Vidieť veci, ktoré vidia všetci ostatní, je jednoduché. Ale pozrieť sa na ne tak, ako ich ostatní nevidia, je odvážne. Tento článok je pre tých, ktorých zaujíma večný „súboj“ kalórií a chcú pochopiť, ako správne využiť výživu.
Na úvod je dôležité zdôrazniť, že tento článok nie je kritika nikoho, ani poukazovanie prstom na kohokoľvek. Avšak dnes sa to už našťastie obracia, pretože aj vďaka novým výskumom prichádzame na to, že matka príroda a aj naša biológia pracuje pomerne zaujímavo. Tiež nie som naivný a uvedomujem si dôvody, prečo veľa ľudí do tejto „sféry“ nechce zachádzať, pretože je za prvé náročná a za druhé sa niekedy „bije s ich biznissom“. Avšak stále je dosť ľudí, ktorým tieto 2 „prekážky“ nebudú brániť v zvedavosti a pustia sa do štúdia. Veď už len také verejné prehlásenie že „chodenie na slnko, či na UV svetlo, je pre nás zdravé a prospešné“ je pre väčšinu ako položiť si na chrbát terč pre verejnosť.
Ďalšia vec, ktorú som spomenul v úvode je tiež zjednodušovanie. Takéto zjednodušovanie je rovnaké ako čakať, že keď si na seba zavesím prístroj, ktorý bude za mňa robiť akože „brušáky“ (nejaký elektro-šokový-stimulátor), že budem stále vyrysovaný a budem zdravý a štíhly. Nie. My ako ľudia potrebujeme neustále nové stimuly pre rast a zdokonaľovanie sa. Keď si to vezmeme z pohľadu evolúcie, len za posledné desaťročia, aj vďaka našej činnosti ako ľudí, sa nám podarilo vyhubiť obrovskú časť hmyzu (vezmime si motýle ako príklad).
Evolúcia, ani matka príroda však predtým neprišla a neposadila si malého motýlika na kolená a nezačala mu vysvetľovať „vieš čo motýlik, mal by si vedieť, že toto a toto sa okolo teba teraz mení a buď odletíš preč, alebo zomrieš“. Tiež sa toho motýlika nespýtala, či to nepotrebuje vysvetliť aj nejako jednoducho, že mu to kľudne vysvetli viac laicky, aby to proste pochopil a spravil to, čo musí spraviť. Zároveň podľa fosfonálezov vieme, že v histórií nevyhrávajú najsilnejšie, ani najzdravšie druhy. Ak nie si schopný myslieť a premýšľať sám za seba a učiť sa nové veci, ostáva ti len spoliehať sa na myslenie druhých za teba (hlavne umelej inteligencie) a prijať svoj život taký, aký bude podľa ostatných.
Ak naopak si schopný učiť sa a myslieť sám, dokážeš si veľmi rýchlo uvedomiť čo má na teba aký vplyv a konať podľa toho. Chceš príklad? Predstav si, že bývaš na 7 poschodovej bytovke a máš z každej strany susedov. Každý z nich vlastní 1 až 3 bezdrôtové EMF zariadenie, ktoré ťa 24 hodín denne ožarujú a vplývajú na tvoje mitochondrie, ktoré následne ovplyvnia spôsob, akým spracúvaš „kalórie“ (vodík) z jedla. Už len vďaka tomuto produkuješ menej deutéria zbavenej vody a si viac závislí na ATP. Ak si ako väčšina a toto neriešiš, naďalej budeš počítať kalórie a z roka na rok sa len budeš čudovať prečo vyzeráš tak ako vyzeráš, ale hlavne prečo sa zdravotne cítiš tak, ako sa cítiš.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Ak si však inteligentný, začneš sa vzdelávať, pochopíš ako sa svetlo správa a zistíš, že sú rôzne veci, ktoré v danom prostredí môžeš robiť, aby si svoje mitochondrie zlepšil a teda zmiernil negatívny dopad týchto ľudí okolo teba, ktorých zmeniť nedokážeš. Tiež by som mohol pokračovať ďalším skvelým prirovnaním a to, že evolúcia pred cca 3,8 miliardami rokmi dozadu vytvorila ATP-syntázu. Keď vznikal prvý život, vieš kde to bolo? V oceánoch, pri termálnych udalostiach. Vďaka tomu, že sa v oceáne uvoľňovalo teplo, boli prvé organizmy schopné využívať separáciu vody a tvorbu protónového gradientu, z čoho koniec koncov vzišla aj prvá primitívna, no veľmi efektívna ATP-syntáza. [R] Vtedy život nemal nijaké jedlo, ani sacharidy. Využíval iba jednoduchú biofyziku a interakciu svetla a vody. Nepríde ti to zvláštne?
Dnes sú mimochodom mnohé experimenty, ktoré dokonca potvrdili, že bunka na svoju prácu a presun sodíka a draslíka dokonca nepotrebuje ani membránu. Stačí jej voda a svetlo, ktoré vodu štrukturuje a samá slúži ako „membrána“. Druhá myšlienka, ktorú ešte v tomto úvode chcem spomenúť je z filmu, ktorý mám rád ešte z detstva a je od Spidermana :)) Bolo tam povedané niečo ako: „S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť!“ A presne takto prosím ber aj tento článok. Zdieľaj ho s ľuďmi, s ktorými to má zmysel zdieľať a v žiadnom prípade ho nepoužívaj u ľudí, kde to zmysel nemá. Výpočty nižšie totiž môžu byť ako „zbraň“!
Je to podobné ako dúfať, že keď nabehneš vonku večer medzi pubertiakov, ktorí sa zoznamujú za rohom paneláku s cigaretami a začneš im rozprávať o ich škodlivosti, že s tým zrazu prestanú. To sa nikdy nestane. Každý z nich má svoju životnú situáciu, svoj „príbeh“, a možno niektorí časom sami dospejú, nájdu v živote zmysel, rodinu, prácu,… a uvedomia si čo pre nich zmysel má a čo nie a prestanú fajčiť. Iní si škodlivosť nemusia uvedomiť nikdy a to je tiež fajn. Každý predsa máme slobodnú vôľu.
Verím, že si z článku odnesie každý čo najviac a to hlavne, ak ho prečítaš celý. Môj typ je vytlač si ho, a keď budeš mať čas vezmi von a prečítaj si ho offline párkrát. Článok je rozdelený, ako vidíš, pekne na odstavce, ako je u mňa zvykom, no tentokrát ti dám aj malý „manuál“ ako ho uchopiť, ako ho máš čítať a ako ho používať.
Ak ťa zaujímajú len čisto výpočty a moje „argumenty“ (na ktoré viem, že väčšina čaká), prečítaj poslednú 3. časť. Ak ťa zaujíma argumentovanie, rovnako ako vyššie, prečítaj si aspoň celú 3. časť (a jej podkapitoly) a tiež 1. časť. Ak sa zaujímaš aj o časté frázy typu „veď prvý termodynamický zákon predsa nepustí“, „kalórie predsa nemajú hodiny a je jedno či ich zješ večer alebo cez deň“, alebo že „kalória z cukru a kalória z tuku sú rovnaké“, prečítaj si 2. časť (hoci odporúčam aj 1. časť). Sú tam kapitoly, kde píšem o týchto premisách a moje stručné odpovede. Vždy sa snažím aj odkazovať na predošlé články, kde nájdeš kvantum referencií a zdrojov, prípadne aj priamo odkazy na zdroje.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Ak chceš len mega-stručné argumenty, čo presne povedať, keď niekomu vysvetľuješ prečo počítanie kalórii v jedle nemá zmysel pre telo, prejdi na 3.2.6. No a pre tých, ktorí už ako tak chápete, že to nie je len o kalóriách a chcete praktické TIPY, dal som si tú námahu a spísal som ich na záver 10. A ver, že to bolo náročné. Takéto krátke, jedno-vetné TIPY a rovno 10 ohľadom stravy, som dávno nedal dokopy!
1. Mitochondrie a subatomárne častice
V týchto prvých častiach sa budem „krotiť“, budem sa snažiť byť stručný, no považujem to za dôležité spomenúť. Keď sa teda bavíme o mitochondriách, prídeme hneď na dýchací reťazec (odborne elektrónový transportný cyklus). Keď zjeme potravu, v nás sa rozloží na vodík, ktorý vstúpi do matrixu, kde je ionizovaný. Elektróny prúdia po CRYSTA membráne za kyslíkom, a protóny sú pumpované do medzi membránové priestoru, a následne sa vracajú nazad cez ATP-syntázu alebo UCP (články o tom máš tu). Takýmto spôsobom vzniká cyklus, kde sa v podstate elektróny a protóny rozdelia a na konci spoja na štvrtom komplexe, kde vznikne deutéria zbavená voda, ATP, CO2 a svetlo.
Deutéria zbavená voda má následne vysokú dielektrickú konštantu vďaka čomu celú CRYSTU izoluje a zvyšuje rezistenciu v kolmom smere, zatiaľ čo v lineárnom smere jej umožňuje byť elektronicky vodivá (to znamená, že elektróny prúdia tak ako majú na CCO, a potenciál sa „nevybíja“ dnu). Takto mitochondria nadobudne elektrické pole 30 miliónov Voltov na meter. Ako teda vidíš aj sám, nikde v žiadnom kroku mitochondria „nepočíta kalórie“. Zaujíma sa o subatomárne častice, ktoré ako vieme z QED (kvantová elektrodynamika), sú kontrolované svetlom. Mitochondria dokonca ide ešte na sub-protónovú úroveň, ale to pre tento článok nie je dôležité.
To, čo mitochondrii „chutí“, nie je „kalória“, ale tok elektrónov (e⁻) za kyslíkom (O₂), ktorý je zhodou náhod ešte aj paramagnetický a tok protónov (H⁺) cez ATP-syntázu. Dôležité je koľko eV (energia), ako rýchlo (hybnosť, časovanie) a v akom médiu (polarizovaná voda). NIR/IČ fotóny zároveň vedia meniť viskozitu vody okolo ATP-syntázy a tým aj efektivitu práce bez zmeny „kalorickej bilancie“.
Preto v praxi často vidíme zlepšenie výkonu/hojenia/zdravia aj pri rovnakom kalorickom príjme, ak zmeníme prostredie (svetlo) a naše správanie sa v danom prostredí. Takto totiž zmeníme termodynamiku, vďaka čomu naše mitochondrie môžu byť viac alebo menej termodynamicky efektívne.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
1.2. Kyslíkový gradient v mitochondriách
Teraz niečo zo štúdie Naviaux R.K., Mitochondria, Innate Immunity, and Cellular Defense (2012). Štúdia ukazuje, že mitochondrie udržiavajú silný kyslíkový gradient medzi pericelulárnym priestorom a mitochondriálnym matrixom. Tento gradient je zásadný pre energetickú kapacitu bunky. Torr je jednotka tlaku. V kontexte biológie a mitochondrií sa Torr používa na vyjadrenie parciálneho tlaku kyslíka (pO₂), teda akoby „napätia kyslíka“ v prostredí alebo tkanive.
V bunkách a mitochondriách je to podobné. Zároveň je však dôležité poznamenať to, na čo často zabúdame (vrátane moderných „biohackerov“), že kyslík je pre nás dôležitý, no zároveň nás zabíja, keď ho dýchame. Odporúčam prečítať knihu Oxygen od Nick Lane. Zdravá mitochondria preto v matrixe, ako vidíš, udržuje nižší tlak. Ak je vysoký, produkuje priveľa ROS, čo je v medicíne spojené s chronickým uvoľnením biofotónov a zdravotnými problémami. To len tak pre zaujímavosť pre tých, čo navštevujú priveľa hyperbarických komôr a myslia si, že to má len pozitíva.
Práve toto je ten dôležitý rozdiel, ktorý štúdia ukázala, že rovnako ako mitochondria udržuje rozdielny Redox medzi prvým až štvrtým komplexom, tak udržuje aj rozdielne množstvo Torr medzi cytoplazmou a matrixom. Mitochondria ho chce mať vonku nahustený, pretože keď je zdravá, skrz ETC generuje vysoké magnetické pole, ktoré paramagnetický kyslík na CCO tiahne samé. Kyslík (O2) je paramagnetický a ATP-syntáza, skrz faradajov zákon generuje magnetické pole.
1.3. Kalória a termodynamika tela
Kalória je historický merač tepla v uzavretej nádobe. Živé telo však nie je skúmavka s kyslíkom. Je to otvorený, nelineárny „vytrácajúci sa“ (disipatívny) systém, ktorý ako to ešte v 1944 napísal slávny fyzik Schrodinger - nejakým záhadným spôsobom akoby obchádza druhý termodynamický zákon, pretože generuje tzv. Negatívnu entropiu. Článok o negatívnej entropii máš tu a preto teraz iba v skratke. Entropia jednoducho odzrkadľuje to, koľko „bordelu“ (chaosu) je v danej sústave. Vezmime si napr. detskú izbu. Keď je izba dokonale čistá, uprataná a všetko je na svojom mieste, entropia je nízka (akoby šla do záporu = negatívna entropia). Keď však do izby prídu deti, začnú sa hrať a všetko rozhádžu, entropia (neporiadok) v izbe vzrastie. Entropia sa teda zvýši (stúpne = pozitívna entropia).
No a práve toto príroda rada využíva, pretože na vytvorenie negatívnej entropie treba do systému vložiť energiu. Následne však z tejto zápornej entropie môžeme po kúsku „brať“ a energiu zo systému dostávať von, čím v podstate spomalíme čas a zároveň zvýšenie entropie využijeme na konanie elektro-motorickej práce, elektromechanickej práce, atď. Stačí keď pomyslíš na mitochondriu popísanú vyššie.
Fotosyntéza využíva entropiu slnka (svetlo aké vysiela) na rozpolenie molekuly vody a CO2 zo vzduchu. Keď vodu rozpolí, kyslík vydýchne, na elektrón zachytí dopadajúce svetlo, pridá protón s uhlíkom a wualáá, vznikne sacharid, ktorý zje živočích (Jablko je negatívna entropia). Živočích sa nadýchne O2, jablko sa v mitochondrii živočícha znova rozdelí na vodík, elektróny, protóny a svetlo, vylúči sa entropia vo forme tepla, CO2 vydýchneme a vzniknutá voda v CCO cyklus uzavrela. Medzi tým ako vidíš prebehlo množstvo vecí, ktoré odborne nazývame „ŽIVOT“.
Naše telo, rovnako ako celý ekosystém (príroda) je neustále v kontakte s prostredím a medzi nami a ním je neustála výmena fotónov (energia + magnetický moment). To znamená, že naše telo neustále prijíma energiu aj informáciu a to nie len z jedla a tiež ju neustále vydávame do okolia. Stačí keď si v kauflande kúpiš termometer za 9 eur, namieriš ho na seba a zbadáš, že toto teplo vylučuješ. Po pravde, u mňa bola toto jedna z prvých vecí, nad ktorými som premýšľal ešte na strednej škole, pred tým ako som sa ponoril do kvantovej biológie (hoci som o tom nikomu nepovedal) a už vtedy sa mi zdalo zvláštne, že keď radiácia okolo nás, časo-priestor okolo nás a všetko ostatné si neustále vymieňa energiu, ktorá predsa nemôže byť zanedbateľná, musí to mať nejaký zmysel a „niečo to robiť“.
Vtedy som to skôr zvažoval z pohľadu čiernych dier, ktoré ma veľmi bavili, no neskôr som si uvedomil, akú úlohu to hrá v biológii. Svetlo, potrava, kyslík,… všetko svojim spôsobom exportuje entropiu (teplo = infračervené žiarenie). Práve preto Schrödinger zaviedol pojem negatívna entropia: „život si udržiava poriadok tak, že z prostredia odoberá nízko entropické „palivo“ (napr. fotóny) a odovzdáva späť „neusporiadané“ teplo. Takto vzniká živé usporiadanie a drží sa ďaleko od rovnováhy, nie v nej.
Toto je dokonca ten najparadoxnejší fakt na každom, kto sa oháňa kalorickou rovnováhou, pretože toto je najzákladnejšia vec, akú sa naučíš vo fyzike aj biológií a to, že naše telo sa drží ďalej od rovnovážneho stavu. Áno, dobre čítaš. Naše telo nie je a ani nemôže byť keď sme na žive v termodynamickom rovnovážnom stave. Jediný rovnovážny stav z matematického a fyzikálneho hľadiska v našom tele je Rigor mortis, teda cca 18 hodín po smrti, kedy nastáva „posmrtná stuhnutosť“.
Pre tých, čo by namietali, podľa poučky je termodynamická rovnováha stav, v ktorom nedochádza k žiadnemu celkovému toku energie v systéme, čo znamená, že teploty sa vyrovnali. Bodka. Potom sa choď osprchovať vlažnou vodou, teplomerom z kauflandu odmeraj teplotu vody a teplotu tvojho tela a máš potvrdenie. Ak si niekedy počul o stuhnutosti...