Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Malá Guta; tá počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Malá Guta, Stará Guta, Veľká Guta, Gutta, Guta a Gúta - od roku 1948 Kolárovo). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349.
KolArms s.r.o. - moderná história výroby zbraní v Kolárove
Naša spoločnosť bola založená v roku 2008. Začali sme pracovať ako rodinná firma s dvomi zamestnancami. Spočiatku sme upravovali iba vojenské zbrane pre civilný trh a veľké množstvo pre filmárov ako HBO, kluby a zberateľov vojenskej histórie. Po dvojročnej úzkej spolupráci s Corvus Slovakia s.r.o. Postupom času sme museli zvýšiť našu výrobnú kapacitu, čo znamenalo, že sme mohli zamestnať viac ľudí a začali sme budovať nové dielne a nové priestory. V roku 2016 sme spustili vlastnú výrobu 5 druhov zbraní.
Vplyv na zamestnanosť a ekonomiku regiónu
Podnik z rimavskosobotského okresu s dlhodobo najvyššou mierou nezamestnanosti v krajine presahujúcou 20 percent si pred pár rokmi musel prejsť aj konkurzom, ale nová slovenská zákazka Fínov je preň i celý región novým impulzom. A aj v nej vyhlásil, že ak má niekto záujem oživiť výrobu v kraji s vyššou nezamestnanosťou treba ho podporiť zo štátnych zdrojov čo najviac.
Povodeň v roku 1965 - solidarita a súdržnosť
Prírodná katastrofa akoby pochovala staré krivdy medzi Slovákmi a Maďarmi. Zoči-voči neskrotnému živlu ich vystriedal pocit občianskej súdržnosti.
Už od apríla často a výdatne pršalo. Do polovice júna zažil juh Slovenska niekoľko povodňových vĺn. K bohatým zrážkam sa nakoniec pridalo topenie alpských ľadovcov. Hrádze po celej dĺžke toku Dunaja na našom území sa po predchádzajúcej povodni v roku 1954 síce spevňovali, ale neboli bez slabších miest. Politici na možné zopakovanie pohromy čoskoro zabúdali a práce sa spomalili najmä na úseku Medveďovo - Číčov. Nečudo, že najväčšia voda udrela po 11 rokoch práve tam. Najprv sa však predpoludním 15. júna 1965 pretrhla hrádza pri Patinciach, kde vznikla široká prietrž, a za tri dni zaplavila 10-tisíc hektárov územia, vrátane kúpeľov. V niektorých častiach obce voda presiahla metrovú výšku.
Prečítajte si tiež: Postup výroby reflexného luku
Ale nič sa nevyrovnalo 86-metrovej prietrži pri Číčove. Našťastie, už niekoľko dní pred pretrhnutím hrádze bola armáda v plnej pohotovosti a úrady organizovali pomoc z celého západného Slovenska. Už 11. a 12. júna odviezli z Číčova ženy a deti do osem kilometrov vzdialenej Tône. Medzitým v piatok 18. júna popoludní prúdy vody strhli betónový most za Číčovom, ktorý spájal obec s ostatným svetom. Desiatky vozidiel, pripravených na evakuáciu ostatných Číčovčanov, sa nemali ako dostať z obce. Okresná povodňová komisia požiadala o pomoc vojsko.
25. jún 1965 sa zapísal ako jeden z najsmutnejších dní v histórii Kolárova. Keď pretrhlo hrádzu v Číčove, muselo byť Kolárovčanom jasné, že dunajská voda onedlho zatopí aj ich obec. Od Číčova ju delila síce 30-kilometrová vzdialenosť, ale ležala oveľa nižšie. Preto už 19. júna nastúpilo všetko, čo malo v obci ruky a nohy, na stavbu ochranného násypu či valu. V podstate išlo o dvojitú hrádzu okolo celého Kolárova. Mala čeliť očakávanej vlne z číčovskej prietrže. Na dokončenie valu však chýbali ľudia i ťažká technika.
Našťastie, ešte 21. júna navštívil Kolárovo Alexander Dubček, vtedy prvý muž na Slovensku. Vydal pokyny na urýchlenú evakuáciu obyvateľov. To už povodňová vlna pretekala cez hradskú medzi Kolárovom a Komárnom a zatápala okolité samoty. Ich obyvateľov museli zachraňovať obojživelníkmi a na niektorých miestach aj vrtuľníkmi. Zbierali ľudí zo stromov ako hrušky. Starší spravidla nevedeli plávať. Rýchlo prebehla evakuácia väčšiny detí, žien a pacientov vtedy takmer 11-tisícového Kolárova do Galanty a Nitry. Do bezpečia odsunuli aj tisíce ošípaných a stovky kusov dobytka. V Kolárove ostalo 524 mužov na čele s predsedom MNV (starostom) Jánom Jánym. Nepretržite hliadkovali v uliciach obce, kde už bolo miestami dva metre vody. Kolárovčania v tejto situácii pomohli aj susednej dedinke Lipové s presunom tamojšieho družstevného stáda, ktoré už bolo na pokraji záhuby.
Prečítajte si tiež: Športové luky a ich konštrukcia
Prečítajte si tiež: Postup výroby dreveného luku