Slovenské poľovníctvo je neoddeliteľnou súčasťou európskeho a svetového poľovníctva. História lovu je úzko spätá s históriou ľudstva. Lov mal zásadný význam pri zrode ľudskej kultúry a reči. Kolískou výtvarného umenia sa stal vďaka maľbám a rytinám zveri a lovcov na skalách a stenách jaskýň. Bol aj základom hudby, keďže najstarším známym hudobným nástrojom na svete je píšťalka z kosti, ktorá slúžila na privábenie zveri. Lov v organizovaných skupinách dal základ vzniku spoločenského poriadku.
Už v 4. storočí pred naším letopočtom ho Xenophon vo svojej knihe Kynegetikes označoval ako vojenský výcvik v mierových časoch. Bol predovšetkým nástrojom výchovy mládeže k získaniu bojových schopností, telesnej sily, šikovnosti, znalosti terénu a schopnosti koordinovanej spolupráce v skupine, čo v dnešnom ponímaní zodpovedá tímovej práci.
Periódy Poľovníctva
V rámci histórie poľovníctva rozlišujeme štyri veľké časové úseky:
- Perióda „slobodného lapania zveri“: Trvala od čias pračloveka až do 8. storočia. Každý mohol kedykoľvek a kdekoľvek zabiť alebo chytiť ktorúkoľvek zver.
- Perióda „inforestácie“: Bola obdobím chránených kráľovských lesov, ktoré panovník vyhlásil za kráľovské.
- Perióda regálií: Vznikla v súvislosti so zemepanstvom, kedy bolo právo poľovníctva začlenené do „regálií“, výsostných práv hospodárskeho užívania pozemkov, ktoré šľachte pôvodne udeľoval panovník. Trvala od stredoveku až do 19. storočia a bola charakteristická nákladnými a okázalými šľachtickými lovmi a členením zveri na vysokú a nízku. Vysokú zver (jeleniu, zubry, medvede, diviaky) lovila vysoká šľachta a nízku (zajace, líšky, jazvece, srnce) mohla loviť nižšia šľachta. Napríklad Gejza I. roku 1075 daroval benediktínskemu kláštoru v Hronskom Beňadiku rozsiahle pozemky v údolí Hrona aj s hájnikmi, ktorí tam bývali. Kráľ Vladislav II. vydal roku 1504 poľovnícky zákon so zákazom lovu pre podaných. Zákon z roku 1729 o poľovníctve a vtáčnikárstve zakazoval lov aj mešťanom a cudzincom.
- Súčasná perióda: Začala sa vplyvom osvietenstva a buržoáznou revolúciou v rokoch 1848/49, zmenami feudálneho systému, odstránením privilégií šľachty a spojením práva poľovníctva s vlastníctvom pôdy, ktoré je základom dnešného revírneho systému.
Slovenské Špecifiká
Vývoj cieľov a metód poľovníctva v nemecky hovoriacej časti Európy v 19. storočí, až po začiatky ochrany biotopov a úvahy o ochrane prírody v poľovníckom konaní, bol charakteristický pre mnohé európske štáty. V rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie prirodzene formoval aj vývoj poľovníctva na území Slovenska.
Prenájmy režijných poľovných revírov štátnych lesov, alebo odpredaj celoročného odstrelu v posledných rokoch, sú kapitola sama o sebe. Tu už vonkoncom neplatia nejaké idealizované etické zásady moderného poľovníctva, ale tvrdá slovenská realita. Prenájmy revírov, komu a za koľko, prípadne za čo, ovplyvňujú volebné preferencie, politické vzťahy, vplyvy lobistických skupín, finančné a podnikateľské zoskupenia.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Výsledkom neistoty užívateľov poľovných revírov sú aj desaťročné cyklické poklesy stavov a trofejovej kvality zveri, zmladzovanie populácií a narušovanie vekovej a pohlavnej štruktúry pred ukončením platnosti nájomných zmlúv. Budú mať prioritu atribúty ako trvalo udržateľné poľovníctvo, zachovanie a obnova biotopov, druhovej biodiverzity a ochrana zveri pred bojom o poľovné revíry?
Tieto javy v našom poľovníctve veľmi citlivo a negatívne vnímajú aj ostatní občania. V časoch ľudového poľovníctva vnímala verejnosť poľovníkov oveľa pozitívnejšie ako dnes. Každý mal právo nie len urobiť si poľovnícke skúšky, ale aj sa reálne zúčastňovať na výkone práva poľovníctva. V poľovníckych združeniach poľovali desiatky členov, nebolo zriedkavosťou, že v revíri poľovalo sto poľovníkov. Keďže obyvatelia dobre vedeli, že sú to viac-menej ozbrojení brigádnici, ktorí sa väčšinu času len starali o zver a jej prikrmovanie, vnímali ich pozitívne.
Poľovníci by sa mali zamerať práve na propagáciu významu poľovníctva pre ochranu ohrozených druhov a zachovanie biodiverzity.
Poľovnícka Organizácia v Období Medzi Prvou a Druhou Svetovou Vojnou (1919-1938)
Po prvej svetovej vojne a po vzniku Československej republiky nastali nové, demokratickejšie pomery. Na Slovensko prichádzali intelektuáli a odborníci z Čiech a Moravy, aby zaplnili medzeru, ktorá vznikla v spravovaní štátu odchodom maďarských úradníkov. Vtedajšie pomery vplývali aj na poľovníctvo. Nedostatok potravín po vojne, nové hospodárske pomery, začiatočné organizačné nedostatky umožňovali určitú voľnosť v zasahovaní do života poľovnej zveri. Ľudia na vidieku mali možnosť zadovážiť si zbrane a strelivo.
Roku 1923 bolo ustanovujúce valné zhromaždenie Československej mysliveckej jednoty, ktorá sa pokladala za celoštátnu poľovnícku organizáciu, a preto začala vyvíjať veľké úsilie, aby získala suverénne postavenie i v poľovníctve na Slovensku. Jej cieľom bolo včleniť jestvujúce poľovnícke spolky, vrátane Loveckého ochranného spolku, do Československej mysliveckej jednoty.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Valné zhromaždenie Loveckého ochranného spolku 26. mája 1923 skutočne odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty. Ale spolupráca sa hneď spočiatku naštrbovala, vznikali vážne rozpory, lebo funkcionári Československej mysliveckej jednoty nepokladali Lovecký ochranný spolok za suverénneho činiteľa v poľovníctve na Slovensku.
Rozpory Loveckého ochranného spolku a Československej mysliveckej jednoty sa uzavreli tak, že na riadnom valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku 15. apríla 1928 sa schválil doterajší postup spolku a rozhodlo sa o jeho vystúpení z členstva v Československej mysliveckej jednote. So zreteľom na tento vývoj spolupráce s Československou mysliveckou jednotou sa začal na Slovensku vytvárať Zemský odbor Československej mysliveckej jednoty. Za predsedu tohto odboru pre Slovensko zvolili Dr. J.
Lovecký ochranný spolok sa napriek tejto situácii usiloval popularizovať poľovníctvo a upevňovať svoje pozície. Roku 1927 vytvoril kynologický odbor a začal rozvíjať aj v tomto smere úspešnú činnosť. Organizovali sa strelecké preteky, na ktorých sa zúčastňovali aj ľudia z nižších vrstiev. Uskutočnila sa i poľovnícka výstava v Poprade. Počet členov miestnych skupín neustále narastal a do poľovníctva prichádzali aj ľudia s čestnými a šľachetnými úmyslami. Roku 1927 zvolili za člena predsedníctva Loveckého ochranného spolku i spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského.
Napokon sa uzavrela dohoda, podľa ktorej od 1. januára 1929 bol Lovecký ochranný spolok len pridruženým členom Československej mysliveckej jednoty. Na valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku sa dňa 11. mája 1930 na návrh Dr. L. Kováča prijalo stanovisko, aby Československá myslivecká jednota na Slovensku mala kompetenciu riešiť len celoštátne poľovnícke veci a veci Slovenska by mal suverénne riešiť Lovecký ochranný spolok.
Tieto spory mali nepriaznivý vplyv na prácu Loveckého ochranného spolku, čo sa prejavilo v plnení vlastného poslania poľovníckej organizácie. Roku 1933 vznikla Československá lovecká a kynologická asociácia so sídlom v Prahe. Asociácia vznikla na spoločnom zhromaždení týchto organizácií dňa 18. októbra 1932. Po obšírnych polemikách, vzájomných obviňovaniach a roztržkách zvíťazila napokon myšlienka normalizácie vzťahov medzi Loveckým ochranným spolkom a Československou mysliveckou jednotou.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
25. novembra 1934 bolo mimoriadne valné zhromaždenie Loveckého ochranného spolku v Žiline. Tam sa opäť prerokovali možnosti spolupráce medzi týmito poľovníckymi organizáciami. Lovecký ochranný spolok pre Slovensko teda prestal fungovať dňom 31. decembra 1934 a Lovecký ochranný spolok a Československá myslivecká jednota sa zjednotili. Nastalo obdobie užitočnej a plodnej práce s veľkými nádejami a perspektívami.
Po tomto zjednotení podstatne stúpol počet členov Zemského zväzu na Slovensku. Politické udalosti a štátoprávne zmeny roku 1938 viedli k rozchodu Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov pre Slovensko s Československou mysliveckou jednotou. Funkcionári týchto poľovníckych organizácií sa rozhodli napriek tomuto stavu ďalej spolupracovať.
Na spoločnej porade v Brne dňa 27. 11. 1938 sa dohodli na organizačnom odlúčení, lenže zdôraznili, že napriek štátoprávnym zmenám (autonómia Slovenska) budú naďalej spolupracovať, prehlbovať priateľské vzťahy, vymieňať si skúsenosti v záujme ďalšieho zveľaďovania poľovníctva v ČSR.
Podľa známeho viedenského verdiktu pripadli Maďarsku z územia Slovenska južné okresy. Z celkového počtu 84 loveckých ochranných spolkov zostalo na Slovensku v dôsledku týchto územných zmien len 61 spolkov. Počet členov poklesol k 1.
Po zmene v štátoprávnom usporiadaní sa zmenili i stanovy najvyššej poľovníckej organizácie na Slovensku. Názov sa zmenil na Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Aký dosah mali tieto zmeny na poľovníctvo, vyplýva z článku Ing. J. Sekeru, ktorý bol uverejnený v časopise Lovec v januári 1939. Na Slovensku boli najväčšie straty na kozorožcoch; stratili sme všetky pripojením Javoriny k Poľsku.
Posledné roky prvej Československej republiky sú nesporne roky najväčšej aktivity v poľovníctve na Slovensku. Sú to roky cieľavedomej, plodnej a konsolidovanej práce. V miestnych skupinách loveckých ochranných spolkov a neskoršie v loveckých ochranných spolkoch boli stovky obetavých nadšencov, ktorí vykonali v mimoriadne ťažkých politických i hospodárskych podmienkach osožnú prácu pre zachovanie dobrej úrovne poľovníctva na Slovensku.
V posledných rokoch Zemský zväz na Slovensku za pomoci štátnych inštitúcií začal poskytovať podpory na nákup živej zveri, ktorá sa vypúšťala do chudobnejších poľovných revírov, poskytoval subvencie i na nákup soli pre zver atď. V časopise sa uverejňovali články o hospodárskom význame poľovníctva. Poľovníctvo si získavalo i uznanie orgánov, ktoré zasahovali do jeho činnosti. Vychovával sa a v praxi uplatnil celý rad nových poľovníkov, obetavých funkcionárov.
Právo poľovníctva postupne prestávalo byť len výsadnou doménou buržoázie. Poľovníctvu chýbali aj vyhovujúce právne normy, ktoré by vystihovali skutočnú situáciu poľovníctva v ČSR. V platnosti boli zákonné články Uhorského zákonníka z devätnásteho storočia.
Roku 1924 sa rozšírila správa, že skupina poslancov vypracovala osnovu nového zákona o poľovníctve. Podľa tejto osnovy sa mala poľovná zver vyhlásiť za škodcu poľnohospodárskych a lesných kultúr. Poľovanie nemalo byť viazané na vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. Na Slovensku platil zákonný článok XX/1883 Uhorského zákonníka. Tento zákon už v mnohom nevyhovoval najmä preto, že medzitým vznikol nový demokratický štát, v ktorom sa nedali uplatniť právne normy platné pre monarchiu.
Až roku 1929 vyšiel zákon č. 98/1929 Zb. z. a n. Tento zákon dával Ministerstvu pre správu Slovenska a krajinským úradom moc najmä v upravovaní času ochrany a lovu zveri, v boji proti pytliactvu, v daňových veciach, v prenajímaní poľovných revírov atď.
Podstatnejšie zmeny nastali v poľovníckom zákonodarstve až po manifestačných zhromaždeniach na celom Slovensku. Chceli tak prinútiť úrady, aby prísnejšie postupovali proti pytliakom. Manifestácie prebiehali 17. júna 1934. Výsledkom tejto spontánnej požiadavky poľovníkov zo Slovenska aj z českých krajín bol zákon č. 57/ 1936 Zb. z. a n. o pot1áčaní pyt1iactva. Zákon kvalifikoval pytliactvo ako prečin krádeže alebo zločin krádeže. Za prečin mohol súd pytliaka odsúdiť do jedného roka, za zločin na päť rokov a vo výnimočných prípadoch do desať rokov.
Dňa 8. 4. 1938 vyšiel zákon č. 81/1938 Zb. z. a n. o zbraniach a strelive.
Prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku začal vychádzať 15. júna 1923 v Prešove pod názvom Nimrod. Zodpovedným redaktorom a vydavateľom bol Ľudovít Bohrand. Na titulnej strane časopisu sa uvádza, že ide o úradný časopis Loveckého ochranného spolku na Slovensku. Vychádzal v jazyku slovenskom a maďarskom.
Roku 1924 sa v tomto časopise zjavujú aj kritické články adresované funkcionárom Loveckého ochranného spolku ako prejav nespokojnosti s ich prácou. Časopis Nimrod zanikol 21. 12. 1931. Zlúčil sa s časopisom Lovec, ktorý sa stal úradným časopisom Loveckého ochranného spolku na Slovensku. K zániku časopisu prispel i fakt, že jeho celková úroveň nebola primeraná súčasnému stavu uvedomelosti Slovákov a kultúrnej úrovni slovenského jazyka.
Pre maďarských poľovníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vychádzal časopis Kárpathy Vadász. (Začal vychádzať roku 1927 ako dvojtýždenník). Hlavný redaktor tohto časopisu bol prof. Dr. Eugen Fencík z Berehova. Časopis zanikol 1. januára 1935 (ako náhrada zaň začal vychádzať Vadászlap).
Spolkový časopis Lovec-Vadász začal vychádzať v marci 1927 v slovenskom a maďarskom jazyku. Jeho prvým redaktorom bol Dr. J. Rajcsányi. Od 1. 7. 1929 vychádzal tento spolkový časopis ako dvojtýždenník. V tomto období vychádzalo už v Čechách a na Morave viac poľovníckych odborných časopisov.
Lovecký ochranný spolok pre Slovensko sa zaoberal i organizovaním a účasťou svojich členov na poľovníckych výstavách. 11. júla 1926 inštalovali prvú poľovnícku výstavu na Slovensku v Popradskom múzeu. Navštívilo ju 5500 návštevníkov, medzi ktorými boli aj hostia z Francúzka, Anglicka, Turecka a Spojených štátov amerických. Organizátorom a hlavným usporiadateľom bol Vidoľ Juľán, učiteľ zo Spiša.
Poľovníci zo Slovenska sa zúčastňovali aj na výstavách usporadúvaných v Prahe. V máji roku 1936 sa pri príležitosti Jarnej hospodárskej výstavy v Prahe inštalovala i Celoštátna lovecká výstava poľovníckych trofejí z roku 1935. Trofeje jelenej, srnčej, kamzičej, danielej a diviačej zveri zo Slovenska patrili medzi najlepšie. Takáto výstava bola i roku 1937, 1938.
V dňoch 2. - 22. novembra 1937 bola Medzinárodná poľovnícka výstava v Berlíne. Zúčastnilo sa na nej 22 štátov a vystavovalo viac ako desaťtisíc poľovníckych trofejí. Trofeje zo Slovenska opäť v porovnaní ostatnými štátmi vynikali. Na výstave ocenili 317 trofejí medailami i 8 striebornými štítkami. Trofeje zo Slovenska tam získali spolu 184 medailí a 4 strieborné štítky. Slovenské hory a doliny ukázali svoje poklady aj na berlínskej výstave.
Túto časť histórie slovenského poľovníctva môžeme uzavrieť predvolaním prof. Dyka k poľovníkom (uverejneným v októbrovom čísle Stráže myslivosti roku 1938, v čase blížiaceho sa zániku prvej Československej republiky): „Trúchliac nad skomolenou domovinou nezabúdajme na život a na naše budúce pokolenia, ktoré nám po dejinnej a osudovej katastrofe zostali z drahej vlasti. I keď naše srdcia sú otrávené a horkosť z utrpenia a z krivdy bude neblahým dedičstvom našich potomkov, zachovajme si rozvahu a slušný postoj k problémom ušľachtilého a dôstojného ľudstva. Aj my poľovníci sme veľa stratili.
Založenie Loveckých Ochranných Spolkov na Slovensku
Dňa 27. augusta 1920 sa za prítomnosti 34 záujemcov konalo prvé zasadanie Loveckého ochranného spolku. Ustanovujúca schôdza LOS schválila návrh stanov a bola zvolená prípravná komisia. Stanovy celoslovenskej organizácie Loveckého ochranného spolku boli schválené 21. októbra 192O Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska. Na ustanovujúcom zasadaní dňa 10. decembra 1920 bolo zvolené predsedníctvo:
- predsedom sa stal generál zdravotníctva MUDr. Jozef Červíček, očný lekár, ktorý sa po vzniku Československa stal náčelníkom zdravotnej služby na Slovensku
- za podpredsedov boli zvolení: Dr. Otakar Jamnický (advokát), Ján Pálfy (veľkostatkár) a Jozef Petry (kuriálny sudca)
- revident
- za pokladníkov boli zvolení Jaroslav Hrináč a Lorant Szutsy
Predsedníctvo najskôr zasadalo u predsedu, neskôr v reštaurácii Lechner v centre Bratislavy. Poslaním spolku bolo podporovať výkon poľovníctva podľa platných zákonov.
Význam Poľovníctva v Súčasnosti
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Plní funkcie ochranárske, ekologické, kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske aspekty musia mať prioritu pred individuálnymi záujmami. Organizované poľovníctvo má vo svete uznávané postavenie a význam pri prezentácii Slovenska v medzinárodnom merítku.
Poľovníctvo má význam v našej kultúre - je zdrojom inšpirácie výtvarníkov, hudobníkov i ľudových umelcov. Nezanedbateľný je hospodársky prínos - produkcia diviny, komerčný význam z poľovného turizmu, nepriamy hospodársky význam má i v ničení buriny i živočíšnych škodcov. Hlavný význam spočíva v spolutvorbe a ochrane životného prostredia.
Podľa novely zákona o poľovníctve je toto súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR.
Poľovnícka Reč a Názvoslovie
Poľovnícka reč je reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Na poľovnícku reč nadväzuje i "poľovnícka latina" - veselé často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčají.
Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave adeptov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach, ap. Poľovníckou rečou sa ešte hovorí na poľovačkách, pri práci v revíri, ap.
Vývoj Členskej Základne a Spolkov
Prehľad o vývoji členskej základne a počtu spolkov v Zemskom zväze LOS pre Slovensko:
| Dátum | Počet členov | Počet spolkov |
|---|---|---|
| 1. apríl 1938 | 7 155 | 84 |
| 1. január 1939 | 4 643 | 62 |
tags: #polovnicka #organizacia #lovec