Neomarxistická ideológia využíva sociálne médiá a verejný tlak na umlčanie kritikov. Ľavicovoliberálny opis frontu je takýto: Toto sú homosexuáli, obete minimálne dvojtisícročného útlaku. My, liberálna ľavica, sme ich mocní ochrancovia a vysloboditelia v zápase proti utláčateľom, ktorými sú najmä skostnatení kresťania.
Súčasťou takto dosiahnutého stavu má byť legislatívne zakotvenie inštitúcie manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia, právo adopcie detí takýmto párom, právo (v prípade ženského páru) na umelé oplodnenie a právo na akékoľvek právne výhody zo strany štátu, aké požíva manželstvo muža a ženy.
Zároveň ide aj o umlčanie akéhokoľvek nesúhlasného názoru, o jeho vykorenenie, a to aj použitím násilia trestnoprávnymi prostriedkami, ktoré má k dispozícii štát. Mnohí by mali bojovať, ale zbabelo mlčia. Platí to najmä o takzvaných pravicových, konzervatívnych či dokonca deklarovane kresťanskodemokratických politikoch Západnej Európy.
Dnes, keď druhá bojujúca strana hodlá zatvárať nesúhlasiacich do väzenia a označuje ich za nehodných zastávať politické funkcie, už v podstate iba mlčia. Liberalnej ľavici ide v HK o to, aby sa dosiahlo také spoločenské vedomie, v ktorom bude homosexuálny vzťah právne i morálne uznávaný ako vzťah rovnocenný so vzťahom muža a ženy, napriek tomu, že evidentne nie je s ním rovnocenný po stránke biologickej.
Ak však vezmeme do úvahy námietku, že účastník zápasu musí naozaj zápasiť, a nie iba ticho nesúhlasiť, nuž tak sa núka sa aj odpoveď - takmer nikto. Mnohí by mali bojovať, ale zbabelo mlčia. Platí to najmä o takzvaných pravicových, konzervatívnych či dokonca deklarovane kresťanskodemokratických politikoch Západnej Európy.
Prečítajte si tiež: Umlčiavanie ľudí: Japonská perspektíva
Ak odhováram priateľa od nesprávneho konania, nenávidím ho? Ak rodič nesúhlasí so všetkými prianiami svojich detí a odmieta ich splniť, nenávidí svoje deti? Ak kresťan katolík ide na svätú spoveď a vymenúva svoje vlastné hriechy, nenávidí sám seba?
O kultúrnej vojne proti západnej, pôvodne kresťanskej civilizácii, ktosi výstižne poznamenal, že je to vojna, v ktorej bojuje iba jedna strana. Tá ľavicovoliberálna. Liberálna mytológia sa však s nelogičnosťou netrápi. Vždy vsádza na čo najväčší hluk, čo najčastejšie sa opakujúci bezduchý refrén.
Je vskutku kolosálnym podvodom. 1. Toto pravidlo bolo v uplynulých rokoch použité v slovenských médiách snáď v stovkách prípadov. Vyjadrenie nesúhlasu s homosexuálnou agendou sa jednoducho považuje za podnecovanie k nenávisti alebo za nenávisť samotnú.
Homofóbia ako nástroj umlčovania
Súčasťou tejto dlhodobej stratégie je používanie slova homofóbia. Slovo fóbia sa používa oddávna v obore psychiatrie na popísanie stavov úzkosti z niečoho. Slovo homofóbia však už nemá nič spoločného s úctyhodným vedným oborom, ktorým je psychiatria, je to už iba umelý nástroj, vytvorený pre potreby politiky.
2. Ak ti ktokoľvek protirečí v HK, označ ho za homofóba. Slovo homofóbia je trikom, zlým slovom, ktoré sa vrhá do nepriateľského tábora, nie je to slovo do diskusie, je to zbraň v emotívnej verbálnej vojne.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Keďže pre úspech ľavice v HK je dôležité, aby homosexuáli mali image obete, liberáli sa neustále snažia vzbudiť dojem, že v kauze sú agresorom konzervatívni ľudia, ktorí neustále zasahujú homosexuálom do ich života, chcú riadiť ich život, nedajú im pokoj, neustále štvú proti homosexuálom a podobne.
3. Symbolom pre túto taktiku môže byť plagát lesbickej aktivistky z demonštrácie v San Franciscu minulý rok, potom čo rozhodol starosta Gavin, že jeho radnica bude sobášiť páry rovnakého pohlavia. Na plagáte bol nápis: „Get out of my bedroom, Mr. Toto heslo je úplne falošné.
Súvisiace témy
Hybridné pôsobenie je tak staré ako politika sama. Ľudstvo... Neomarxizmus je ideológia, ktorá si za posledné desaťročia podmanila akademické prostredie, médiá a politické elity v západnom svete.
Na rozdiel od klasického marxizmu, ktorý staval na triednom boji medzi proletariátom a buržoáziou, neomarxizmus presunul dôraz na kultúrne a sociálne otázky. Dnes sa tak boj nevedie na poli ekonomiky, ale v oblasti identity - pohlavia, rasy, sexuality či tzv. Táto ideológia už nie je len témou univerzitných prednášok či aktivistických skupín.
Neomarxisti neútočia priamo. Neomarxistická stratégia spočíva v predefinovaní slov, aby sa zmenilo ich pôvodné významové jadro. Školy a univerzity sú hlavnými baštami neomarxizmu. Neomarxisti si uvedomujú, že ich radikálne myšlienky nie sú prirodzene populárne medzi širokou verejnosťou.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Neomarxizmus nie je len teoretická konštrukcia - je to reálna hrozba, ktorá podkopáva tradičné hodnoty, národnú identitu a slobodu prejavu. K realite súčasnej postzápadnej civilizácie patrí fakt, že každý politik, zúčastňujúci sa politiky na národnej alebo nadnárodnej úrovni, či chce alebo nechce, je prinútený zaujímať stanovisko k homosexuálnej kauze (ďalej len HK).
Kauze sa nedá uniknúť, hoci niektorí sa o to pokúšajú. Čerpám pri tomto tvrdení z vlastnej politickej skúsenosti. V tomto článku nás nezaujíma ani história homosexuality, ani história HK. Nezaoberáme sa ani (iste chvályhodnými a potrebnými) otázkami, ako pomôcť homosexuálne orientovaným osobám, ak o túto pomoc stoja.