Dovtedajší vývoj telesnej kultúry na našom území, ktoré bolo súčasťou Uhorska do roku 1918, prebiehal od najstarších čias totožne s vývojom v ostatnej Európe. V Uhorsku sa moderný šport etabloval v priebehu 2. polovice 19. storočia. Fyzické aktivity obyvateľstva boli orientované vzhľadom na samotnú existenčnú otázku predovšetkým na telesnú prípravu bojovníkov a pracovné činnosti.
V období raného feudalizmu (5. - 11. storočie) sa však stretávame už aj s aktivitami herno-zábavnými, s prirodzenou súťaživosťou ako súčasťou života stredovekej spoločnosti, čo sa vo zvýšenej miere prejavovalo v období rozvitého feudalizmu (12. - 16. storočie). Príklad analógie so súčasným ponímaním športu predstavovali rytierske turnaje, ako zdroj zábavy šľachty od konca 13. storočia. Ten najstarší na území Slovenska usporiadal kráľ Karol Róbert okolo roku 1330 v Bratislave. Sedem rytierskych cností (jazda na koni, zápas a šerm, lukostreľba, plávanie, poľovačka, šach a veršovanie) ako „sústava“ skončilo v priebehu 16. storočia.
Feudáli si spestrovali každodenné bytie kratochvíľnymi hrami a zábavami so súťažnými momentmi v behoch, skokoch, hodoch, naháňačkách, zápasoch či tancoch. A taktiež loptovými hrami, ktoré sa do Uhorska dostávajú od 13. storočia. Neoddeliteľnou súčasťou mestskej telesnej kultúry boli šermiarske bratstvá a strelecké spolky, a práve ony sa stali predchodcami neskorších telocvičných spolkov a športových klubov. Práve tradičné disciplíny - jazdectvo, šerm, streľba, začínajú začiatkom 19. storočia prechádzať zmenami a pod vplyvom prenikania nových prvkov zvonka strácajú svoj niekdajší charakter čisto vojenských činností.
Fyzickým aktivitám a snahám o prirodzený pohyb so súťažným podtónom sa nevyhýbal ani pospolitý ľud, obyvatelia vidieka. Približne od polovice 19. storočia, najmä však na jeho sklonku, sa vplyvom importu športu na naše územie, ktorý silnel najmä medzinárodným prepojením a internacionalizáciou formujúceho sa fenoménu, likvidáciou športového separatizmu a aktivitou novej športovej diplomacie, vytvára prostredie, ktoré moderný šport akceptovalo. Ten sa však na našom území, vzhľadom na maďarizáciu, na národnej báze až do rozpadu Uhorska v roku 1918, rozvíjať nemohol.
Všetky postupne vznikajúce telocvičné spolky a športové kluby na Slovensku boli maďarské, organizačne napojené na Budapešť, alebo nemecké. Snaženia o presadenie moderných prvkov telesnej výchovy a športu do výchovy mládeže realizoval u nás ako prvý Ferdinand Martinengo, ktorý založil v roku 1844 v Bratislave Telocvičný a šermiarsky ústav a bojoval za zavedenie telesnej výchovy do bratislavských škôl. Prvým moderným športovým klubom na Slovensku sa stal Bratislavský veslársky spolok (Pozsonyi Hajós Egylet - PHE) založený v roku 1862 ako spoločnosť priaznivcov veslovania, ktorá postupne rozšírila svoje pole športového pôsobenia o atletiku či tenis.
Prečítajte si tiež: Extraliga a Majstrovstvá Slovenska – vzpieranie
Medzi športy s najstaršou tradíciou na Slovensku, ktoré fungovali u nás už v období do roku 1918,v časoch uhorskej éry, patrili: atletika, box, cyklistika, futbal, jazdectvo, kolky, korčuľovanie, lyžovanie, plávanie, streľba, šach, šerm, tenis a ťažká atletika, čiže vzpieranie a zápasenie. Každý šport mal svoju vlastnú genézu, vývoj, osobitosti a charakteristiky, aj keď princípy ich fungovania boli totožné alebo veľmi podobné. Najstaršie moderné športové kluby a spolky na Slovensku vznikali na Slovensku v posledných decéniách 19. storočia. Mnohé z nich boli pôvodne zamerané šermiarsko-gymnastickým smerom, ku ktorému postupne pribúdali nové športové aktivity.
K najvyspelejším patrili Bratislavský telocvičný spolok PTE (1880), SEBSE v Banskej Štiavnici (1871), TSC v Trenčíne (1891), BSC v Banskej Bystrici (1893), LVTE v Levoči (1893), ETVE v Prešove (1896), KSC v Kremnici (1902), ZSE vo Zvolene (1902), KAC v Košiciach (1903), Concordia v Ružomberku (1906), študentský športový klub v Kláštore pod Znievom (1907), ZTK v Žiline (1909) a ďalšie. Medzi prvé kluby patrili tie korčuliarske, ktoré organizovali pre obyvateľov rôzne zábavné formy pohybu na ľade.
Najstarším atletickým podujatím na Slovensku boli preteky v Prešove v roku 1846, ďalšie sa uskutočnili v roku 1864 na dostihovej dráhe v Petržalke, v roku 1875 sa bežal cestný beh na trati Martin - Turčianske Teplice. Výraznejší rozvoj atletiky u nás nastal po Hrách I. olympiády 1896 v Aténach. Koncom 19. storočia využívali prví cyklisti dráhy vybudované k tomuto účelu v Bratislave, potom v Komárne, Košiciach, Prešove, Sabinove a Trenčíne. Bratislavskí plavci mali k dispozícii už v roku 1895 krytú plaváreň Grössling, ktorá umožňovala celoročnú prípravu plavcom PTE či PAC.
Najstaršou športovou hrou je tenis. Ešte v 80. rokoch 19. storočia boli vybudované kurty v záhrade Grassalkovičovho paláca v Bratislave, onedlho aj v hradnej priekope v Holíči, nasledovali Piešťany, Trnava, Žilina, Levoča, Trenčín, Banská Štiavnica, Nitra, Lučenec, Košice či Vysoké Tatry. Popularita hry ju rozšírila po celom Slovensku už začiatkom 20. storočia. Medzi obľúbené športové aktivity patrili aj kolky, skôr však v rekreačnej podobe, keď sa jednodráhové kolkárne budovali pri krčmách a hostincoch pre široký okruh záujemcov i „kšeft“ majiteľa.
Veľmi rýchlo si získal popularitu futbal, od začiatku najpopulárnejší šport. Ako prví naháňali koženú futbalisti ETVE Prešov a PTE Bratislava v roku 1898. Hra sa vzápätí lavínovito šírila po celom Slovensku - v Banskej Bystrici, Trenčíne, Komárne, Lučenci, Kláštore pod Znievom, Žiline, Vrútkach, Trnave a postupne snáď v každej obci. Jeden z najstarších športov vôbec, zápasenie, ako súčasť ťažkej atletiky, bol populárny aj ako ľudový šport, úspechmi vynikali v uhorských časoch najmä zápasníci v Košiciach a Bratislave, známe ťažkoatletické kluby pôsobili aj v Lučenci, alebo Trenčíne.
Prečítajte si tiež: Výsledky Vzieračských Majstrovstiev Slovenska Žiakov
Zimné športy sa rozvíjali predovšetkým v oblasti Vysokých Tatier. Lyžovanie zo začiatku vo svojej turistickej modifikácii, pričom značný vplyv na jeho rozšírenie patrí Uhorskému karpatskému spolku, založenému v roku 1873 v Starom Smokovci, pričom prvý lyžiarsky subjekt v karpatskej oblasti, lyžiarsku sekciu spomínaného spolku založili v Spišskej Novej Vsi v roku 1913. Prvé lyžiarske preteky na Slovensku sa pritom uskutočnili už v roku 1899 a prvé medzinárodné podujatie v Tatranskej Polianke v roku 1911. O zimných športových aktivitách napovedajú aj skutočnosti, že už v roku 1903 sa v Tatranskej Lomnici spúšťali odvážlivci po vybudovanej sánkarskej dráhe, alebo, že v roku 1909 sa uskutočnili na Štrbskom Plese majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní. Futbalisti PTE Bratislava začiatkom 20. storočia.
Šport vo svojich priekopníckych začiatkoch býval doménou bohatších vrstiev. Talenty zo Slovenska odchádzali za lepšími podmienkami už vtedy. Solventné maďarské, najmä budapeštianske kluby, tieto atribúty spĺňali. Viacerí z týchto športovcov reprezentovali Uhorsko aj na olympijských hrách. V rokoch 1896 až 1912 sa uskutočnilo pätoro hier pod piatimi kruhmi, na ktorých sa zúčastnilo najmenej dvadsať slovenských rodákov v uhorskom drese. Šiestim z nich sa podarilo získať skvelé umiestnenia a vybojovať olympijské ocenenia či medaily. Tým prvým bol atlét, rodák z Hronca Alojz Szokol, tretí na I.OH 1896 v Aténach, tým najúspešnejším plavec Zoltán Imrich Halmaj, rodák z Dúbravy vo Vysokej pri Morave, ktorý dokázal získať až sedem olympijských kovov.
Na OH 1900 v Paríži dvakrát striebro a raz bronz, na OH 1904 v St. Louis dvakrát zlato a na OH 1908 v Londýne dvakrát striebro. Ďalším úspešným rodákom bol Vojtech Zulawszky, trebišovský rodák, majiteľ striebornej medaily v šerme šabľou z londýnskych OH 1908. Zlatou olympijskou medailou sa prezentoval aj športový strelec Alexander Prokopp, Košičan, ktorý získal tento úspech v streľbe vojenskou puškou na 300 metrov na OH 1912 v Štokholme. Olympijské striebro zavesili na krk v Štokholme aj ďalšiemu košickému rodákovi Ľudovítovi Kmeťkovi, gymnastovi, ktorý si vybojoval svoju medailu ako člen družstva Uhorska vo voľnom cvičení. Mór Koczán, tak znelo meno atléta pochádzajúceho z Kocsu na Žitnom ostrove, ktorý hodil svoj oštep do vzdialenosti zabezpečujúcej bronzovú olympijskú medailu na OH 1912 v Štokholme. Obdiv a uznanie si zaslúžia aj zvyšní slovenskí rodáci, účastníci olympijských hier, aj keď medaily nezískali. Už v týchto časoch bolo úspechom kvalifikovať sa vôbec na hierarchicky najvýznamnejšie športové fórum.
Vzpieračské súťaže pozostávajú z dvoch disciplín. Sú nimi trh a nadhod. Do programu letných olympijských hier bolo vzpieranie zaradené hneď pri prvých novodobých hrách, teda v roku 1896. Rok 2000 znamenal aj olympijskú premiéru pre kategóriu žien.
Vývoj vzpierania v Dukle
Vzpieranie je jedným zo športov, ktorý je v Dukle počas celej jej existencie, avšak reorganizačnými rozhodnutiami menil svoje pôsobisko. Vzpierači prišli z Dukly Plzeň do Banskej Bystrice v roku 1967, preložení boli do Trenčína v roku 1974, aby sa napokon stali opäť súčasťou VŠC v Banskej Bystrici od roku 2006 (len bez sťahovania). Začiatky na prvom pôsobisku v meste pod Urpínom mali zverenci trénera Josefa Šrotýřa skutočne komplikované. Začínali v jednej z upravených šatní na Štadióne SNP na Štiavničkách. Sťahovali sa po rôznych telocvičniach a paradoxne najlepšie podmienky mali počas súťaží u súperov. V Dukle vojenčil na začiatku svojej kariéry neskorší olympionik (OH 1976) a dvojnásobný majster Európy Karel Prohl. V súťažiach o ligové body na sklonku svojej bohatej kariéry pomáhal zasa iný olympionik Zdeněk Otáhal (OH 1960 a 1964), trojnásobný medailista ME.
Prečítajte si tiež: Vzpieranie žien v Maďarsku: Prehľad
Trenčianskej obdobie začali predošlí tréneri Josef Šrotýř s Oldřichom Lexom, tiež v provizórnych podmienkach v budove Mestskej galérie. Tých v roku 1975 vystriedal tréner Milan Kováč, takmer do súčasnosti s jednou z najdlhších trénerskych dráh vo vojenskom športe. Postupne mu asistovali tréneri Juraj Solár, Josef Divílek, František Šaržík, Petr Hodulák, od roku 1997 Juraj Gubala a najnovšie opäť P. Hodulák. Prienik na stupne najlepších na vzpieračských plató začali pretekári Dukly v osemdesiatych rokoch: najprv Ondrej Rusnyák na juniorských majstrovstvách Európy (1984 a 1986) a po ňom Imrich Rusnyák na majstrovstvách Európy seniorov (1987). Trenčania vytvorili silnú konkurenciu dovtedajšiemu monopolu RH Praha.
Poprednými reprezentantmi, ktorí boli v Dukle, ale úspechy dosiahli v iných kluboch, boli Petr Krol (OH 1992), Bruno Matykiewicz, či medailista MS a ME Miloš Čiernik (OH 1988 a 1992). Osobitná zmienka patrí Dušanovi Poliačikovi, medailistovi OH (1980), MS a ME (1979-1981), ktorý získal medaily vo vojenských súťažiach v čase špeciálneho vojenského cvičenia. Najnovšie obdobie vzpierania v Dukle je ozdobené skvelými výkonmi a medailami individualít. Po úspešnej emancipácii žien v roku 1993 stala sa prvou dámou slovenského vzpierania Dagmar Daneková (neskôr vydatá Kutlíková), majiteľka 22 medailí. Slovenským „kráľom činky“ sa stal Martin Tešovič, ktorý doteraz získal 15 medailí, vrátane zlatých z majstrovstiev sveta a Európy. V čase, kedy pôsobil v Dukle, získal bronzovú medailu na ME 2001 v Trenčíne Ondrej Kultík.
Významné osobnosti slovenského vzpierania
Bobrovské vzpieranie je príkladom, že aj v skromných oravských podmienkach dokážu vyrásť špičkoví slovenský reprezentanti. Oravský región je významný aj na pôde Matice slovenskej, nie len kultúrou a históriou, ktorá je hlboko vpísaná aj za hranicami Slovenska. Orava je výnimočná aj silnými mužmi,vzpieračmi,ktorý reprezentovali našu krajinu aj na olympijských hrách,majstrovstvách sveta a Európy a svetovými podujatiami. Stojí za tím celá plejáda športovcov.
Vzpieranie má borcov z Bobrova aj Dolného Kubína. Miloš Čiernik účastník Olympijských hier v Soule v roku 1988 ešte pod vlajkou ČSSR, Marian Čiernik junorský majster sveta,Ondrej Kutlík LOH v Pekingu 2008, Lukáš Kožienka stihol po majstrovstvách sveta vo vzpieraní aj ZOH v Boboch v Soči v roku 2014 a dolnokubínčan Miroslav Janíček LOH Peking v roku 2008.
Vladimír Macura bol v roku 2022 zaradený do Juniorského olympijského tímu, projektu Nadácie SOŠV. 10. 3 min. So vzpieraním začal úplnou náhodou. Stála za tým jeho susedka a chuť vyhnúť sa školskému vyučovaniu. Dnes je člen Juniorského olympijského tímu Vladimír Macura trojnásobný majster sveta do 18 rokov. Nedávno sa Macura vrátil z majstrovstiev sveta v mexickom Leóne. Zverenec Rudolfa Lukáča ovládol najťažšiu hmotnostnú kategóriu nad 102 kg.
V Mexiku ovládol trh, nadhod i dvojboj. V trhu zdvihol 151 kg, v nadhode 181 kg a v celkovom súčte až 332 kg, čo znamenalo nový slovenský rekord v kategórii do 17 rokov. So vzpieraním pritom začal náhodou. Pred ôsmimi rokmi stretol po ceste zo školy susedku, ktorá ho presviedčala, aby sa dal na tento šport aj on. Presvedčilo ho napokon až to, že nebude musieť chodiť na vyučovanie. „Ešte v ten deň som prišiel s otcom do vzpieračskej telocvične, ktorá je v mojom rodnom meste a vyskúšal som si to,“ spomína si na svoje začiatky.
Podpora vzpierania v Košiciach
Začali sme odpočítavať posledný rok! Prijatie u primátora dnes v poludňajších hodinách prijali vzpierači Richard Tkáč, Róbert Orbán, Juraj Cigánek, Pavol Trojčák a ich tréner Štefan Korpa. Mestský oddiel vzpierania je na Slovensku najúspešnejší. Napomáha tomu aj podpora mesta. F. Knapík sa pred vzpieračmi vyjadril: „Verím, že sa tento systém pomoci športovcom podarí udržať a budete svojimi špičkovými výkonmi naďalej šíriť dobré meno Košíc."
Základňa pre vzpieranie je v Košiciach veľmi dobrá a tento šport sa u nás udomácnil. Primátor na záver zaželal reprezentantom pevné zdravie, dobré nervy na konkurenciu a veľa športových úspechov. Zároveň ich uistil o ďalšej podpore mesta. Tá bude určite potrebná 24. februára 2007, keď sa na pôde nášho mesta uskutoční Grand Prix vo vzpieraní s medzinárodnou účasťou.Športové výsledky Mestského klubu vzpierania a silových športov boli v roku 2006 veľmi dobré. Vo všetkých kategóriách od mladších žiakov až po seniorov a to v súťaži jednotlivcov ako aj súťažiacich družstiev patrili košickí vzpierači k najlepším na Slovensku.
Legendy vzpierania
Niektoré z nesmrteľných legend vzpierania sú:
- Vasily Alekseyev
- David Rigert
Prehľad úspechov slovenského vzpierania
Medailisti z majstrovstiev Európy:
- 1983, Sovietsky zväz Moskva - Anton Baraniak
- 1984, Španielsko Vitoria - Miloš Čiernik
- 1985. Poľsko Katovice - Anton ...
tags: #vzpieranie #na #slovensku #historiu