Vodný slalom je najúspešnejší slovenský šport. Hovoria o tom nie len olympijské medaily, ktorých má na konte 15, ale aj medailová bilancia z majstrovstiev sveta, ktoré sú v ponímaní konkurencie vo vodnom slalome práve na svetovom šampionáte na vyššej úrovni.
Začiatky a prvé úspechy
Prvé majstrovstvá sveta vo vodnom slalome sa konali vo švajčiarskej Ženeve v roku 1949. Slovenskí vodní slalomári bojujú o medaily pod slovenskou vlajkou od roku 1993. Prvú individuálnu medailu pre Slovensko získal v roku 1995 vtedy iba 16-ročný Michal Martikán v C1, keď v anglickom Notinghame prekvapil tretím miestom. O dva roky neskôr v brazílskom Tres Coroas už dominoval a stal sa majstrom sveta. V roku 1999 v španielskom La Seu d’Urquell získal opäť bronz.
Dominancia Slovenska a príchod Hochschornerovcov
V roku 2002 Slovensko dominovalo na majstrovstvách sveta vo francúzskom Bourg St. Maurice, keď Michal Martikán získal po druhý krát titul majstra sveta a na svetovej scéne sa po prvý krát predstavili dvojičky Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorí sa vo svojej premiére stali majstrami sveta. Práve od roku 2002 sa majstrovstvá sveta konajú každý rok s výnimkou olympijského roku.
Ďalšie významné míľniky
Austrálsky Penrith hostil majstrovstvá sveta po aténskej olympiáde v roku 2005. Tento rok získal doposiaľ jedinú medailu v kajaku mužov pre Slovensko Peter Cibák, keď skončil tretí. Po prvý krát vystúpila na stupne víťazov kajakárka Elena Kaliská a rovno na ten najvyšší. Michal Martikán skončil tretí a v C2 získali striebro Milan Kubáň s Mariánom Olejníkom.
Z brazílskeho Foz d’Iguazu v roku 2007 sa vracala zo striebrom kajakárka Elena Kaliská, majstrom sveta sa stal opäť Michal Martikán a triumfovali aj bratia Peter a Pavol Hochschornerovci. V roku 2009 hostila opäť svetový šampionát olympijská trať v Seu d‘Urquell. Majstrami sveta sa už po tretí krát stali Hochschorenrovci a Michal Martikán skončil druhý.
Prečítajte si tiež: Príbeh bratov Hochschornerovcov
V slovinskom Tacene v roku 2010 získalo Slovensko prvú medailu z majstrovstiev sveta v kategórii C1 ženy a rovno tú najcennejšiu, keď Jana Dukátová triumfovala v kategórii kanoe a získala aj striebro v kajaku. V roku 2011 hostilo po prvý krát majstrovstvá sveta bratislavské Čunovo. Domáce publikum potešila striebrom kajakárka Jana Dukátová, bronzom kanoista Matej Beňuš a kanoistka Katarína Macová a zlatou čerešničkou na torte bolo víťazstvo bratislavských rodákov bratov Hochschornerovcov.
Rok 2013 patril svetový šampionát pražskej Tróji. S medailami na krku odchádzali kanoista Alexander Slafkovský, ktorý získal striebro a Peter a Ladislav Škantárovci s bronzom. V americkom Deep Creek v roku 2014 získalo Slovensko jednu bronzovú medailu v C2 zásluhou Petra a Ladislava Škantárovcov. V roku 2015 z londýnskeho Lee Valley odchádzali slovenskí slalomári vôbec prvý krát bez individuálnej medaile. V roku 2017 vo francúzskom Pau sa po prvý krát išiel extrémny slalom, ktorý sa od tohto roku premenoval na kajak kros a na olympijských hrách v Paríži 2024 bude novou olympijskou disciplínou.
V Pau získalo Slovensko dve striebra zásluhou kanoistu Alexandra Slafkovského a bratrancov Škantárovcov v C2. 2018 a brazílske Rio de Janeiro nebolo šťastné pre slovenské farby, keď sa naši slalomári vracali domov bez individuálnej medaile. Zaujímavosťou brazílskeho šampionátu bol kategória C2 mix, v ktorej dvojica Soňa Stanovská - Ján Bátik obsadili piate miesto. Rovnako o rok neskôr v španielskom Seu d’Urgell si slovenskí vodní slalomári nevylepšili medailovú bilanciu z majstrovstiev sveta.
Štatistiky a prehľad úspechov
Bilancia slovenského vodného slalomu (1993 - 2022) je 12 zlatých, 14 strieborných a 12 bronzových individuálnych medailí z majstrovstiev sveta.
Hochschornerovci: Legendy vodného slalomu
Medzi najúspešnejšie dvojice v dejinách vodného slalomu patria bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorí sú šesťnásobní majstri sveta a päťnásobní majstri Európy. Dvojičky z Bratislavy Hochschornerovci sú celkovo prvými vodnými slalomármi v histórii, ktorí zvíťazili na troch OH. Bratia sa venovali aj zjazdu na divokej vode, v ktorom dosiahli tiež svetové úspechy. K vodáckym športom ich odmalička viedli ich rodičia Peter.
Prečítajte si tiež: Vodný slalom: Príbeh bratov Škantárovcov
Peter Hochschorner starší: Otec a tréner
Najúspešnejší slovenský tréner, Peter Hochschorner starší, ktorého zásluhou vylovili deblkanoistické dvojičky Peter a Pavol Hochschornerovci tri zlaté a jednu bronzovú medailu z olympijských vôd oslavuje 10. Počas jeho trénerskej kariéry sa usalašil v dielni u Vajdovcov - svetoznámych výrobcov lodí v bratislavských Vajnoroch, kde chodil takmer ako pracant na plný úväzok. Vyrábal svojim synom kanoe a pádla na mieru.
,,Je zaujímavé, že ani mňa, ani mojich chalanov vodáctvo sprvu nebavilo,“ vraví Peter. ,,Viac som inklinoval k futbalu, synov zase lákali zimné športy. Tibor Sýkora ho musel presviedčať, aby si poriadne rozmyslel čo chce dokázať buď kopať niekde tretiu ligu, alebo vyniknúť v kanoistike. Peter sa rozhodol pre divokú vodu, hoci o nej nemal ani dunstu.
Pavol Hochschorner: Technický perfekcionista
Pavol je známy technickou vyspelosťou a zmyslom pre detail, čo ho robí kľúčovým členom posádky. Jeho precízna práca v lodi je neoceniteľná pre dosahovanie maximálnych výkonov.
Olympijské hry a úspechy Slovenska
Slovensko získalo na letných olympijských hrách celkovo 32 medailí. Z nich bolo 10 zlatých, 14 strieborných a 8 bronzových. Rekordérmi sú Peter a Pavol Hoschonerovci, ktorí získali trikrát zlato a raz bronz. Slovenskí vodáci úplne ovládli súťaže vo vodnom slalome, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín.
Na predchádzajúcich sedem zlatých kovov vodných slalomárov nadviazali ôsmym bratanci Ladislav a Peter Škantárovci, ktorí triumfovali v deblkanoe. Atlét Matej Tóth sa víťazstvom v chôdzi na 50 km postaral o naše prvé zlato z OH v ére SR v inom športe…
Prečítajte si tiež: Pravidlá vodného slalomu
V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa OH v Tokiu uskutočnili s ročným oneskorením v roku 2021, ale z marketingových a iných praktických dôvodov pod pôvodným názvom. Slovensko na nich malo dovtedy najmenšiu výpravu len so 41 športovcami. Zlatú medailu si vybojovala strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková, ktorá predošlé hry v Riu vynechala pre materské povinnosti. V kvalifikácii súťaže trapistiek utvorila nástrelom 125 terčov absolútny svetový rekord. Strieborný v K1 Jakub Grigar získal prvú slovenskú vodnoslalomársku medailu v mužskom kajaku.
Vodný slalom v Čunove
Úspechy Petra a Pavla Hochschornerovcov, Michala Martikána, Eleny Kaliskej, Ladislava a Petra Škantárovcov, Mateja Beňuša, Jakuba Grigara, Juraja Minčíka či Jany Dukátovej na olympijských hrách či na majstrovstvách sveta pripomínajú nové lavičky v zrekonštruovanom areáli vodného slalomu v Čunove. Fanúšikovia kanoistiky na divokej vode si tak preteky v dejisku tohtoročných majstrovstiev sveta môžu vychutnávať z nových lavičiek a zároveň sa aj dozvedieť informácie o veľkých osobnostiach slovenského športu.
Okrem športovcov majú svoje špeciálne miesta aj ich tréneri Jozef Martikán, Peter Hochschorner st., Peter Mráz, Stanislav Gejdoš a Róbert Orokocký.
“Je to naozaj úžasné, že sme sa mohli takto stretnúť pokope. Nie vždy sa nám to podarí. Vždy si máme čo povedať. Lavička je výnimočná tým, že sú na nej zobrazené naše úspechy a pre každého návštevníka to bude príjemné,” povedala Elena Kaliská.
“Na tratiach v Čunove a v Liptovskom Mikuláši sme dosiahli veľké úspechy a zviditeľnili sme Slovensko. Toto je jedna z pamiatok. Som rád, že som bol súčasťou tohto úspechu. Slovenský vodný slalom je u nás olympijský šport číslo jeden a ja som rád, že som bol jeho súčasťou,” tvrdil Michal Martikán.
Tabuľka: Úspechy Slovenska na Letných Olympijských hrách
| Olympijské hry | Počet športovcov | Zlaté | Strieborné | Bronzové |
|---|---|---|---|---|
| Atlanta 1996 | 71 | 1 | 1 | 1 |
| Sydney 2000 | 108 | 1 | 3 | 1 |
| Atény 2004 | 64 | 2 | 2 | 2 |
| Peking 2008 | 57 | 3 | 3 | 0 |
| Londýn 2012 | 47 | 0 | 1 | 3 |
| Rio de Janeiro 2016 | 51 | 2 | 2 | 0 |
| Tokio 2020 | 41 | 1 | 2 | 1 |
tags: #vodny #slalom #hochschornerovci