Predstavte si, že sedíte pri stole a každý z vašich priateľov je v inej krajine. Jeden v Rakúsku, druhý v Maďarsku a vy na Slovensku. Takýto stôl naozaj existuje! Takýto zážitok ponúka trojmedzie - miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov. A čo takto sem prísť na bicykli? Ak hľadáte netradičný cyklovýlet, ktorý kombinuje históriu, prírodu aj gastronomické zážitky, táto trasa je pre vás ideálna.
Cyklotrasa Bratislava - Rajka - Deutsch Jahrndorf - Pama
Vyrazíte z Bratislavy, spod mosta SNP, a po hrádzi EuroVelo 6 zamierite k Danubiane - galérii moderného umenia priamo na vode. Po krátkej zastávke vás čaká cesta do Rajky, kde si môžete pozrieť historické kostoly a oddýchnuť si na námestí. Po tomto jedinečnom momente pokračujete do rakúskej dedinky Deutsch Jahrndorf, známej svojou vidieckou atmosférou. Cestou do Pamy si môžete spraviť zastávku pri kaplnke v poli, ktorá ponúka dokonalé miesto na krátky oddych. Kostol sv.
Dĺžka trasy je približne 60 km, pričom prevýšenie nepresahuje 300 metrov. Trasa je vhodná pre cestné, trekové aj horské bicykle, keďže povrch je prevažne asfaltový.
Trojmedzie nie je len zemepisný bod, ale symbol spojenia troch krajín. Cestou spoznáte rozmanité kultúry, architektúru aj prírodu.
Cyklotrasy v Triglavskom Národnom Parku
Ak máte radi šport, určite ste už počuli o vrchu Triglav, smaragdovej rieke Soča či mekke adrenalínových športov Bovec, nachádzajúcich sa v Triglavskom národnom parku. Vysoké majestátne kopce, pomedzi ne sa tiahnuce úzke doliny, vykosené lúky a horské potoky s priezračne čistou vodou, to všetko pôsobí tak magicky krásne, až si musíte pretrieť oči, či sa vám nesníva.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Triglavský národný park je súčasťou pohoria Júlske Alpy a slovinský klenot vábiaci na dobrodružné športové zážitky ako sú vysokohorská turistika, rafting, kaňoning a aj cyklistika. V údolí rieky Soča vás totiž čakajú vysoké prevýšenia a úseky, ktoré prekonáte visutými drevenými mostíkmi ponad skalné kaňony a dravé rieky.
Triglavský národný park sa nachádza približne 460 km od Bratislavy a začína prakticky hneď po prekročení rakúsko-slovinského pohraničia. Pomenovaný je podľa najvyššieho kopca Triglav (2864 m), ktorý je znázornený aj na slovinskej vlajke a štátnom znaku. Triglavský národný park je jediným národným parkom v Slovinsku, má rozlohu 840 km2 a je ohraničený mestami Kranjská Gora a Jesenice na severe, Bledom, Bohinjom a Gorje na východe, Tolminom a Kobaridom na juhu a Bovcom na západe.
Všetky tieto mestá sú významnými športovými centrami a zároveň bodmi, cez ktoré prechádza tzv. Júlska cyklotrasa je cyklookruh po obvode Triglavského národného parku s jednou odbočkou na juh do Novej Gorizi, ktorá leží na hranici s Talianskom.
Ak budete chcieť v Júlskych Alpách bicyklovať po bezpečnom segregovanom cyklochodníku s miernym sklonom, dobrým značením a panoramatickými výhľadmi, vyberte sa na túto cyklotrasu. Začína v meste Jesenice na severe Triglavského národného parku a vedie po krásnom asfaltovom cyklochodníku až po hranicu s Talianskom. Trasa meria 30 km a prechádza malebnými dedinkami Mojstrana, Gozd Martuljek, strediskom Kranjska Gora, dedinkou Podkoren až po obec Rateče a tabuľu označujúcu vstup do Talianska.
Cyklotrasa z Jesenice do Rateče má označenie D-2 Jesenice-Rateče, trasa je značená dobre a stretnete tu veľa cyklistov, či už ďiaľkových (Tarvisio - Ljubljana) alebo rekreačných, prípadne rodiny s deťmi. Ak jazdíte s cyklovozíkom, veľa iných možností v Triglavskom národnom parku nebude, táto trasa je na to určite vhodná. Bonusom je, že po celý čas kopíruje rieku Sava Dolinka, v ktorej sa dá okúpať. Teplota vody je v lete veľmi príjemná, pozor si však treba dať na miestami silnejší prúd.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Voľný čas sa dá naplánovať aj pri športovom stredisku Planica pred obcou Rateče, kde sa organizujú majstrovstvá sveta v lete na lyžiach. Tu môžete vyskúšať ZIP-line ponad obrovský mostík alebo len tak obdivovať peknú panorámu z terasy reštaurácie.
Okolie mesta Bovec ponúka niekoľko zaujímavých miest, pri ktorých sa oplatí na chvíľu zamknúť bicykel a prekráčať ich peši. Takto sa napríklad môžete doviezť k pevnosti Trdnjava Kluže, hradu s tunelom z 1. svetovej vojny. Hneď oproti sa môžete vydať lesným chodníkom na prechádzku ku Korita Kluže, krásnemu žľabu na rieke Koritnica. K obidvom cieľom sa z Bovca dostanete po ceste č. 203, ktorá sa najprv mierne, potom poriadne strmo dvíha až k mestečkám Log pod Mangartom a Strmec na Predelu.
Po obhliadke pevnosti a nabaženia sa výhľadov na údolie rieky Koritnica sa môžete vrátiť naspäť a na križovatke pred Bovcom odbočiť na cestu č. 206 k údoliu rieky Soča. Odtiaľ sa dá pokračovať na mesto Soča alebo odbočiť smerom na Čezsoču. Po odbočení sa asfaltový chodník zmení na kamenistý, ale nech už ste na akomkoľvek bicykli, pokračujte, buď na ňom alebo peši. Chodník totiž vedie popri rieke Soča, ktorú na mnohých miestach pretínajú spomínané drevené mostíky. Lesná cesta, ktorá sa neskôr zmení na asfaltovú, vás privedie do dedinky Čezsoča, odkiaľ sa dá pokračovať ďalej do dedinky Log Čezsoški.
Pokračovať sa dá aj na druhú stranu ďalej po ceste č. 206 smerom na mestečko Soča, kde sa nachádzajú dve úžasné tiesňavy Velika a Mala korita Soče. Ísť sa dá ešte ďalej na mesto Trenta, čo je zas východiskový bod na horský priesmyk Vršič. Vršič je strmý, 9 km dlhý kopec s množstvom točivých zákrut a jedna z najväčších cyklovýziev, akú v Triglavskom národnom parku nájdete.
Mesto Tolmin sa nachádza na južnom okraji Triglavského národného parku a dá sa z neho vyraziť na ďalšiu peknú cyklotrasu po povodí rieky Soča. No najprv vám odporúčam navštíviť Tolminska korita - hlboký riečny kaňon s chodníkom popri skalných stenách a zaujímavých skalných útvaroch. Pri vstupe dostanete mapku s vyznačenou trasou, na ktorú si vyčleňte tak hodinu a pol. Trasa meria 2 km, miestami je chodník strmší, ale nie náročný, zvládnu ho aj deti.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Po návšteve kaňonu sa môžete vybrať na veľmi pekný cyklokruh po obidvoch brehoch rieky Soča - cez mestečká Kobarid a Trnovo ob Soči. Úsek cez dedinky Dolje, Volarje a Kamno vedie po málo frekventovanej vedľajšej ceste s kvalitným asfaltom, na ktorej si užijete pokojný slovinský vidiek s občasným výhľadom na rieku Soča. Zmena nastane v meste Kobarid, ktoré je značne turistické - hemží sa to tu vodákmi, turistami, cyklistami a všetkými, ktorí využívajú rieku Soča na rôzne adrenalínové športy.
Z mesta Kobarid sa vráťte k Napoleonovmu mostu (nazvaný po Napoleonovi Bonapartem, ktorého pluk tu prechádzal k priesmyku Predel) pri vstupe do mesta a odbočte na asfaltovú cestu popri pravom brehu rieky Soča. Je to veľmi pekná cyklocesta s najprv miernym, potom strmším sklonom ale minimom áut a krásnymi výhľadmi na zalesnené strmé kopce Júlskych Álp. Cesta smeruje do mestečka Trnovo ob Soči a tento úsek sa mi naozaj páčil, sú tam kempy, ďalšie mostíky cez Soču, skupinky na raftoch, ďalšie skupinky skačúce zo skál do vody (kaňoning), skauti udúci naprieč národným parkom, cyklisti či rodiny s deťmi.
Trasa Deskle - Most na Soči bol tak trošku náhradný plán, ktorý pôvodne nebol v úmysle, keďže sme chceli bicyklovať hlavne na území Triglavského národného parku a táto trasa už smerovala mimo neho. Cyklotrasa oficiálne začína na taliansko-slovinskej hranici v meste Nová Gorica, my sme na ňu nastúpili na jej 16-tom kilometri. Podľa mapy to mal byť oficiálny cyklochodník popri železničnej trati mimo hlavných ciest. Prvá polovica trasy aj taká bola, viedla cez les a dedinky Anhovo, Krstenica, Kanal a Avče. Potom však chodník prešiel na druhú stranu Soče a začal sa dvíhať vyššie do kopcov k malým vinárskym osadám a ovocným hájom.
Začiatok a koniec má pri jazere Bled, ktoré je jedným z najnavštevovanejších miest v rámci celého Slovinska. Ak ste pri Blede ešte neboli, určite si ho prejdite, jazero má krásnu farbu vody, nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí, oplatí sa prebicyklovať aspoň kus jeho pobrežia. Potom zamierte na severozápad na dediny Spodnje Gorje a Krnicu, istú chvíľu pôjdete po ceste spoločnej s autami, no vodiči sú ohľaduplní a na cyklistov zvyknutí. Po dlhom nenáročnom vyhliadkovom úseku dôjdete až k dedinke Zgorna Radovna, kde sa nachádza jedno krátke ale intenzívne stúpanie.
V Mojstrane sa napojíte na cyklotrasu D-2 Rateče-Jesenice (spomínam ju v úvode článku), ktorou sa pohodlne doveziete do mesta Jesenice. Tu cyklotrasa končí a ďalej k Bledu pôjdete už po hlavnej ceste smer Kočna a Spodnje Gore. Poslednou výzvou je tiahlejšie stúpanie na Kočnu, potom sa už len spustíte k jazeru Bled na miesto, kde ste štartovali. Okruh má 58 km, spolu s odbočkou na Kovinarska koču prevýšenie 837 m s čistým časom jazdy 3 hod.
Baťov Kanál - Medzinárodná Vodná Cesta
Veľkým turistickým lákadlom na česko-slovenskej hranici je Baťov kanál, ktorý dnes slúži na pravidelnú i turistickú vodnú dopravu. Trasa vedie medzi Otrokovicami a Sudoměřicami na českej strane, vďaka stavbe slovenského prístavu Skalica sa však kanál stal medzinárodnou vodnou cestou.
Cyklotrasy v okolí Bardejova
Bardejov je od roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jedinečnou časťou mesta je obdĺžnikové Radničné námestie s nádhernými gotickými meštianskymi domami, Bazilikou sv. Nemenej zaujímavou súčasťou mesta je jeho zachovalý systém opevnenia.
Singletrack Herkules spája dve atrakcie regiónu. Singletrack s dĺžkou cca 1,3 km sa začína pri benzínovej pumpe Slovnaft na konci Bardejova a končí sa na začiatku kúpeľov, kde sa napája na asfaltový chodník. Chodník je vysypaný kamennou drvinou, a tak je zjazdný aj po daždi.
Obnovená rozhľadňa, z ktorej je nádherný výhľad predovšetkým na mesto Bardejov a okolitú prírodu, sa stala novým cieľom výletov. Rozhľadňa je ľahko prístupná aj pre malé deti. Príjemným vrstevnicovým trailom od rozhľadne sme prešli až na sedlo Čerešňa. V Bardejovských kúpeľoch si poriadne zajazdíte na bicykli.
Zborovský hrad alebo Makovica je zrúcanina hradu blízko obce Zborov v okrese Bardejov. Najstaršie zmienky o hrade pochádzajú už zo začiatku 14. K hradu vedie stará hradská cesta z obce Dlhá Lúka. Je to mierny kopec, ale po celodennom jazdení dá zabrať. Oficiálne cyklotrasy v regióne vedú skôr dolinami s miernym stúpaním/klesaním a dobrým, väčšinou spevneným povrchom.
Od konca roka 2018 spojil slovenské a poľské kúpeľné pohraničné obce a mestá 230 km dlhý cyklistický okruh. Jedným z cieľov bolo aj vytvorenie poľsko-slovenského turistického produktu na lepšie využitie kultúrneho a prírodného dedičstva pohraničia.
Cyklotrasa Podluží
Po raňajkách študujem mapu a hovorím si, že z trasy, ktorú som si vyhliadol, by som sa okolo obeda mohol vrátiť. Sadám na bicykel a vyberám sa po cyklotrase s názvom Podluží asfaltkou pomedzi vinice k môjmu prvému naplánovanému cieľu - k 30 m vysokej rozhľadni Na Podluží. Od začiatku cesta mierne stúpa, raňajky v bruchu tlačia, fučím ako parná lokomotíva a po vyše 3 km šliapania do pedálov prichádzam k rozhľadni, ktorú popísal Miro v článku Zaječí - Moravský Žižkov. Neodolám, odparkujem bicykel a vystúpim po asi 170-tich schodoch až na jej vrchol.
Poľná asfaltová cesta má privádza do Nového Podvorova, kde sa pripájam na hlavnú cestu a pustím si to dole kopcom smerom na Starý Podvorov. Druhou zastávkou bude veterný mlyn, ktorý sa nachádza na kopci kúsok od hlavnej cesty medzi Starým Podvorovom a Čejkovicami. Ale nebudem sa predsa na horskom bicykli prevážať po asfaltkách, preto pri cintoríne na konci Nového Podvorova odbočujem vľavo na prašnú poľnú cestu a stúpam mierne do kopca. Mlyn mám na dohľad, no musím prekľučkovať cestičkami pomedzi obilie a vinice a dostávam sa do višňového sadu.
Pokračujem k hlavnej ceste, ktorú križuje poľná asfaltka a v mieste Pusté-rozcestí sa pripájam na cyklocestu č. 412, resp. Moravskú vínnu, ktorá ma dovedie až k zámku a vychýreným templárskym pivniciam v Čejkoviciach. Keďže som sám, predlžujem si trasu a pokračujem k dedinke Čejč. Šípka na stĺpe označujúca cyklotrasu ma posiela do ulice so značkou „slepá ulica“. Cyklotrasa vedúca prašnou cestou pomedzi kukuricu a obilie na dovedie k novučičkej asfaltke, ktorá spája Čejkovice a Čejč a pokračuje po nej Moravská vínna trasa.
Prechádzam popri marhuľovom sade a prebúdza sa vo mne pavlovov reflex. Stromy sú obsypané dozrievajúcimi marhuľami a som na nesprávnej strane plota. Kúsok za sadom narazím na ďalšiu červenú turistickú značku. V mojej mape chýba. Po chvíli prichádzam k rázcestiu Pod Kobylskou skálou a mám na výber z viacerých ciest. Vyberám sa po červenej na Kobylskú skálu pomedzi pole slnečníc a dozretú repku, po ktorej sa práve preháňajú kombajny.
Prichádzam k oplotenej budove, z ktorej ma sledujú objektívy kamier a zahnem doprava. Cesta by ma mala doviesť do dediny Kobylí, no v mape vidím odbočku na Vrbice, preto pri kríži odbočím vľavo a chcem si trasu skrátiť. Odradiť ma mohli štrúdle so silážou, ktoré na odbočke ležia, no obídem ich a pokračujem ďalej. Tu sa mi pred Kobylím naskytne krásny výhľad na Pálavu. Asfaltka pokračuje na družstvo, cez ktoré by som asi prešiel do dediny.
Cesta, po ktorej by som mal podľa mapy pokračovať v jednom mieste končí, je zasypaná stavebným odpadom, niekto tu buď vytvoril čiernu skládku, alebo tu stála nejaká budova, ktorú zbúrali. Vinice, ktorými by som mohol prekľučkovať sú ohradené novým pletivovým plotom, ktorý skúšam obísť, no nemá konca. Od cesty, ktorá má dovedie do Vrbíc ma delí vzdušnou čiarou asi 100 metrov, vidím ju, no neviem sa k nej dostať.
Vychádzam kúsok od kostola, pri sympatických pivničkách. Kúsok od pivničiek stojí ďalší veterný mlyn (s lopatkami). Pred kostolom sa nachádza mohyla mieru a pod nohami mám ďalšie pivnice. Sympatickú slečnu čašníčku poprosím o jedno pivko a zároveň o radu, kadiaľ by som mal pokračovať na Moravský Žižkov. Najradšej by som pokračoval po značenej cyklotrase.
Cyklotrasou č. 412, resp. Velkopavlovickou pokračujem k rázcestiu, od ktorého si urobím zachádzku k miestu zvanému Hradištěk, kde sa nachádza kaplnka, ktorá bola postavená a vysvätená v roku 2002. Vrátim sa späť na cyklotrasu, prefrčím okolo vinárstiev a penziónov, pokračujem po priehradnom múre nádrže Velký Bílovec. Okolo zavlažovacích nádrží prichádzam do Moravského Žižkova, kde ma na križovatke ciest pri Žižkovskom rybníku poteší nápis: Pivovar - 500 m.
Pokračujem do kopca smerom na Nový Podvorov. Rozfúkal sa vietor, je osviežujúci, no mohol by fúkať od chrbta. Asfalt z ničoho nič končí, pokračujem po spevnenej ceste až do Nového Podvorova a vraciam sa okolo rozhľadne po rovnakej trase ako som išiel ráno. Teraz z kopca.
tags: #ceskoslovenske #pohranicie #cyklistika