Cieľová páska a Peter Sagan: Cesta za cyklistickou slávou

Deň „D“ jesene pre klasikárov sa nezadržateľne blíži. V nedeľu vyvrcholia tohtoročné majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike pretekmi s hromadným štartom v kategórii Elite. Nórsky Bergen si užíva atmosféru cyklistického festivalu a inak tomu nebude ani v najprestížnejšej kategórii. Po minuloročnom neúspešnom pokuse zasadiť svetový šampionát do krajiny s takmer nulovým záujmom o cyklistiku, pôsobí bergenská návštevnosť ako balzam na cyklistickú dušu.

Lákadlom je nielen dúhový dres, ale takisto aj možnosť zosadenia Petra Sagana (BOH) z cyklistického trónu. Nebude to ale zadarmo. Nový (v lepšom prípade staronový) majster sveta sa musí popasovať s nástrahami na 267,5 kilometrovej ceste naprieč západným nórskym pobrežím a mestskými okruhmi v Bergene. Štartuje sa v regióne Øygarden a Fjell a prvú hodinku budú asi zaujímavejšie výhľady na prírodné krásy ako samotný presun balíka do Bergenu. Šancu ukázať sa v sledovanom úniku opäť využijú protagonisti z cyklisticky exotickejších krajín, ktorí na celkové umiestnenie nepomýšľajú.

Po 40 kilometroch prefrčí pelotón po prvýkrát ulicami Bergenu a 19,1-kilometrový mestský okruh absolvujú jazdci až 11-krát. Diváckym lákadlom číslo jeden sa stane nepochybne stúpanie Salmon Hill, zasadené približne v strede okruhu. Z vrcholu tohto 1,5 kilometra dlhého kopca s priemerným sklonom 6,4 % však stále ostáva do cieľa okolo 10 kilometrov. Rozhodujúcim faktorom v závere na rozdiel od individuálnej časovky teda nebude stúpanie, ale môže výrazne prehovoriť do situácie v ostatným kilometroch. Hlavne početnejšie tímy s výbornými tempármi sa môžu pokúsiť o vystrelenie zopár nábojov, čím by spôsobili pohyb v hlavnom poli. V prípade hromadného dojazdu bude tradične kľúčová pozícia v poslednom kilometri. Od flamme rouge do cieľa budú stáť najsilnejším v ceste ešte tri nevyspytateľné zákruty. Po nich je pripravená už iba cieľová páska a pre jedného vytúžená dúhová odmena.

Sagan a jeho cesta za historickým zápisom

Všetky oči na Saganovi. Slovenský Tourminátor má pred sebou ďalšiu dúhovú výzvu so šancou na prepis histórie. Tri svetové tituly má na konte iba vybraná cyklistická smotánka v zložení Alfredo Binda, Rik Van Steenbergen, Óscar Freire a legenda legiend Eddy Merckx. Peter Sagan (BOH) môže byť piatym do partie, navyše s príchuťou troch po sebe idúcich titulov. Takýto počin v histórii cyklistiky zatiaľ chýba. Slovenská výprava sa oproti Dohe rozrástla o troch členov. Saganovi budú po ruke starší brat Juraj Sagan (BOH), Michael Kolář (BOH), Erik Baška (BOH), Marek Čanecký z Amplatz - BMC a Patrik Tybor z banskobystrickej Dukly. Ideálnym scenárom by bola rekapitulácia katarského záveru, kde bol Kolář Saganovi k dispozícii až do posledných dvoch kilometrov. Uvidíme, ako to pôjde Slovákom v šestici.

Proti obhajcovi titulu stojí dlhý zástup kandidátov na dúhový dres. Klasikármi prešpikovaným tímom sa môže pochváliť belgická výprava. V 9-člennej nominácii figuruje 9 mien, ktoré sú samé o sebe hodné svetového titulu na bergenskom profile. Čo je v slovenskom prípade jasne dané, to u Belgičanov stále ostáva otázne. Pozícia určeného lídra. Z hľadiska súboja niekto vs. Sagan by mal byť jednoznačnou voľbou Greg Van Avermaet (:bmc:). Bledomodrá zostava to ale pravdepodobne bude hrať na Sagana s viacerými kartami a útokmi Gilberta (:qst:), Naesena (:alm:), Stuyvena (:tfr:) alebo Wellensa (:lts:) zabrnká na psychiku slovenskej superhviezdy. Podarí sa Belgičanom zosadiť Sagana z trónu vlastnými silami?

Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba tenisového lakťa

Domáci fanúšikovia v tom majú jasno. Titul získa niekto z dvojice Alexander Kristoff (:kat:) - Edvald Boasson Hagen (:ddd:). Šance má predovšetkým druhý menovaný, ale aj aktuálny majster Európy vie udrieť vikingským kladivom. Problémom nórskej zostavy sa ale na ostatných svetových šampionátoch ukazuje práve (ne)spolupráca oboch lídrov. V Katare šprintovali proti sebe a pódium uniklo obom. Na európskom šampionáte už takticky nezazmätkovali. EBH vystrelil do neskorého úniku a Kristoff bral v šprinte zlato.

Tradičným súperom Petra Sagana je austrálsky univerzál Michael Matthews (:sun:). „Bling“ si vylepšil náladu v nedeľňajšej tímovej časovke, v ktorej bral so svojím tímom Sunweb zlato a o týždeň neskôr chce stáť na stupni víťazov opäť. Austrálska zostava je na prvý pohľad bez mien svetového formátu na nedeľňajší profil, ale o to viac sú protinožci odhodlaní pomôcť lídrovi. V počte superdomestikov vyhráva Matthews.

Holandsko sa vezie na vlne eufórie už od jari. Tom Dumoulin (:sun:) rozpútal v krajine tulipánov obdobné šialenstvo ako u nás Peter Sagan, ktoré vrcholí v Bergene. Stredajšiu individuálnu časovku poňal ako sladký dezert za výnimočnou sezónou a v rozhovore po pretekoch sa šibalsky smial, že myslí aj na nedeľu. Lídrom bude pravdepodobne Nikki Terpstra (:qst:), ale vo forme je takisto Lars Boom (:lot:) a prípadný šprint vie zvládnuť Danny van Poppel (:sky:). V zostave nechýbajú vrchári Bauke Mollema (:tfr:) a Wout Poels (:sky:).

Z deväťčlenných tímov vyčnievajú Francúz Julian Alaphilippe (:qst:), Kolumbijčan Fernando Gaviria (:qst:), a Taliani Diego Ulissi (:uae:) a Sonny Colbrelli (:bmt:). A čo naši západní susedia? V drese Českej republiky štartujú Zdeněk Štybar (:qst:) a Petr Vakoč (:qst:). „Štybymu“ by profil mohol sedieť, ale pri aktuálnej forme ho ťažko zaradiť medzi hlavných kandidátov na pódium.

Ku kandidátom na pódium sa patrí Michal Kwiatkowski (:sky:). Majster sveta z roku 2014 obliekal ako posledný dúhový dres pred Petrom Saganom a na žilinského rodáka to vie. Poliak má za sebou skvelú sezónu, počas ktorej stihol zvíťaziť na San Reme, Strade Bianche, v San Sebastiane a pretransformovať sa na kľúčového domestika na Grand Tour v tíme Sky. Ak by ste v štartom poli hľadali lišiaka Saganovi podobnému, je to „Kwiatek“.

Prečítajte si tiež: Tenisový lakeť: Využitie pások a ortéz

Silný tím bez zvučného klasikárskeho mena posiela do Bergenu Slovinsko. Luka Mezgec (:ors:) a Matej Mohorič (:uae:) by vedeli poslúžiť Primožovi Rogličovi (:lot:), ale pre bývalého skokana na lyžiach má bergenský okruh primálo výškových metrov. Prekvapivý únik však nie je u Slovincov vylúčený. Do boja o pódium zasiahne aj Portugalec Rui Costa (:uae:) a Švajčiar Michael Albasini (:ors:).

V nedeľu nás čaká dlhý deň, počas ktorého sa môže na trati udiať skutočne všeličo. Kto by bol povedal, že v Dohe bude ešte pár stoviek metrov pred páskou na čele v úniku dovtedy anonymný Tom Leezer (:lot:)?

Sagan na Malorke: Úvod do sezóny a súboje s favoritmi

Od štvrtka do nedele sa bude cyklistická verejnosť sústrediť na španielsky ostrov Malorka. Organizátori tu pripravili štyri jednorazovky, na ktorých odštartujú viacerí zaujímaví pretekári svoje sezóny. Patril medzi nich aj najväčší favorit dnešného dňa André Greipel. Medzi ďalších pretekárov, ktorí dnes začali sezónu 2017, patrili aj naši chlapci Erik Baška a Juraj Sagan v drese národného šampióna. Mladší z nich patril dokonca podľa viacerých médií medzi širší okruh favoritov.

Prvá zo štyroch jednorazoviek Trofeo Porreres mala rovinatý charakter a merala bez mála 170 kilometrov. Týmito pretekmi odštartovala tiež cyklistická sezóna v Európe. Pelotón vyrazil na cesty približne o dvanástej popoludní. A hneď sa začal boj o honor prvého utečenca ročníka. Dopredu sa dostala štvorica pretekárov. Patrili medzi nich Jevgenij Šalunov (Gazprom - RusVelo), Pello Olaberria (Euskadi Basque), Pablo Torres (Burgos BH) a Kersten Thiele z tímu nemeckej reprezentácie. Okrem tej nemeckej tu štartoval aj výber z Británie a Španielska. Únik si vytvoril po 40 kilometroch náskok cez tri minúty. V balíku pochopiteľne všetko kontrolovali jazdci celku Lotto - Soudal. A tí mali únik pevne pod kontrolou.

Počasie malo byť dnes k cyklistom prívetivé. A aj sa tak stalo, nepršalo, teplota bola príjemná. Jedinou inštanciou proti pokojnému priebehu pretekov bol vietor. Úniku začali bežať posledné dve minúty! To sme sa nachádzali na 84. kilometri, čiže asi v polovici dnešného dňa. Malorka je najväčší z Baleárskych ostrovov, kde žije asi 870-tisíc obyvateľov. Tí sa tiesnia na 3600 kilometroch štvorcových. Ročne ostrov navštívi okolo 12 miliónov návštevníkov, hlavne Nemcov. No a v najbližších dňoch sa tu bude vyskytovať aj neobvykle zvýšený počet cyklistov.

Prečítajte si tiež: Víťazi Miláno - San Remo

Do cieľa nám v týchto chvíľach chýbalo posledných 50 kilometrov a na trati sa dlhé minúty nedialo nič, čo by stálo za zmienku. Pár kilometrov to ešte ostalo v letargii. Z tej ale vytrhol minimálne svojich kolegov Pablo Torres. Skúsený Španiel im ušiel a vytvoril si 25-sekundový náskok. Pochopiteľne sa to nikomu nepáčilo a rozpútali sa medzi nimi súboje. Ruský pretekár zostal napokon v úniku ako posledný, ostatných troch pohltil rútiaci sa vlak. Ešte stále si udržiaval minútový náskok. Aj ten sa však napokon pominul. Do cieľa ostávalo posledných 15 kilometrov a na čelo balíka sa usadili chlapci z Bory - Hansgrohe! Boli tam spolu s Belgičanmi, ktorí pracovali pre Greipela. Záverečný špurt dokonale ovládol nemecký pretekár André Greipel! Práca jeho celku nebola márna a potvrdil tak úlohu favorita. Naozaj fantastický úvod do ročníka. Prvé preteky rovná sa prvé víťazstvo! Aj ostatné miesta na stupňoch víťazov geniálne odzrkadlili pred pretekové prognózy. Z dvojice slovenských pretekárov lepšie dopadol Erika Baška, ktorý prišiel do cieľa v hlavnej skupine, Juraj Sagan nemusel riskovať v hromadnom dojazde pelotónu a zaknihoval stratu jednu minútu. V tíme Bora - Hansgrohe sa zapojil do špurtu Matteo Pelucchi, ktorý takisto absolvoval premiéru vo farbách nemeckého celku.

Tak ako včera, tak aj dnes odštartovala druhá malorská jednorazovka na pravé poludnie. Dnes sme ale očakávali úplne iný deň. Jej charakter je oproti včerajšku kopcovitý, pričom merala takmer 155 kilometrov. Táto definícia je ako stvorená pre španielskeho matadora Alejandra Valverdeho. Jazdec Movistaru ale na začiatku roka spadol počas tréningu, a tak pár dní musel vynechať. I napriek tomu patrí práve on medzi jazdcov, ktorí dokážu vyhrávať ťažké preteky bez toho, aby pred tým absolvovali nejaké súťažné kilometre. Okrem neho medzi favoritov dnešného dňa patrili aj Tiesj Benoot (Lotto - Soudal), Peter Kennaugh (Sky) či Tim Wellens opäť z Lotta - Soudal, no a samozrejme Rafal Majka z Bory - Hansgrohe. Valverdemu tiež mohol pomôcť Nairo Quintana.

Začalo sa aktívne. Už na druhom kilometri to skúšali dvanásti jazdci, neskôr aj ďalší, ale pelotón zatiaľ nepúšťal vpred nikoho. Napokon sa ale únik dnešného dňa predsa len vykryštalizoval. Dostali sa doň štyria jazdci. Stéphane Rossetto (Cofidis), Jon Irisarri (Caja Rural), Maxime Daniel (Fortuneo) a Thomas Vaubourzeix (Nice Cycling Team). Na 40. kilometri mala štvorica náskok 1:50. Medzi ňou a pelotónom sa stále pohyboval Vermeltfoort. O desať kilometrov neskôr začali jazdci druhýkrát stúpať na kopec Coll den Claret s parametrami 10,3 kilometra a s priemerným prevýšením 2,4%. O pár kilometrov neskôr sme videli pád jazdca Cofidisu Rossetta. Mal by byť v poriadku, no stratil kontakt s vedúcou skupinou, ktorej sa pripojil Vermeltfoort. Stále sme tak mohli hovoriť o vedúcej štvorici. Videli sme ale tiež prvé dažďové kvapky, ktoré určite nikomu nepridali na pohode. Na čele hlavného poľa pracoval Movistar.

O niečo neskôr sa podarilo jazdcovi Cofidisu vrátiť späť na čelo. Skupina bola teda silnejšia, mohla spolupracovať o niečo kompaktnejšie. Ich náskok sa ale scvrkol o pol minúty. A scvrkol sa natoľko, že boli jazdci na stúpaní Coll d’Honor dostihnutí. Nasledovali mnohé ataky. Vďaka nim sa balík rozdelil na dve časti. Vznikla medzi nimi pol minútová medzera. V prednej časti na nachádzalo pätnásť ľudí, no ich náskok klesal. Dlhé kilometre boli neprehľadné a informácie len strohé. Asi 25 kilometrov do pásky bola situácia už niečo zreteľnejšia. Nastúpil Tim Wellens! Na skupinu, kde boli Jurgen Roelandts (Lotto - Soudal), Vincente Garcia (výber Španielska), Tao Hart (Sky), Andrei Amador (Movistar), David Belda (Burgos BH) a Emanuel Buchmann (Bora - Hansgrohe) si vytvoril 45 sekundový náskok. Pätnásť kilometrov pred cieľom si išiel Tim Wellens Cancellarov štýl. Jednoducho po víťazstvo. Posledné stúpanie, teda približne desať kilometrov do pásky, začínal so stosekundovým náskokom.

Spoznali sme víťaza. Tento 25-ročný pretekár zaútočil približne 30 kilometrov pred koncom a útok to bude úspešný. Tá sa ale nestala a belgický pretekár to zvládol. Vyhral druhý malorský deň. Pozoruhodné dva dni pre belgický projekt. Veľký úspech Lotta - Soudal podčiarkol aj Luis Vervaeke, ktorý finišoval druhý. Musel sa nachádzať kdesi medzi skupinou, z ktorej ušiel Wellens a pelotónom. Nech je ako chce, pre mladého Belgičana je druhé miesto pekným výsledkom. Tretí finišoval Vicente Garcia. Česť najväčšieho domáceho celku zachraňoval Andrei Amador. Skončil piaty. Alejandro Valverde napokon finišoval až deviaty. Šancu na nápravu bude mať už zajtra. Ďalší favorit Rafal Majka finišoval na 22. mieste po boku svojich kolegov Jana Bártu Pawela Poljanskeho.

Aj tretie dejstvo vystúpenia na Malorke malo priniesť vrchárske súboje. Malo tiež priniesť trochu slniečka, nakoľko bol včerajší dojazd poznačený dažďom. Svoju reputáciu si plánoval napraviť Alejandro Valverde, ktorý včera chcel vyhrať, ale skončil až deviaty. Medzi ďalších favoritov sme mohli pokladať Tiesja Benoota, Leopolda Königa, Rafala Majku, ale tiež včerajšieho víťaza Tima Wellensa. Tu ale možno bude hrať svoju rolu aj únava.

Odštartovalo sa už tradične na pravé poludnie. Tretí deň bolo na programe takmer 160 kilometrov a 2773 nastúpaných metrov, takže určite žiadna záležitosť s predpokladaným hromadným dojazdom. Tak ako včera, aj dnes sme hľadali v štartovom poli jazdca so slovenským pasom len márne. Väčšie šťastie v tomto smere budeme mať už zajtra. Hneď od štartu sa začalo jazdiť aktívne, hlad po úniku bol veľký. Vytvorila sa skupina ôsmich jazdcov, ku ktorým sa pridali ďalší traja. Na čele sa teda usadili jedenásti cyklisti. Patrili sem Cyril Lemoine (Cofidis), Brian Van Goethem (Roompot), Laurent Pichon (Fortuneo), Pello Olaberria (Euskadi Basque), Diego Milan a Rafael Marquez (obaja Inteja), Josep Miralles (Amore Vita), Jorge Cubero (Burgos BH), Pedro Gregori (Equipo Bolivia), Sebastian Mora (výber Španielska) a Gabriel Cullaigh (Veľká Británia).

A jazdci si pred pelotónom dokázali vybudovať slušný náskok. Na 33. kilometri to bolo bez piatich sekúnd päť minút! Tá najväčšia zábava mala ale prísť až o mnoho kilometrov neskôr, počas stúpania na stúpaní Coll de Puig Major. Dovtedy sa mohol únik do sýtosti vyvetrať. Čo sa počasia týka, na úvod bolo síce vidieť slnečné lúče, ale po čase sa opäť očakával dážď, svoju úlohu zohrá aj vietor. Počasie na Malorke nie je posledné dni ideálne.

Po 40 kilometroch začali pretekári stúpať na prvé stúpanie tretej kategórie Coll de Galilea. Ako prvý sa doň zahryzol Pedro Gregori, ktorý ostatným nastúpil. Jeho snaha ale vyšla nazmar, o dva kilometre neskôr sme mohli hovoriť opäť o 11-člennej skupine. O ďalších desať kilometrov sa rozdiel medzi ňou a hlavným poľom zmenšil na štyri minúty. A potvrdilo sa to. Na 80. kilometri, čiže asi v polovici pretekov sa náskok pohyboval okolo úrovne troch minút. A nasledoval jeden z najdôležitejších úsekov celého dňa. Spomínaný kopec Coll de Puig Major. Nepodarilo sa mu to podobne, ako sa nepodarilo ostatným doviesť únik do zdraného konca. Vpredu ostali bojovať už len dvaja odvážlivci Pedro Gregori a Jorge Cubero. Dvojica Španielov bojovala naozaj srdnato, ale zbytočne. V balíku zavelili do útoku "movistaristi". A ich zásluhou definitívne únik zanikol tesne pred dojazdom na vrchol.

A na 118. kilometri mal už náskok 1:20. Tím Sky spolu s Movistarom ale všetko upratali a dvadsať kilometrov do pásky zaútočila dvojica práve z britského zoskupenia. Jonathan Dibben a Christian Kness. Pred zvyškom sveta si vydupali polminútový náskok. Ibaže snaha Movistaru bola obrovská a päť kilometrov do konca bol neutralizovaný aj tento pokus. Čakali sme na koniec, na dnešného víťaza. Záverečné tri kilometre boli do kopca. A tie najlepšie zvládol opäť Tim Wellens! Zopakoval tak víťazstvo zo včerajška a potvrdil ohromnú dominanciu svojho tímu z podujatiach na Malorke! Druhý finišoval Alejandro Valverde, ktorý si tak síce zlepšil včerajší výsledok, ale chcel tu vyhrať. Krásny výkon predviedli tiež Tiesj Benoot a Louis Varvaeke. Belgický pretekár finišoval tretí a nadviazal tak na druhú priečku z piatka. Čo dodať k výkonu tímu Lotto-Soudal?

Posledný deň na Malorke organizátori vytrhli všetkých zo stereotypu a odštartovalo sa už o desiatej hodine. Pretekárov čakalo necelých 170 kilometrov a po dvoch dňoch "v horách" sme čakali záverečný dojazd. Po dvoch dňoch "v horách" sme tiež v štartovom poli našli aj dvoch Slovákoch. Okrem Taliana patrili medzi favoritov hlavne dvojica André Greipel a Nacer Bouhanni. Tím Lotto - Soudal by bol veľmi rád, ak by dokázal vyhrať aj štvrtý raz po sebe. Už po dvanástich kilometrov sa odtrhla pätica Pello Olaberria (Euskadi Basque), Alberto Amores (Inteja), Gaspar Mas (Nice Cycling Team) a dvojica jazdcov tímu Amore Vita Danilo Celano s Urim Martinsom. Na 16. kilometri mali náskok už pol druha minúty. A ten naďalej stúpal. Zatiaľ pochopiteľný priebeh. Náskok pätice kulminoval na úrovni 4:20. Bolo to na 33. kilometri, od vtedy mierne klesal až na úroveň 1:15. To sme už ale boli na kilometri 85. Čiže asi v polovici pretekov. To všetko zásluhou Cofidisu a Lotta - Soudal. Cyklistom dnes prialo aj počasie.

Únik sa zapísal do histórie pretekov Trofeo Palma, kde obhajuje víťazstvo nemecká gorila, na 107. kilometri. Teda asi 60 kilometrov do pásky. Všetko začalo od počiatku. O pár minút neskôr to vyzeralo na spomínané prekvapenie od Movistaru. Nezaútočil však Alejandro Valverde, ale Nairo Quintana! Víťaz minuloročnej Vuelty si vytvoril niekoľkosekundový náskok. A vôbec to nevyzeralo ako výstrel do tmy. Päťdesiat kilometrov pred cieľom bol jeho náskok už takmer 30-sekundový. A naďalej stúpal. Vpredu sa v týchto chvíľach usadili Rusi z Gazpromu - RusVelo. Tu mal byť lídrom Alexander Porsev. Štyridsať kilometrov mal Quintana k dobru minútu a pol. Prekvapenie od Movistaru chlapci priviedli do dokonalosti. Z pelotónu sa odtrhol aj Alejandro Valverde, ktorého frustrácia z predošlých dní bola asi veľká. Práve preto sa pokúsil vyhrať aj dnes. Spolu so Španielom sa vydal na stíhaciu cestu aj Jurgen Roelandts. Zatiaľ veľmi zaujímavý priebeh!

Dvojica sa s Kolumbijčanom spojila, no náskok sa scvrkol na necelú pol minútu. Aj pre Lotto - Soudal bolo zaujímavou alternatívou víťazstvo Roelandtsa. Dobrodružstvo trojice sa ale skončilo asi desať kilometrov do konca. Presne toľko ostávalo do cieľa pretekov Trofeo Palma. O šesť kilometrov neskôr sa snažilo dostať do dobrej pozície viacero tímov, medzi ktorými nechýbala ani Bora - Hansgrohe! Cieľová fotografia ale rozhodla inak. Víťazom posledného malorského dňa sa stal Daniel McLay z tímu Fortuneo! Pre 25-ročného Brita je to štvrté profesionálne víťazstvo.

Paríž-Roubaix: Peklo severu a Saganova výzva

Súboj klasikárskych titanov na drsných mačacích hlavách je po Tour de France druhým najsledovanejším podujatím na dvoch kolesách v sezóne. Režisérsku taktovku si bude chcieť ponechať Peter Sagan, ktorý prichádza na štart ako obhajca minuloročného prvenstva.

Preteky Paríž - Roubaix majú množstvo prezývok. Najpoužívanejšia z nich, Peklo severu, má svoje korene v časoch po prvej svetovej vojne. Ani žalostný stav miestnych ciest vedúcich cez vyľudnené dediny nezastavili organizátorov od pokračovania týchto doslova mýtických pretekov.

Tretí monument sezóny je tradičným vyvrcholením kockových klasík. Jazdci na ceste z Compiègne do Roubaix absolvujú 257-kilometrovú porciu v sedle, okorenenú takmer 55 kilometrami na mačacích hlavách, zvaných „pavé“. Iba pre ilustráciu, nie všetkých 29 dláždených sektorov je rovnakých.

Organizátori označujú náročnosť sektorov hviezdičkami. Kým sektory s jednou alebo dvoma hviezdičkami sa dajú svojím charakterom porovnať s tými z pretekov Okolo Flámska, štvor- a päťhviezdičkové pripomínajú jazdu po neudržiavanej ceste plnej výtlkov. Niečo ako hodnotenie hotelových zariadení. Čím viac hviezdičiek, tým intenzívnejší zážitok.

Keď sme pri údržbe, ešte jedna zaujímavosť. Dláždené úseky sú zväčša poľnohospodárske cestičky pre traktory, ktoré zabezpečujú prístup k miestnym poliam. Vplyv počasia a záťaž niekoľkotonových ťažkých strojov sa podpisuje aj pod stav pavé úsekov. O ich údržbu sa stará skupina dobrovoľníkov, pod menom Priatelia Paríž - Roubaix. Najmä vďaka týmto nadšencom sa darí renovovať poškodené miesta a zachovať pravú tvár tohto prestížneho podujatia.

Nebezpečnosť niektorých úsekov si uvedomujú aj organizátori. Napriek drsnej podstate pretekov, ktorá je hlboko zakorenená v jej DNA, plánujú v budúcnosti napríklad v päťhviezdičkovom úseku ikonického Arenbergského lesa vyplniť obrovské medzery medzi jednotlivými kockami betónom. Práve prvý z troch najťažších sektorov je častým miestom nepríjemných pádov.

Špecifickým prvkom pretekov je takisto ich dojazd. Cieľová páska sa nachádza na staručkom velodróme v Roubaix, na ktorom jazdci absolvujú jeden a pol kola. V prípade finišu väčšej skupiny nie sú na škodu dráharské skúsenosti. Víťaz si domov odnesie trofej v podobe ťažkej dlažobnej kocky a na jeho počesť bude v sprchách velodrómu nainštalovaná jeho menovka s rokom pamätného triumfu.

Velodróm v Roubaix zažil hviezdne chvíle Petra Sagana v roku 2018. Väčšina cyklistických fanúšikov má ešte stále čerstvo v pamäti jeho atak 50 kilometrov pred cieľom, ktorý v danej chvíli pôsobil trochu naivne. Slovenská hviezda v dúhovom drese však ukázala zvyšným favoritom chrbát a po šprinte so Silvanom Dillierom si Sagan pripísal na svoje kariérne konto svoj druhý monument.

Rok sa s rokom spojil a situácia je o niečo odlišnejšia. Jarné klasiky v Saganovom prípade zatiaľ neprebiehajú podľa predstáv. Ani preteky Okolo Flámska nepriniesli pre rodáka zo Žiliny pódiové umiestnenie a jeho najlepším výsledkom ostáva 4. miesto z pretekov Miláno - San Remo.

Ako inak, tlak na svoju osobu si nepripúšťa a situáciu neberie tragicky. Ako jeden z mála sa v doterajšom priebehu jari vždy pohyboval v čele pretekov, čo však ani raz nestačilo na výraznejší výsledok. Jeho výhodou oproti silnej konkurencii je fakt, že svoju kocku z Pekla severu už doma má. Nebude to Sagan, ktorý v prípade, že nevyhrá, prepasie príležitosť na zápis do menoslovu víťazov.

Vo svojej aktuálnej pozícii, keď nie je favoritom číslo jeden, môže pri dobrom dni naplno zužitkovať svoje skúsenosti a technické schopnosti. Oči budú na iných a Sagan môže plánovať ďalší prekvapivý ťah. Pomocnú ruku mu počas dlhých kilometrov podá aj jeho starší brat Juraj, ktorý takisto figuruje v sedemčlennej zostave tímu BORA - hansgrohe.

Byť favoritom na Pekle Severu ešte nič neznamená. Do priebehu dňa vstupuje množstvo premenných a situácia sa mení doslova z metra na meter.

Dobre o tom vie aj vlčia svorka tímu Deceuninck - Quick Step. Klasikármi nabitá zostava okolo Zdeňka Štybara, Philippa Gilberta a Yvesa Lampaerta pomýšľa iba na víťazstvo. Pódium z pretekov Okolo Flámska je síce fajn, ale tímový šéf Patrick Lefevere má iba tie najvyššie ciele.

Príjemným prekvapením uplynulého víkendu bola ružová zostava tímu EF Education First. Ostrieľaný Sep Vanmarcke patrí k stáliciam na Roubaix a popredné priečky môže atakovať aj jeho tímový kolega Sebastian Langeveld.

Víťazné pocity v cieli zažili v minulosti okrem Petra Sagana aj John Degenkolb a Greg Van Avermaet. Kým prvý menovaný Nemec stále hľadá formu spred pár rokov, Van Avermaet je rovnako ako Sagan vždy v centre diania. Akurát aj jeho zatiaľ výsledkové uspokojenie obchádza.

tags: #cielova #paska #sagan