prehľad víťazov Roland Garros
| Rok | Víťaz | Finalista | Výsledok |
|---|---|---|---|
| 2024 | Carlos Alcaraz (Španielsko) | Alexander Zverev (Nemecko) | 6:3, 2:6, 5:7, 6:1, 6:2 |
| 2023 | Novak Djokovič (Srbsko) | Casper Ruud (Nórsko) | 7:6 (1), 6:3, 7:5 |
| 2022 | Rafael Nadal (Španielsko) | Casper Ruud (Nórsko) | 6:3, 6:3, 6:0 |
| 2021 | Novak Djokovič (Srbsko) | Stefanos Tsitsipas (Grécko) | 6:7 (6), 2:6, 6:3, 6:2, 6:4 |
| 2020 | Rafael Nadal (Španielsko) | Novak Djokovič (Srbsko) | 6:0, 6:2, 7:5 |
| 2019 | Rafael Nadal (Španielsko) | Dominic Thiem (Rakúsko) | 6:3, 5:7, 6:1, 6:1 |
| 2018 | Rafael Nadal (Španielsko) | Dominic Thiem (Rakúsko) | 6:4, 6:3, 6:2 |
| 2017 | Rafael Nadal (Španielsko) | Stan Wawrinka (Švajčiarsko) | 6:2, 6:3, 6:1 |
| 2016 | Novak Djokovič (Srbsko) | Andy Murray (Veľká Británia) | 3:6, 6:1, 6:2, 6:4 |
| 2015 | Stan Wawrinka (Švajčiarsko) | Novak Djokovič (Srbsko) | 4:6, 6:4, 6:3, 6:4 |
| 2014 | Rafael Nadal (Španielsko) | Novak Djokovič (Srbsko) | 3:6, 7:5, 6:2, 6:4 |
| 2013 | Rafael Nadal (Španielsko) | David Ferrer (Španielsko) | 6:3, 6:2, 6:3 |
| 2012 | Rafael Nadal (Španielsko) | Novak Djokovič (Srbsko) | 6:4, 6:3, 2:6, 7:5 |
| 2011 | Rafael Nadal (Španielsko) | Roger Federer (Švajčiarsko) | 7:5, 7:6, 5:7, 6:1 |
| 2010 | Rafael Nadal (Španielsko) | Robin Söderling (Švédsko) | 6:4, 6:2, 6:4 |
Poznámka: Tabuľka obsahuje len časť zoznamu víťazov. Kompletný zoznam je k dispozícii v ďalšej časti článku.
Prečítajte si tiež: Slalom žien: Kto vyhral Svetový pohár?
Kompletný zoznam víťazov Roland Garros
Pozrite si kompletný menoslov víťazov Roland Garros od roku 1891:
- 2024: Carlos Alcaraz (Španielsko)
- 2023: Novak Djokovič (Srbsko)
- 2022: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2021: Novak Djokovič (Srbsko)
- 2020: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2019: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2018: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2017: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2016: Novak Djokovič (Srbsko)
- 2015: Stan Wawrinka (Švajčiarsko)
- 2014: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2013: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2012: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2011: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2010: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2009: Roger Federer (Švajčiarsko)
- 2008: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2007: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2006: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2005: Rafael Nadal (Španielsko)
- 2004: Gastón Gaudio (Argentína)
- 2003: Juan Carlos Ferrero (Španielsko)
- 2002: Albert Costa (Španielsko)
- 2001: Gustavo Kuerten (Brazília)
- 2000: Gustavo Kuerten (Brazília)
- 1999: Andre Agassi (USA)
- 1998: Carlos Moyá (Španielsko)
- 1997: Gustavo Kuerten (Brazília)
- 1996: Jevgenij Kafelnikov (Rusko)
- 1995: Thomas Muster (Rakúsko)
- 1994: Sergi Bruguera (Španielsko)
- 1993: Sergi Bruguera (Španielsko)
- 1992: Jim Courier (USA)
- 1991: Jim Courier (USA)
- 1990: Andrés Gómez (Ekvádor)
- 1989: Michael Chang (USA)
- 1988: Mats Wilander (Švédsko)
- 1987: Ivan Lendl (Československo)
- 1986: Ivan Lendl (Československo)
- 1985: Mats Wilander (Švédsko)
- 1984: Ivan Lendl (Československo)
- 1983: Yannick Noah (Francúzsko)
- 1982: Mats Wilander (Švédsko)
- 1981: Björn Borg (Švédsko)
- 1980: Björn Borg (Švédsko)
- 1979: Björn Borg (Švédsko)
- 1978: Björn Borg (Švédsko)
- 1977: Guillermo Vilas (Argentína)
- 1976: Adriano Panatta (Taliansko)
- 1975: Björn Borg (Švédsko)
- 1974: Björn Borg (Švédsko)
- 1973: Ilie Nastase (Rumunsko)
- 1972: Andrés Gimeno (Španielsko)
- 1971: Jan Kodeš (Československo)
- 1970: Jan Kodeš (Československo)
- 1969: Rod Laver (Austrália)
- 1968: Ken Rosewall (Austrália)
- 1967: Roy Emerson (Austrália)
- 1966: Tony Roche (Austrália)
- 1965: Fred Stolle (Austrália)
- 1964: Manuel Santana (Španielsko)
- 1963: Roy Emerson (Austrália)
- 1962: Rod Laver (Austrália)
- 1961: Manuel Santana (Španielsko)
- 1960: Nicola Pietrangeli (Taliansko)
- 1959: Nicola Pietrangeli (Taliansko)
- 1958: Mervyn Rose (Austrália)
- 1957: Sven Davidson (Švédsko)
- 1956: Lew Hoad (Austrália)
- 1955: Tony Trabert (USA)
- 1954: Tony Trabert (USA)
- 1953: Ken Rosewall (Austrália)
- 1952: Jaroslav Drobný (Egypt)
- 1951: Jaroslav Drobný (Egypt)
- 1950: Budge Patty (USA)
- 1949: Frank Parker (USA)
- 1948: Frank Parker (USA)
- 1947: József Asbóth (Maďarsko)
- 1946: Marcel Bernard (Francúzsko)
- 1940 - 1945: Zrušené pre II. svetovú vojnu
- 1939: Donald McNeill (USA)
- 1938: Donald Budge (USA)
- 1937: Henner Henkel (Nemecko)
- 1936: Gottfried von Cramm (Nemecko)
- 1935: Fred Perry (Veľká Británia)
- 1934: Gottfried von Cramm (Nemecko)
- 1933: John Crawford (Austrália)
- 1932: Henri Cochet (Francúzsko)
- 1931: Jean Borotra (Francúzsko)
- 1930: Henri Cochet (Francúzsko)
- 1929: René Lacoste (Francúzsko)
- 1928: Henri Cochet (Francúzsko)
- 1927: René Lacoste (Francúzsko)
- 1926: Henri Cochet (Francúzsko)
- 1925: René Lacoste (Francúzsko)
- 1924: Jean Borotra (Francúzsko)
- 1923: Francois Blanchy (Francúzsko)
- 1922: Henri Cochet (Francúzsko)
- 1921: Jean Samazeuilh (Francúzsko)
- 1920: André Gobert (Francúzsko)
- 1915 - 1919: Zrušené pre I. svetovú vojnu
- 1914: Max Decugis (Francúzsko)
- 1913: Max Decugis (Francúzsko)
- 1912: Max Decugis (Francúzsko)
- 1911: André Gobert (Francúzsko)
- 1910: Maurice Germot (Francúzsko)
- 1909: Max Decugis (Francúzsko)
- 1908: Max Decugis (Francúzsko)
- 1907: Max Decugis (Francúzsko)
- 1906: Maurice Germot (Francúzsko)
- 1905: Maurice Germot (Francúzsko)
- 1904: Max Decugis (Francúzsko)
- 1903: Max Decugis (Francúzsko)
- 1902: Marcel Vacherot (Francúzsko)
- 1901: André Vacherot (Francúzsko)
- 1900: Paul Aymé (Francúzsko)
- 1899: Paul Aymé (Francúzsko)
- 1898: Paul Aymé (Francúzsko)
- 1897: Paul Aymé (Francúzsko)
- 1896: André Vacherot (Francúzsko)
- 1895: André Vacherot (Francúzsko)
- 1894: André Vacherot (Francúzsko)
- 1893: Laurent Riboulet (Francúzsko)
- 1892: Jean Schopfer (Francúzsko)
- 1891: H. Briggs (Veľká Británia)