Slovo gymnastika má bohatý etymologický pôvod, ktorý siaha až do starovekého Grécka. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a vývoj.
Pôvod slova gymnastika
Gymnastika - „telesné cvičenia“ (od 19. stor.). Z lat. (ars) gymnastica, čo je prevzatie z gr. gymnastikē (technē) (γυμναστική τέχνη), doslova asi „umenie telesného cvičenia“.
Gymnastika 'telesné cvičení', gym- nast(k)a, gymnastický. Z ř. gymnastikē̺ (téchnē) '(umení) telesného cvičení' od gymnastē̺s 'cvičitel' od gymnázō 'cvi.
Vývoj slova gymnastika
Václav M a c h e k, Etymologický slovník jazyka českého a slovenského,. 1957. Sportovní gymnastika, roč. 1962, od č. 5. - A. T e j n o r, Několik.
Slová začínajúce sa na G
gá, gágá, gá-gácit. (od *18. stor.) • Zvukomalebné. Z odvodenín: gágať (azda už psl. *gagatí), od toho gag-ot-ať, gagot.
Prečítajte si tiež: Výkon a zdravie v modernej gymnastike
gabardén. vlnená al. bavlnená tkanina so šikmými vrúbikmi“ (od 20. stor.) • V konečnom dôsledku zo špan. gabardina - výraz vznikol skrížením špan. gabán „plášť, zvrchník“ (prevzatie z arab. qabā „vrchný odev s dlhými rukávmi“; ↗ kabát) a tabardina, čo je odvodenina od špan. tabardo, prevzatého zo stfr. tabar(d) „krátky a široký plášť nosený v stredoveku na brnení“, neznámeho pôvodu (z germ.
gadžo expr. „neokrôchaný človek“ (od 20. stor.) • Z róm. gadžo „roľník; Neróm“ - východiskom výrazu je údajne stind. gyhyah „domáci; mn. obyvatelia domu, usadlosti“, od stind.
gáfor. prchavá aromatická látka“, staršie i kafor (od 18. stor.) • Zo strlat. camphora (aj ganphora ap.), čo je prevzatie z arab. kāfūr - arab. výraz bol prevzatý ind. prostredníctvom z austroázijských jazykov (porov.
gag [geg] .komický nápad v divadle, filme ap.“ (od 20. stor.) • Z angl. gag, doslova „vypchávka“, od slovesa to gag „upchávať, zapchávať“ (asi zvukomalebného pôvodu, podľa zvuku sprevádzajúceho upchatie).
gágor. pažerák, hltan (hydiny)“ (od 19. stor.) • Odvodené od slovesa gágať (↗ gá), resp. utvorené na základe jeho odvodeniny gágoriť (slk. dial.
Prečítajte si tiež: Zdravá gymnastika pre páry
gajdy. ľudový hudobný nástroj“, staršie i gajda (od *15. stor.) • Z jazykov juhových. Európy; konečným východiskom výrazu je tur. gayda, obyčajne vysvetľované ako prevzatie z ľudového arab. gaita. Z odvodenín: gajdoš, gajdovať; rozgajdaný expr. „neporiadne oblečený“ (k významu porov.
gala, gála. slávnostný oblek; slávnostný (o predstavení ap.)“ (od 18. stor.) • Zo špan. gala „slávnostný odev“, čo je prevzatie zo stfr.
galamutiť expr. „miasť, zavádzať“ (od 19. stor.) • Ktoré sa vysvetľuje ako expresívny útvar vzniknutý na základe psl. *kolomgiti (ďalej pozri ↗ kormútiť); novšie začiatočné gala- môže byť azda i podľa ↗ balamutiť. Z odvodenín: galamuta expr.
galantéria „drobný ozdobný tovar“ (od 20. stor.) • Z fŕ. galantérie, doslova „galantnosť“ (z toho i „prejav; malý darček pre dámu“), od fŕ. galant (↗ galantný). Význam slk. výrazu je podľa nem. Galanterie-waren „galantérny tovar“, ktoré bolo asi ovplyvnené špan.
galantný „zdvorilý a pozorný k ženám“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galant, pôvodne „živý, čulý“, neskôr „pekný, príjemný; čestný v konaní; zdvorilý vo vzťahu k dámam“ - ide o pôvodné príčastie od stfr. galer „radovať sa, zabávať sa“, prevzatého z germ. jazykov.
Prečítajte si tiež: Gymnastika pre zdravý chrbát a pohodu
galaxia astron. „sústava veľkého množstva hviezd“ (od 20. stor.) • Zo strlat. galaxia, ktorého východiskom je gr. galaxias (kyklos) (γάλαξιας κύκλος), doslova „mliečny (kruh)“, od gr. gala (γάλα), gen. galaktos (γάλακτος) „mlieko“ - výraz pôvodne označoval Mliečnu cestu; podľa gr.
galbavý expr. „používajúci prevažne ľavú ruku“ (od *16. stor.) • Vzniklo prešmyknutím z pôvodného balgavý, z maď. balog „id.“ (odtiaľ aj slk. dial. baloga „ľavá ruka“, balogár, balogáš „ľavák“), odvodeného od maď.
galeje „nútené veslovanie trestancov na lodiach“ (od 19. stor.) • Od staršieho galeja „loď s troma radmi vesiel, trojveslica“ (od 16. stor.), prevzatého prostredníctvom záp. jazykov (strlat. galea a i.) zo strgr. galea (γαλέα), ktorého východiskom je gr. galeé (γαλέη) „lasica, kuna; mačka“, resp. - v zmysle iného výkladu - gr. galeos (γαλεός) „žralok“: výraz sa preniesol aj na rýchlo sa pohybujúce bojové lode, odtiaľ i „trojveslica“. Keďže ako veslári na takýchto lodiach slúžili trestanci, slovo sa stalo symbolom nútených prác (poslať niekoho na g-e, pôvodne „poslať za trest veslovať na lode“), odtiaľ i galeje expr.
galéria (od 19. stor.) • Z tal. galleria, čo je obmena (s disimiláciou l-l- > l-r-) staršieho galilea, odvodzovaného od strlat. galilaea „predsieň kostola“. Východiskom slova je lat. Galilaea, názov oblasti Galilea v Palestíne, ktorá sa v Biblii charakterizuje ako pohanská (porov. Iz 8, 23; Mt 4, 15); v kresťanskom prostredí sa jej názov preniesol na predsieň kostola, kde sa počas bohoslužieb zdržiavali nepokrstení (t. j. ešte „pohanskí“) účastníci.
galgan expr. „lapaj, lagan“, pejor. „naničhodník, lotor“ (od 19. stor.) • Vzniklo asi na základe nem. výrazov typu Galgen-vogel „šibeničník, podliak“ (doslova „šibeničný vták“; pôvodne o krkavcovi ako vtákovi zdržiavajúcom sa pri obesených mŕtvolách), Galgen-strick „id.“ (pôvodne „šibeničný povraz“, prenesené aj na človeka zasluhujúceho trest obesením) ap., utvorených na základe nem. Galgen „šibenica“ (> staršie slk. galga, 18. stor.). K motívu šibenice pri expresívnych označeniach osôb porov.
galiba expr. „neprítomnosť, mrzutosť“ (od 18. stor.) • Z maď.
galimatiáš hovor., pejor. „motanica, zmätok, chaos“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galimatias, nejasného pôvodu. Môže ísť o skrátenie pôvodného *jargon degalimatias*, t. j. „reč Galimatijcov“ (obyvatelia fiktívnej Galimatie v satire zo 16. stor.); iný výklad tu vidí výraz zo študentského prostredia, utvorený na základe lat. gallus „kohút“ (prenesene aj o študentoch zúčastňujúcich sa na akademických dišputách) a gr. mathé (μάθη) „učenie (sa)“, od slovesa manthanô (μανθάνω) „učím sa“. Východisko sa hľadalo aj v gr.
galopovať „cválať (na koni)“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galoper „cválať, uháňať, bežať“, prevzatého z germ. jazykov.
galoša „druh gumovej obuvi“ (od 19. stor.) • Z fŕ. galoche, nejasného pôvodu. Odvodzuje sa (za predpokladu nepravidelného hláskového vývinu) z lat. gallicula „malý drevený sandál“, čo je zdrobnenina od lat. (solea) Gallica „galská črievica“, od lat. Gallicus „galský“, podľa provincie Gallia „Galia“, od lat. Gallus „Gal, Kelt“. Iné výklady tu predpokladajú pôvodné *calopsia, *galopsia ako obmeny neskorého lat. calopodia, utvoreného na základe gr. kalopus (καλόπους), gen. kalopodos (καλοπόδος) „obuvnícke kopyto“ (odtiaľ „obuv [natiahnutá na kopyto]“?), resp. súvislosť s fr. galet „žabica, plochý kameň“ (azda kelt.
galvanický v spojeniach g. článok, g‑é pokovovanie (aj galvanizácia) • Podľa tal. prírodovedca L.
gama „tretie písmeno gréckej abecedy (γ)“ (od 19. stor.) • Z gr. gamma (γάμμα), pôvodom zo semit.
gamaše „chránidlá proti zime na členky ap.; pletené dlhé priliehavé nohavice“, staršie gamašne (od 20. stor.) • Z fr. gamache, čo je prevzatie zo špan. guadamecí „druh mäkkej kože“, ktorého východiskom je arab. (gild) gadämasī, doslova „(koža) z Gadamesu“, podľa mesta v severozáp.
gamba pejor. „pera“, staršie i gemba (od *16. stor.) • Málo jasný výraz. Po významovej stránke môže nadväzovať na psl. *gǫba „ústa, pera“, čo by však predpokladalo nepravidelný hláskový vývin (pravidelným reflexom psl. výrazu je ↗ huba2); preto sa uvažovalo aj o prevzatí z poľ. gęba „ústa, pery“, ktorého východiskom je spomenuté psl. *gǫba. Iný výklad predpokladá súvislosť so stčes.
gambit šach. „otvorenie hry obetovaním pešiaka“ (od 19. stor.) • Zo staršieho tal. gambitto (dnes gambetto), odvodeného od tal. gamba „noha“, z lat. gamba „(u koňa) kĺb medzi kopytom a holeňou“, čo je prevzatie z gr. kampé (καμπή) „ohyb, záhyb (aj končatiny)“. Ako šachový termín vzniklo asi na základe tal.
gambler [aj ge‑] „(až chorobný) hráč hazardných hier na hracích automatoch“ (od 20. stor.) • Z angl. gambler, od slovesa to gamble „hrať hazardne“, ktorého východiskom je str. angl. gammlen „hrať, žartovať“, v konečnom dôsledku odvodené od angl.
gang „(organizovaná) zločinecká banda“ (od 20. stor.) • Z angl. gang, od germ. *gang‑ „ísť“; ďalej pozri ↗ gánok. Význam slova sa vyvinul v smere „ísť, schádzať sa“ → „skupina, ktorá sa schádza“ → „zločinecká skupina ap.“. Z odvodenín: gangster „člen gangu“ (angl.
gániť pejor. „zazerať, mračiť sa“ (od 19. stor.) • Akiste obmena (s expresívnou zmenou k‑ > g‑) dial. kániť „id.“, nejasného pôvodu. Možno uvažovať o východiskovom *okániť (s oddelením začiatočného o‑, chápaného ako predpona?), odvodeného od slk. dial. okáne mu. expr. „veľké oči, očiská“ (od ↗ oko); porov. aj dial. okále mn. expr. „očiská“: okáliť expr.
gánok zastar. „chodba“, staršie i gang, gáng (od 17. stor.) • Z nem. Gang, od germ. *gang‑ „ísť, chodiť“ (porov. i nem. Gang, čo je préteritum od nem. gehen „ísť“, a gegangen ako príč. min. od tohto slovesa). Významový vývin bol „ísť, chodiť“ → „chodenie“ → „miesto, kde sa chodí; chodba“.
garant admin. „ručiteľ“ (od 20. stor.) • Z fr. garant, pôvodne príčastie od zaniknutého fr. *garir „potvrdzovať platnosť niečoho, ručiť za niečo“, prevzatého z germ. jazykov; východiskový výraz súvisí s nem. wahr „pravdivý“.
garazda hovor. expr. „výtržnosť, vystrájanie, hurhaj“ (od 18. stor.) • Asi od dial. garazdiť, garazdovať „vyčíňať, robiť výtržnosti“, čo sú odvodeniny od dial. garazda „výtržník, opilec“, prevzatého z maď.
garáž „uzavretý priestor na úschovu motorového vozidla“ (od 20. stor.) • Z fr. garage, od slovesa garer „priviesť na chránené miesto“, germ. pôvodu (východiskový výraz súvisí s nem.
garbiar „remeselník spracúvajúci surové kože“, staršie i gerber, gerbiar (od 16. stor.) • Z nem. Gerber, od slovesa gerben „spracúvať kože“ (> staršie slk. gerbovať, garbovať, od 17.
garda „ozbrojený oddiel“ (od 18. stor.) • Z fr. garde „stráženie, chránenie; stráž, hliadka“, pôvodom z germ. jazykov (porov. nem. warten v pôvodnom význame „vyzerať, striehnuť“; dnes „čakať“). - garde (od 20. stor.) • Vo význame „ohrozenie kráľovnej (v šachu)“ prevzatie z fr. gardez, doslova „chráňte“ (t. j. svoju ohrozenú kráľovnú) - ide o tvar imperatívu od fr. garder „strážiť, chrániť“ (z germ. jazykov, ↗ garda); garde hovor.
gardedáma hovor., zastaráv. „žena sprevádzajúca dievča do spoločnosti“ (od 19. stor.) • Z rak. nem. Gardedáme, od fr. garde‑ (k fr. garde), „stráž“, y garda) a nem. Dáme (z fr.; ↗ dáma) - výraz bol utvorený podľa slov typu fr. garde-malade „ošetrovateľ“ (doslova „kto stráži chorého“) ap. - garderóba hovor, zastaráv. „šatňa; šatník“ (od 19. stor.) • Z fr. garde-robe, doslova „stráž, ochrana, úschovňa šiat“, od fr.
garmond typ., väčší typ písma* (od 20. stor.) • Podľa fr. výrobcu pečatí a písmolejca C. Garamonda (asi 1480-1561); forma s garm- je podľa jnem., rak. nem.
garnírovať [-n-] hovor. „ozdobovať, obkladať“ (od *18. stor.) • Z nem. *garnieren*, čo je prevzatie z fr. *garnir* „vybaviť, zabezpečiť niečím“, pôvodne „varovať, vystríhať pred niečím; zabezpečiť proti niečomu“ (z germ. jazykov, východiskový výraz súvisí s nem. *warnen* „varovať“).
garnitúra [-n-] „súprava, zostava“ (od 18. stor.) • Prevzaté (s možným prostredníctvom nem. *Garnitūr* „súprava zložená z jednotlivých častí“) z fr. *garniture* „vybavenie, zariadenie, súprava“, od fr.
garniža [-n-] „zariadenie, na ktoré sa upevňujú záclony“ (od 20. stor.) • Z rak. nem. *Kamische*, čo je variant rak. nem. *Kamiese*, nem. *Kamies* - výraz je prevzatý z román. jazykov (tal. *cornice* „rám; rímsa“, špan. *comisa* „rímsa“); východiskom je lat. *corōnis* „koncový ozdobný závit“, prevzaté z gr. *korōnis* (κορωνίς) „skrivený, ohnutý, zavinutý“.
garsónka [-rs- i -rz-] „samostatná obytná miestnosť s príslušenstvom“ (od 20. stor.) • Asi obmena *garsoniéra* zastaráv., prevzatého z fr. *garçonnière* „(malý) byt pre slobodného muža“, od fr. *garçon* „mládenec; neženatý muž, starý mládenec“, germ. pôvodu. Inou výkladovou možnosťou je odvodzovanie od spojenia typu *garsónska izba* ap., od fr. *garçon* v uvedených významoch; porov. i staršie slk. *garsón* „(hotelový) sluha, čašník“ (od 19.
gastarbeiter [-baj-] subšt. „robotník pracujúci v zahraničí (obyč. za nižšiu mzdu)“ • Z nem. *Gastarbeiter*, doslova „hosťujúci robotník“ - utvorené koncom 50. rokov 20. stor. v záp. Nemecku ako zloženina nem. *Gast* „hosť“ a *Arbeiter* „robotník“, od nem.
gastronómia „kuchárske umenie“ (od 20. stor.) • Podľa gr. *gastronómia* (γαστρονομία), doslova asi „náuka o spravovaní žalúdka“ - ide o zloženinu na základe gr. *gastér* (γαστήρ) „brucho, žalúdok“ a *nomos* (νόμος) „zákon“. Takto sa už v antike označovalo dielo s kulinárskou tematikou od gr. autora Archestrata z Gély (4. stor. pred Kr.); v novoveku sa výraz rozšíril najmä vďaka dielu fr. básnika J.
gašpar pejor. „šašo“ (od 20. stor.) • Podľa osobného mena *Gašpar*, z lat. *Gaspar* - podľa neskoršej tradície sa takto volal jeden z „mudrcov z východu“ (porov.
gaštan „bot. Castanea“, staršie aj *kaštan* (od 17. stor.) • Z lat. *castanea*, čo je prevzatie z gr. *kastanea* (καστανέα) „gaštan (strom)“, pôvodom azda z jazykov Malej Ázie.
gate „široké nohavice ľudového oblečenia“, hovor. „nohavice; mužské spodky“ (od 17. stor.) • Z maď. *gatya*, čo je prevzatie zo sl. jazykov; východiskom výrazu je prasl. *gatjé* (jeho očakávaným domácim reflexom by bolo slk. *hace*, porov. stčes. *hácé, hacé* „spodný odev zakrývajúci spodnú časť trupu“ a i., ako aj odvodené slk. dial. *hacník* „látkový záhyb na nohaviciach, kadiaľ sa prevlieka opasok“ < *gatj-bnikъ*). Prasl. *gatjé* sa odvodzuje od ide.
gauč „pohovka s operadlami; diván“ (od 20. stor.) • Z angl. *couch*, čo je prevzatie zo stfr. *couche* „lôžko“, odvodeného od fr. *coucher* „položiť, uložiť; uložiť sa, ľahnúť si“, ktorého východiskom je lat. *collocāre* „umiestniť, položiť“, od lat.
gauner hovor., pejor. „ničomník, lotor, podliak“ (od 20. stor.) • Z nem. Gauner (staršie Jauner), pôvodne „falošný hráč“. Slovo pochádza z nem. argot. Joner, od slovesa junen, jonen „podvádzať pri hre v karty“ - výraz sa usúvzťažuje s jidiš jôwen „Grécko“, ktorého východiskom je hebr. yāwān „Grécko“, doslova „krajina Iónov“, od gr. Iōn (Ἴων) „Ión“. Slovo vzniklo po dobytí Byzancie Turkami (r. 1453), keď mnoho Grékov utieklo do záp. Európy, kde sa im často pripisovali nečestné praktiky; porov. fr.
tags: #gymnastika #slovnik #cudzich #slov