Stolný tenis, známy aj ako ping pong, je bezpochyby jedným z najrýchlejších športov na svete. Svoju popularitu si získal nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo. Vznikol v 19. storočí, keď bol privezený z Číny do Veľkej Británie ako spoločenská hra. Ako športové odvetvie sa začal označovať, keď sa táto aktivita začala hrať pravidelne a súťažne.
Medzinárodne uznávanou športovou súťažou sa stal v roku 1926, kedy bola založená Medzinárodná federácia stolného tenisu (ITTF). Medzi zakladajúcich členov patrili Nemecko, Maďarsko, Rakúsko a Švédsko. ITTF sa usilovala o popularizáciu tohto športu a o zvýšenie jeho atraktívnosti pre divákov. Vďaka týmto snahám bol v roku 1988 zaradený do programu letných olympijských hier.
Názov "ping pong" vznikol podľa zvuku, ktorý loptička vydáva pri hre. Ping pong patrí do kategórie raketových športov, pretože sa hrá s raketou na stolný tenis. Od ostatných raketových športov, ako tenis, squash, ricochet či bedminton, sa líši hracou plochou, ktorá je rozdelená sieťkou na dve polovice. Hráči sa pohybujú pozdĺž tejto hracej plochy a hra sa môže hrať ako dvojhra alebo štvorhra.
Ping pong je jedným z mála športov, ktorý umožňuje zapájať všetky hráčske predpoklady naraz. Okrem fyzických predpokladov musí hráč dokonale ovládať techniku hry, mať dobrú psychiku, schopnosť sústrediť sa a taktickú vyspelosť. Na profesionálnej úrovni je ping pong fyzicky, silovo a pohybovo veľmi náročným športom. Pre stolný tenis je charakteristická celá rada úderov a technických fines, ktoré sú založené na rotácii loptičky.
Základné Vybavenie pre Stolný Tenis
Ak chcete hrať stolný tenis, potrebujete si zaobstarať základné vybavenie, ako sú rakety, loptičky, sieťky a stôl na stolný tenis. Loptičky majú zvyčajne priemer 40mm a sú duté s tenkou stenou z plastickej hmoty. Aby loptička zabezpečovala pravidelný odskok, musí mať rovnomerný tvar a šírku stien.
Prečítajte si tiež: Hry pre deti: Biatlonový štýl
Rakety na stolný tenis sa skladajú z rukoväte a hracej plochy. Môžu byť celodrevené alebo kompozitné, pričom kompozitné rakety sú zložené z niekoľkých vrstiev rôznych druhov dreva a karbónových materiálov. Hracia plocha rakety je väčšinou z oboch strán olepená gumovým alebo gumo-plastovým povrchom, ktorého použitie je schválené ITTF dvakrát ročne.
Stoly na stolný tenis sa vyrábajú pre vnútorné (indoor) alebo vonkajšie (outdoor) použitie a majú presne dané rozmery. Horná doska stola musí byť v tvare kvádra a jej hrúbka by mala zabezpečiť rovnaký odskok loptičky v ktoromkoľvek mieste hracej plochy. Sieťka na stolný tenis rozdeľuje hraciu plochu stola a má predpísané parametre pre výšku, šírku, materiál, hustotu ok a olemovanie.
Špecifiká Športového Talentu u Detí so Zdravotným Znevýhodnením (ZZ)
Športový talent u detí so zdravotným znevýhodnením je charakterizovaný súhrnom telesných, pohybových, psychických a zdravotných faktorov. Zdravotné a telesné faktory sú rámcované možnosťami zaradenia do špecifických klasifikačných skupín športu ZZ. Základňa výberu športových talentov je rádovo nižšia ako v športe zdravých, čo robí efektivitu celého systému veľmi dôležitou témou. V roku 2016 bolo na Slovensku takmer 12 tisíc držiteľov preukazov FOŤZP vo vekovej kategórii 6-17 rokov, z toho 6.682 chlapcov a 5.234 dievčat.
Až 92% detí so zdravotným znevýhodnením pripadá na rôzne diagnózy v rámci mentálneho znevýhodnenia, z ktorých veľká časť neumožňuje zaradenie do systematickej športovej prípravy. Na ostatné zdravotné znevýhodnenia tak pripadá zvyšných 8% detí v školskom veku.
Príbeh Talentovanej Bedmintonistky Natálie Tomčovej
Talentovaná 17-ročná Košičanka Natália Tomčová je dôkazom toho, že vďaka tvrdému tréningu a správnemu nastaveniu mysle je možné sa vo svete športu presadiť aj odtiaľ, kde vraj nič nie je. Natália v úvode rozhovoru priblížila svoju dlhú cestu k bedmintonu, počas ktorej vyskúšala pestrú paletu športov. „Odmalička som športovala, keďže moji dvaja bratia tiež športovali a rodičia nás viedli k aktívnemu pohybu. Skúšala som gymnastiku, potom atletiku, krasokorčuľovanie aj tenis. Z týchto športov ma bavilo najviac krasokorčuľovanie, ale bolo časovo náročné, keďže tréningy začínali už o šiestej ráno. Tenis bol pre mňa zas náročný tým, že sa hral vonku a taktiež tým, že som nízka, čo bola pri hre značná nevýhoda.“
Prečítajte si tiež: Zábavné pohybové hry
Pre bedminton sa napokon Natália rozhodla spoločne s rodičmi: „Bedminton sa podobá tenisu a hrával sa vo vnútri. Zároveň, najlepšími hráčmi sú Číňania a tí sú nižší, tak sme s rodičmi uznali, že by mi to mohlo ísť a mohlo by ma to baviť.“ Talentovaná Košičanka ozrejmila aj to, čo ju na bedmintone priťahuje aj po ôsmich rokoch. „Bedminton ma stále baví aj preto, lebo v sebe spája viacero vecí - rýchly pohyb, úderovú techniku a je tam určite dôležitá aj hlava. To je pre mňa na bedmintone super.“
Natálii sa v období pred pandémiou podaril naozaj unikátny kúsok: „Bolo ním to, keď som v jednej sezóne (2019, pozn. red.) získala titul majsterky Slovenska v mojej vekovej kategórii, no zároveň aj o kategóriu vyššie - už v juniorskej. Naozaj som vtedy nečakala, že sa mi to môže podariť.“ Tento úspech a stabilná výkonnosť v ligových súťažiach otvorili Natálii priestor k účasti na medzinárodných podujatiach. „Veľmi ma potešilo, že ma potom nominovali na majstrovstvá Európy ženských družstiev. Bola som veľmi prekvapená, že si vybrali práve mňa.“
Natália s rozvahou ocenila aj svoje bedmintonové schopnosti. „Myslím si, že mám určite celkom dobré pohybové predpoklady. Baví ma pohybovať sa po kurte. Bedminton je však technicky veľmi náročný šport, každý úder sa hrá úplne inak a myslím si, že technika by ešte potrebovala vylepšiť a je vecou, pri ktorej ma čaká veľa tvrdej roboty.“
Tenisová Akadémia Edmunda Pavlíka
Edmund Pavlík už 23 rokov úspešne vedie Tenisovú akadémiu Edmunda Pavlíka, v ktorej dnes pôsobí jedenásť trénerov a trénujú 350 detí. Akadémia má vlastnú klubovú filozofiu, podľa ktorej vedie deti, trénerov a usmerňuje rodičov. Väčšina rodičov prihlasuje dieťa preto, aby športovalo, hýbalo sa a naučilo sa hrať tenis. Deti chcú mať zo športovania radosť, chcú nájsť na tenise hodnotné vzťahy a chcú sa niečo nové naučiť a zažiť pocit, že napredujú. Akadémia učí deti vzájomne neporovnávať, ale učí ich zameriavať sa na vlastné pokroky. Nevnímať sa podľa výsledku, ale podľa snahy, pokroku a aj radosti zo zápasu, tréningu. Učí deti športovať pre seba, hrať s radosťou, nie pre rodiča, pre úspech, diplom, pohár, peniaze.
Pokiaľ sa niekto nevie stotožniť s filozofiou akadémie, vedia mu odporučiť iný klub, kde sa na niektoré veci pozerajú inak alebo ich neriešia, a rodič tam bude spokojnejší. Najmenším niekedy rozprávam príbeh o rybe a veveričke a dávam im hádanku, kto z nich je lepší športovec. Smejú sa na tom, prečo je ryba taká smutná, že ju veverička predbehla v lezení po strome, a potom sa smejú veveričke, že je smutná, lebo ju ryba predbehla v plávaní.
Prečítajte si tiež: Tréning na prekážkový beh
Na druhej strane deťom vysvetľujú, koľko času je vhodné stráviť pri mobile. Odporúčam hľadať, kde je problém, nastaviť pravidlá tak, aby dieťa nemuselo voliť medzi hraním sa na mobile a tréningom. Rodič môže pre dieťa vyberať aj športy, ktorým sa sám nevenuje. Z mojich skúseností je to dokonca ešte lepšie. Rodič by mal byť rodičom a tréner by mal byť trénerom. Dieťa nepotrebuje, aby bol rodič trénerom. Spravidla si dieťa do veku 8 rokov nevie samé vybrať šport. Nemá vedomosti, skúsenosti, lebo ich nemá skadiaľ mať. Šport vníma povrchne. Rozhoduje sa podľa toho, kam chodí kamarát či kde dávajú po tréningu cukrík. Rodič pozná svoje dieťa, vie, čo si ten-ktorý šport vyžaduje, zistí si v akej atmosfére a podmienkach sa trénuje, aký je prínos športu do budúcna, aká je jeho časová a geografická dostupnosť. Má možnosť preštudovať si ponuky, filozofie. Toto je úloha rodiča.
Fyzicky zvládne tenis aj 4-ročné dieťa. Po mentálnej stránke odporúčam začať vo veku 5 - 6 rokov. Vtedy je dieťa pripravené na pravidelné tréningy a pokiaľ má tréning správnu skladbu, vydrží bez problémov celý tréning. Každý prípad môže byť, samozrejme, individuálny.
Tesne pred založením akadémie to bola spolupráca s Karolom Beckom, DAVIS CUP-ovým reprezentantom SR a 36. hráčom rebríčka ATP, potom to boli hráči medzinárodnej úrovne a medailisti z majstrovstiev Slovenska, ktorých sme vychovali, resp. prešli našou prípravkou, Roderik Daubner, Lucia Hanesová, Daniela Hláčiková, Jakub Medveď, Yvonn Žuffová, Irina Balus, Natália Koppová. Viac ako dvadsať hráčov sme priviedli k medailám z majstrovstiev regiónu a viac ako päťdesiat našich hráčov zvíťazilo na celoštátnych turnajoch. Mladší žiaci boli majstri Slovenska.
Čo by som odkázal rodičom, ktorí zvažujú prihlásiť svoje dieťa na tenis? Nebojte sa, príďte si nezáväzne vyskúšať zopár tréningov a uvidíte, či vás, no hlavne vaše dieťa, tenis osloví. Nevadí, že ste tenis nikdy nehrali a nerozumiete mu. Najlepší tenisti nemali tenisových rodičov.
Všeobecná Príprava a Výber Športových Krúžkov
Niekedy okolo piateho až šiesteho roku je vhodné začať so športovými krúžkami, aby sa deti všeobecným spôsobom začali na šport orientovať. Aby nechodili len na plávanie, kde hodiny plávajú od hrany bazéna k hrane oproti, ale aby prevádzkovali všetky možné pohybové aktivity: hry, atletiku, gymnastiku, plávanie. Základom je čo najširšie pohybové spektrum, všeobecná príprava. Až na ňu by sa postupne mala nabaľovať určitá špecializácia. Na druhú stranu to ešte neznamená, že deti, ktoré chcú hrať futbal, ho hrať nesmú. Optimálne je, ak dieťa dvakrát týždenne chodí na futbal a k tomu sa ešte venuje ďalším športovým aktivitám. Významnou požiadavkou týchto základov v športe je, aby deti pohyb bavil, aby do krúžkov chodili radi.
Pri výbere športových krúžkov však neexistuje jednoznačný návod, ktorý by nám pomohol vybrať najvhodnejší šport, a ktorý by jasne určil, kedy s tréningom začať. Závisí to od množstva faktorov, ktoré súvisia s typom športu, či vývojom detí. Každá disciplína je totiž postavená na inom pohybovom základe a vyžaduje si odlišné predpoklady. U niektorých športov, napríklad gymnastiky alebo krasokorčuľovania, deti začínajú už v dvoch až troch rokoch. Ale na dosiahnutie vrcholovej úrovne u iných športov nie je problém začať ani napríklad okolo desiatich rokov. Či už dieťa začne skôr alebo neskôr, je to správne, pokiaľ mu šport prináša naozaj radosť a nie je pre neho skôr za trest. Jednoducho záleží na type športu. Ak začnete v desiatich rokoch hrať tenis, je relatívne menšia pravdepodobnosť, že sa dostanete na vrchol. Ak v desiatich rokoch začnete vzpierať, je to ešte o päť rokov skôr, než sa bežne začína.
Všeobecne môžeme povedať, že so športami s vysokou mierou technických predpokladov a požiadaviek, ako sú gymnastika, plávanie alebo kolektívne hry, sa začína o niečo skôr. Deti hľadajú v športe iné hodnoty ako dospelí a jeden z najdôležitejších faktorov je ten, aby sa na tréningu bavili, aby z neho mali pozitívny zážitok. A práve preto by mali rodičia dať deťom šancu spoznať väčšie spektrum športov. Nechodiť len na futbal, gymnastiku alebo atletiku, ale navštevovať rozmanité (a často aj netradičné) športy, aby si dieťa samo urobilo predstavu o tom, čo by chcelo robiť a v čom by sa chcelo realizovať.
Ďalšou významnou oblasťou, ktorá môže výrazne zasiahnuť do výberu športu, sú aj rodinné financie. Šport u detí môže byť lacnou, či naopak finančne náročnou záležitosťou. Pokiaľ je rodina finančne silná, potom nie je vo výbere športu zásadne obmedzovaná. Horšie je to v opačnom prípade, teda pokiaľ má rodina obmedzené finančné prostriedky.
Na druhú stranu má vaše dieťa určite na niečo predpoklady. A s vysokou pravdepodobnosťou aj na nejaký šport. Zásadné je teda je nájsť ten šport, kde sa môže realizovať. Samozrejme, že mnoho rodičov povie, že ich syn či dcéra sú nešikovní na akýkoľvek šport. Ale to je len na prvý pohľad. Je mnoho športov, ktoré vyžadujú veľmi špeciálne predpoklady - strelectvo, sumo, curling alebo šípky. Jednoducho nie všetky športy sú o veľkej sile alebo vytrvalosti. Pokiaľ bude mať rodič chuť naozaj zistiť, či a aké športové predpoklady dieťa má, potom existujú dve alebo tri možnosti.
Najdôležitejšie zo všetkého je, aby daný šport deti bavil.
Tenisová Škola Jozefa Mikovíniho
Tenisová škola Jozefa Mikovíniho je vedená hlavným trénerom Jozefom Mikovínim, ktorému rukami počas mládežníckych čias prešli napríklad Karol Kučera, Dominik Hrbatý, Henrieta Nagyová či Ľudmila Cervanová. Vytvoril si svoj vlastný tím trénerov, ktorí spĺňajú najlepšie odborné predpoklady na koučovanie závodných hráčov. Trénujú deti už od 6 rokov, ktoré pod odborným vedením postupne pripravujú na závodný tenis. Pre najmenších od 4 rokov majú vlastnú prípravku, kde hravou formu rozvíjajú ich pohybové schopnosti a vytvárame vzťah k tenisu a športu ako takému. Okrem klasických tréningov v skupinách vytvorených podľa veku a schopností hráčov, usporadúvajú aj prázdninové tenisové kempy, kde sa deti venujú tenisu, zábave a pohybu po celý deň.
Rozvíjanie Vytrvalostných Schopností v Tenise
Rozvíjanie vytrvalostných schopností sa vždy viaže na špecifické požiadavky toho - ktorého športu. Okrem týchto ”čisto aeróbnych” vytrvalostných schopností sa v tenise stretávame aj s požiadavkou anaeróbnej laktátovej a aneróbno-aeróbnej (zmiešanej) vytrvalosti. Tenisová hra je charakteristická aj určitou formou intervalového zaťaženia, kde sa výkon skladá z radu špecifických herných činností rozličnej intenzity.
Vzhľadom na charakter tenisu je najprirodzenejšie a v určitom zmysle aj najvhodnejšie rozvíjať vytrvalostné schopnosti hráčov pomocou samotnej hry, riadenej hry, hernými cvičeniami, imitačnými cvičeniami, prípadne úpravou herných podmienok a pod. Napriek tomu som presvedčený o tom, že energetickú podstatu vytrvalostných schopností (tým aj fyziologickú) môžeme najúčinnejšie rozvíjať veľmi presným dávkovaním (objem, intenzita, zložitosť, organizácia - intervaly) bežeckého tréningu. Pritom dominantnou formou aj tak zostane špecifická tenisová forma, veď tej sa hráči venujú pravidelnejšie, častejšie, vo väčšom objeme ako tzv. ”čistej” bežeckej forme. Túto špecifickú formu rozvoja tenisovej vytrvalosti prenechám špecialistom, trénerom tenisu. V tomto príspevku sa budem venovať iba bežeckej vytrvalosti.
Táto je v tenise vhodná vtedy, ak máme k dispozícii dlhšie obdobie (niekoľko týždňov) bez turnajov, alebo sa používa ako forma udržiavania dosiahnutej úrovne aeróbnej vytrvalosti medzi turnajmi, prípadne počas nich. Súvislá rovnomerná metóda má za úlohu okrem zlepšenia srdcovo-cievneho obehového a dýchacieho systému vylepšovať aj parametre ekonomickosti behu (pružinové systémy, koordinačné a biomechanické parametre techniky behu).
Súvislá nerovnomerná metóda (fartlek) - pochádza zo Škandinávie a znamená hru s rýchlosťou. intenzitou. Pohybujeme sa v rozpätí regeneračnej až hraničnej zóny a výnimočne aj na úrovni zmiešanej a anaeróbnej zóny. Preto je SF kolísavá v rozpätí 130 - 200 úderov za min. Môžeme sa riadiť aj podľa pocitov a ”prísne” plánovanie zmeny rýchlosti a dĺžky úsekov zmeniť na intuitívne riadenie. Celkové trvanie fartleku pre hráčov tenisu odporúčam na 30 - 60 min.
Intervalová metóda - je špeciálna forma striedania zaťaženia a odpočinku. Počas odpočinku sa SF nevracia do východiskovej ”bazálnej” úrovne, ak je odpočinok neúplný a SF dosahuje 120 - 130 úderov za min. Odpočinkový interval je charakterizovaný tzv. predĺženým podnetom pre obehový - dýchací systém z hľadiska adaptačných procesov.
Opakovacia metóda sa vyznačuje tým, že interval odpočinku netvorí v celom svojom trvaní predĺžený podnet pre rozvoj obehového a dýchacieho systému. Ako podnet uplatňujeme v prvom rade trvanie a intenzitu zaťaženia. Preto je interval odpočinku 3 - 20 min. Dĺžka úsekov môže byť rovnaká, ale aj premenlivá, stupňujúca sa, znižujúca sa, pyramídovitá, vlnovkovitá.
Aby bol rozvoj vytrvalostných schopností optimálny, odporúčame z času na čas (keď je na to časový priestor a neruší to špeciálnu prípravu na súťaže) skontrolovať úroveň vytrvalosti napr. Cooperovym 12-minútovým testom, alebo kyvadlovým testom Eurofit alebo stanovením ANP. Prvé dva sú opísané aj v tenisovej literatúre, preto sa zamerám na metodiku stanovenia ANP tzv. Conconiho test stanovenia ANP je založený na teoretickom východisku, podľa ktorého je PF a intenzita pohybovej činnosti v lineárnom vzťahu. V momente dosiahnutia ANP sa táto linearita v prevažnej väčšine prípadov ruší, čo sa prejaví v grafickom vyjadrení zakrivením čiary.
Súčasná športová prax hľadá stále novšie a účinnejšie tréningové podnety vedúce k zmenám trénovanosti. V oblasti rozvoja vytrvalostných schopností aeróbneho charakteru sa javí ako reálna alternatíva najmä pre hráčov tenisu krátkotrvajúce zaťaženie na úrovni 10 - 14 s s intervalom odpočinku do 10 s. Teoretické východiská tejto metódy sú založené na predpoklade, že pri krátkom trvaní zaťaženia stačia na energetické krytie makroergné fosfátové väzby adenozintrifosfátu (ATP) a kreatínfosfátu (CP) bez výraznejšej aktivácie anaeróbnych procesov glykolýzy. Obnova ATP, CP sa deje v krátkej fáze zotavenia z aeróbnych zdrojov. Tým si zaťaženie uchováva aeróbny charakter pri relatívne stálej a vysokej SF. Takýto stav môže nastať pri intenzite blízko ANP alebo mierne vyššej.
Na záver môžeme povedať, že pre optimálny rozvoj je potrebné sledovať SF pri všetkých uvedených metódach.
Tabuľka: Prehľad Metód Rozvoja Vytrvalosti v Tenise
| Metóda | Intenzita | Trvanie | Účel |
|---|---|---|---|
| Súvislá rovnomerná | 75-80% ANP | 15-90 min | Zlepšenie srdcovo-cievneho systému |
| Súvislá nerovnomerná (Fartlek) | Regeneračná až hraničná zóna | 30-60 min | Hra s rýchlosťou a intenzitou |
| Intervalová | Na hranici až mierne za hranicou ANP | 1000-300m úseky | Rozvoj aeróbno-anaeróbnej zóny |
| Opakovacia | Rôzna (aeróbny, anaeróbny) | Premenlivá | Rozvoj špecifických schopností |
| Krátkoúseková, krátkointervalová | Blízko ANP alebo mierne vyššia | 10-14 s úseky | Rozvoj vytrvalosti aeróbneho charakteru |
tags: #pohybove #predpiklady #pre #tenis