Už viac než sto rokov sa vo Francúzsku schádza svetová cyklistická špička, ktorá si meria sily na najslávnejších pretekoch. Tour de France sú jednou z najväčších športových udalostí a ich bohatá história v sebe skrýva množstvo škandálov, úmrtí a v neposlednom rade priam nadľudských výkonov.
Celý maratón odštartoval už v roku 1903, kedy sa konal prvý ročník. Prvé preteky trvali od stredy 1. do 19. júla 1903 a viedli z Paríža v smere hodinových ručičiek cez Francúzsko a po šiestich etapách sa vrátili do hlavného mesta. Úplne prvý ročník vyhral Francúz Maurice Garin, ktorý zvládol 2428 km dlhú trať za vyše 94 hodín.
Prvé roky a zaujímavosti
Preteky však najskôr slúžili ako propagácia novín L´Auto. Prvý ročník mal iba 6 etáp, celková dĺžka pretekov však bola celých 2 428 km. Kým dnes si jazdci môžu bez problémov rozložiť sily v jednotlivých etapách vďaka vyspelej technike, na začiatku 20. storočia si cyklisti museli vystačiť s jediným prevodom. Aj pri pohľade na dĺžku niektorých etáp v začiatkoch Tour dnes ostáva bežnému človeku rozum stáť. Štyristokilometrové etapy neboli ničím výnimočným, o dojazde do cieľa v ranných hodinách nehovoriac.
Usporiadateľská krajina v prvých rokoch vtedy ešte len začínajúcich pretekov dominovala, dnes je pochopiteľne v historických tabuľkách najúspešnejšia a s 36 francúzskymi víťazstvami sa medzi krajinami vyníma na prvom mieste. Ak sa nestane v tomto ročníku nejaký zázrak, krajina galského kohúta bude čakať na svojho víťaza už 30 rokov. Posledným Francúzom, ktorý sa postavil na najvyšší stupienok, bol v roku 1985 Bernard Hinaut. Prvým nefrancúzskym víťazom sa v roku 1909 stal Luxemburčan Francois Faber.
Preteky mali rovnakého víťaza aj v ďalšom roku, no neskôr ho diskvalifikovali po tom, čo ho prichytili ako nastupuje na vlak, aby sa vyhol stúpaniu na kopce v Alpách. Najnižší počet účastníkov mala TdF v roku 1919, keď sa po štvorročnej prestávke zapríčinenej I. svetovou vojnou na štart postavilo iba 10 pretekárov. Od roku 1934 pribudli do itineráru aj časovky, prvá mala až 89 km. S časovkou úzko súvisí historicky najmenší náskok celkového víťaza. Rok 1989 priniesol športovo mimoriadne dramatické preteky, ktoré vyvrcholili najmenším rozdielom medzi víťazom a druhým cyklistom v poradí. Vtedy bola poslednou etapou časovka, pred ktorou mal Laurent Fignon z Francúzska 50-sekundový náskok na Grega LeMonda z USA.
Prečítajte si tiež: Príručka pre začiatočníkov: Airsoft zbrane
Tragédie a doping
Cyklistika, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, patrí medzi najnebezpečnejšie športy. Jazdci sa rútia dolu kopcom v obrovských rýchlostiach, musia si dávať pozor na nevyspytateľných divákov, ktorí sú často bezohľadní a občas sú nebezpečné aj sprievodné vozidlá na trati. Na Tour de France už došlo k niekoľkým tragédiám. V roku 1995 sa francúzske cesty stali osudnými Talianovi Fabiovi Casartellimu, keď v zjazde narazil hlavou do obrubníka. Šesťdesiat rokov pred Casartellim sa zjazd z Col de Galiber stal rovnako osudným Španielovi Franciscovi Cepedovi. Úplne prvé úmrtie na Tour de France však možno zaradiť do kategórie mimoriadne bizarných, pretože sa neodohralo počas etapy na trati, ale v mori. Adolpha Heliera počas voľného dňa v mori popŕhlila medúza a na jeho následky zomrel.
Nočnou morou organizátorov je doping. Doping je často najväčšou škvrnou na najslávnejších pretekoch, ktoré obdivuje celý svet. V jeho začiatkoch nebolo nič nezvyčajné, ak si jazdci dali dve, tri poldeci na povzbudenie a alkohol slúžil aj na vyčistenie rán. Francúz Henri Pélissier, ktorý vyhral Tour de France v roku 1923, nazýval „pomôcky“ ako cigarety a alkohol dynamitmi. Otvorené užívanie týchto praktík ustalo v druhej polovici 20. storočia.
Aj s ním je spojené jedno úmrtie, ku ktorému prišlo v roku 1967 počas výstupu na legendárny Mont Ventoux. Britský cyklista Tom Simpson odmietal do posledných chvíľ zosadnúť z bicykla, pričom riadidiel sa držal ako prikovaný. Simpsona nezachránila ani rýchla pomoc, pitva preukázala v jeho tele obrovské množstvo amfetamínu.
S prvými dopingovými kontrolami sa na Tour začalo v roku 1966, no jazdci boli čím ďalej, tým viac sofistikovanejší pri jeho krytí a ani zoznam zakázaných látok vtedy nebol zďaleka taký dlhý, ako je tomu dnes. Zákaz amfetamínu povzbudil jazdcov v ich vynaliezavosti a na rad prišli napríklad steroidy, ktoré však neslúžili na rast svalovej hmoty, ale prispievali k lepšej regenerácii medzi jednotlivými etapami.
Éra Lancea Armstronga a súčasnosť
Najsmutnejším hrdinom „čiernych rokov“ cyklistiky sa stal Američan Lance Armstrong. V rokoch 1999 - 2005 nenašiel na cestách jediného premožiteľa a so siedmimi triumfami sa stal absolútnou legendou Tour de France. Lenže už vtedy čelil podozreniam z dopingu, ktorým sa však úspešne bránil a naďalej si udržiaval imidž legendy ako aj bojovníka proti rakovine, ktorú sám porazil a do svojej nadácie v boji proti tejto zákernej chorobe vrazil milióny. No v roku 2013 neuniesol tiahu dôkazov a v šou známej americkej moderátorky Oprah Winfreyovej sa ku všetkému priznal. Zradili ho aj bývalí tímoví kolegovia, medzi nimi napríklad Floyd Landis, ktorý sám prišiel o triumf v roku 2006 po pozitívnom teste. Ten preukázal zvýšené množstvo testosterónu v jeho tele.
Prečítajte si tiež: Začiatok obrovského slalomu v Andorre
Armstrongovi všetkých sedem triumfov z Tour odobrali a udelili mu doživotný dištanc. Z idola a hrdinu sa razom stal jeden z najväčších zradcov športovej histórie a jeho meno v kolónke víťazov by ste dnes už hľadali márne. Ročníky 1999 - 2005 ostali bez víťazov.
Legendy Tour de France
Legendy Tour de France predstavujú najznámejších a najvýznamnejších cyklistov v histórii najslávnejších etapových pretekov sveta, ktorí svojimi výkonmi, rekordmi a osobitými príbehmi formovali túto legendárnu udalosť. Medzi tieto legendy patria jazdci ako Peter Sagan, ktorý sa zapísal do histórie siedmimi zelenými dresmi pre najlepšieho šprintéra a mnohými etapovými úspechmi, ako aj Eddy Merckx, prezývaný „Kanibal“, ktorý dominoval v 60. a 70. rokoch s päťnásobným triumfom v celkovom poradí.
- Peter Sagan: Rodák zo Žiliny sa preslávil ako sedemnásobný víťaz zeleného dresu pre najlepšieho cyklistu v rámci bodovacej súťaže. Sagan, ktorý vyhral etapy na každom z podujatí Grand Tour - Tour de France (12x), Vuelta a Espaňa (4x) a Giro d Italia (2x), sa zapísal do histórie cyklistiky ako prvý jazdec, ktorý uspel na Tour v boji o zelený dres pri prvých piatich účastiach na pretekoch. Celkovo ich získal 7, pričom mohol mať ešte o jednu viac.
- Eddy Merckx: Jeden z najlepších belgických športovcov všetkých čias. Merckx, prezývaný aj „Kanibal“, vyhral vo svojej kariére v rokoch 1965 až 1977 ohromujúcich 525 pretekov, vrátane piatich titulov z Tour de France a Giro d’Italia, troch titulov majstra sveta a množstva prvenstiev v klasických jednodňových pretekov.
- Miguel Indurain: Začiatok 90. rokov minulého storočia patril cyklistickej ikone s menom Miguel Indurain. Patrí medzi štvoricu cyklistov, ktorá vyhrala Tour de France päťkrát (ostatní traja Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault).
- Lance Armstrong: Rodák z Texasu „vyhral“ Tour de France sedemkrát za sebou, čo bol doslova nadľudský výkon. Prvý triumf dosiahol v roku 1999, svoju poslednú Tour vyhral v roku 2005. Všetkých sedem víťazstiev, ktoré dosiahol na Tour de France, mu odobrali.
- Chris Froome: V rozpätí rokov 2012 - 2018 mala Tour de France šesťkrát víťaza z Veľkej Británie. Froome vyrástol na silného etapového jazdca v tíme Sky. Bol silný v časovkách aj v kopcoch. Jeho triumfy sa vyznačovali aj veľkou podporou tímových kolegov.
Historickým štatistikám tak kraľujú štyria jazdci s piatimi celkovými triumfami. Eddy Merckx, Bernard Hinault, Jacques Anquetil a Miguel Indurain podľa všetkého na čele tohto poradia zotrvajú ešte dlhé roky, vďaka čomu sa právom môžu označovať za legendy.
Prečítajte si tiež: 2. kolo slalomu žien