Samopal PPŠ-41, známy aj ako Špagin, sa výrazne zaslúžil o víťazstvo v II. svetovej vojne. Išlo o ikonu druhej svetovej vojny, známu od Kapitána Dabača po Call of Duty, ktorá si zabojovala od Stalingradu po Berlín a neskôr v mnohých lokálnych konfliktoch až do 70-tych rokov. Jeho prapôvod môžeme hľadať u vynikajúceho, no drahého fínskeho KP/-31, od ktorého prebral nielen 71-ranový zásobník, ale aj schopnosť fungovať v krutých mrazoch.
Samopal PPŠ-41 sa na PPD-40 dosť podobal. Mal tiež puzdro záveru prechádzajúceho do plášťa hlavne s ventilačnými otvormi a strieľal jednotlivými výstrelmi i dávkou z masívneho dynamického záveru. Pri rovnakej hmotnosti 5,45 kg so 71 - nábojovým bubnovým zásobníkom bol však dlhší (843 oproti 788 mm) a mal i dlhšiu hlaveň (269 oproti 260 mm), vďaka čomu pri vyššej úsťovej rýchlosti strely (asi 500 m/s) dosahoval kadenciu až 900 výstrelov za minútu (PPD-40 „iba“ 800) a účinný dostrel 120 m (PPD-40 asi 100 m).
Dôležitou novinkou Špagina bolo originálne zakončenie plášťa hlavne presahujúce ústie a zakončené šikmou doštičkou s výstrelným otvorom a ďalšími otvormi na vrchnej časti a bokoch. Vznikol tak jednoduchý, ale účinný kompenzátor, ktorý nielenže tlmil spätný ráz, ale aj povýstrelový zdvih zbrane, čím zvyšoval jej presnosť.
Výroba a Použitie Počas Vojny
Najpodstatnejšia na samopale PPŠ-41, ktorý čoskoro dostal prezývku „Ivan“, však bola jednoduchá konštrukcia využívajúca lacné materiály (najmä plechové výlisky), vďaka čomu ho bolo možné vyrábať nielen v zbrojovkách, ale i niekdajších úplne civilných závodoch len s minimom úpravy strojov a základným preškolením pracovnej sily. To malo nesmierny význam najmä v úvode vojny, keď Sovieti utrpeli obrovské straty na živej sile i výzbroji, a keď v núdzi do Špaginov dokonca montovali napoly prerezané hlavne zo starých 7,62 mm Mosin-Nagant vzor 1891. Samopalov PPŠ-41, ktoré neskôr dostali i 35 - nábojový segmentový schránkový zásobník, vyrobili v rokoch 1941-1945 vyše 5 miliónov kusov. Niekoľkotisíc týchto zbraní s úctyhodnou palebnou silou dodali Sovieti v rámci pomoci SNP i na Slovensko.
Špagin sa vyrábal od konca roku 1940 a do konca vojny bolo vyrobených približne 5 miliónov kusov. Počas druhej svetovej vojny bol najpočetnejším samopalom v sovietskej armáde. Samopal bol skonštruovaný pre štandardný sovietsky pištoľový náboj kalibru 7,62x25 mm Tokarev, ktorý sa vyznačoval veľkým výkonom v rámci priebojnosti a dĺžky (smrteľnej) dráhy strely.
Prečítajte si tiež: Recenzia airsoftovej PPŠ-41
Technické Špecifikácie a Vlastnosti
Samopal PPŠ-41 nazývaný Špagin, ktorého konštrukcia je veľmi jednoduchá a odolná, je známy svojou odolnosťou a spoľahlivosťou. Jednou z mála nevýhod tejto zbrane je pomerne ťažký a menej spoľahlivý bubnový zásobník, ktorý sa zložito nabíja, čo ale vyriešil príchod spoľahlivých a jednoduchých segmentových zásobníkov v neskorších fázach vojny. Nemenej obľúbený bol aj medzi vojakmi nemeckej armády, ktorý využili každú príležitosť aby sa ho zmocnili, v nemeckej armáde si samopal vyslúžil prezývku „Ivan“.
Hlavnými konštrukčnými časťami 7,62 mm sovietskeho samopalu PPŠ-41 boli hlaveň, mieridla, puzdro záveru s príklopom spojeným s ochranným plášťom hlavne, záver s jednoduchou poistkou, spúšťový mechanizmus s preraďovačom streľby, drevená pažba a zásobník, pričom základom konštrukcie a zároveň dielom, ktorý do nej v podstate integroval všetky ostatné súčasti bolo lisované oceľové puzdro záveru.
Samopal bol primárne skonštruovaný pre použitie bubnového zásobníka s kapacitou 71 nábojov. Avšak tieto zásobníky boli pomerne nespoľahlivé. To bolo spôsobené tým, že vo vodiacich drážkach podávacieho mechanizmu bolo umiestnených len prvých a posledných desať nábojov, čo pri nedokonalom naplnení zásobníka malo za následok spriečenie voľných nábojov, a tým pádom aj jeho zaseknutie. Okrem toho boli tieto zásobníky pomerne ťažké a nedali sa doplňovať nábojmi, kým neboli úplne prázdne, keďže napnutá pružina podávacieho mechanizmu po otvorení zásobníka vymrštila všetky zostávajúce náboje do širokého okolia strelca.
Technické parametre:
- Dĺžka: 828 mm
- Dĺžka hlavne: 265 mm
- Hmotnosť: 5,4 kg
- Účinný dostrel: cca. 150 m
Porovnanie s Inými Zbraňami
Pre porovnanie, pozrime sa aj na ďalšie zbrane z obdobia druhej svetovej vojny:
Samopal PPS-43 Sudajev
História samopalu PPS-43 Sudajev je pomerne zaujímavá, vznikol ako núdzová zbraň v obliehanom meste Leningrad v roku 1942 pod označením PPS-42. Koncept bol natoľko úspešný, že po dodatočných úpravách dostal označenie PPS-43 a dostal sa do masovej výroby. Sudajev bol medzi sovietskymi vojakmi veľmi obľúbený, bol ľahší, jednoduchší a ešte spoľahlivejší než legendárny PPŠ-41. PPS-43 sa vyrábal od roku 1943 až do konca vojny a potom v rôznych verziách aj v povojnovom období, pričom vyrobených bolo asi 2 000 000 kusov.
Prečítajte si tiež: Život a dielo Georgija Špagina
- Dĺžka: 820 mm / 615 mm
- Dĺžka hlavne: 243 mm
- Hmotnosť: 3,04 kg
- Účinný dostrel: cca. 150 m
- Kapacita zásobníku: 35 (7.62 x 25)
- Teoretická kadencia: cca.
Ľahký pechotný guľomet DP28
Ľahký pechotný guľomet DP28 vznikol ako modernizovaná verzia guľometu DP-27. Guľomet je typický svojím odnímateľným zásobníkom v tvare taniera s kapacitou 47 nábojov kalibru 7,62X54mm. Tento guľomet nepatril k najlepším svojej doby, nakoľko jeho zásobníky boli nepraktické, náchylné na zaseknutie pričom ich nabíjanie bolo zdĺhavé a jeho palebná sila sa nemohla vyrovnať nemeckým náprotivkom. Nespornou výhodou tejto zbrane bola aj relatívne nízka výrobná cena spojená s jednoduchosťou, vďaka čomu bol guľomet veľmi vhodný na masovú výrobu.
- Dĺžka: 1270 mm
- Dĺžka hlavne: 604 mm
- Hmotnosť: 9,12 kg
- Účinný dostrel: cca. 800 m
- Kapacita zásobníku: 47 (7.62 x 54R)
- Teoretická kadencia: cca.
Samonabíjacia puška SVT-40
Samonabíjacia puška SVT-40 Puška vznikla ako výsledok dlhoročného vývoja, ktorý trval od tridsiatych rokov. Puška SVT-40 mala vo výzbroji úplne nahradiť pušky Mosin, čo sa však nikdy nepodarilo. Vyrábala sa od roku 1940 do roku 1945 a vyrobených bolo celkovo takmer 2 milióny kusov.
- Dĺžka: 1226 mm
- Dĺžka hlavne: 625 mm
- Hmotnosť: 3,85 kg
- Účinný dostrel: cca.
Guľomet SG-43 Gorjunov
Guľomet SG-43 Gorjunov vznikol ako moderná náhrada za guľomet Maxim model 1910, ktorý bol zastaraný, zložitý, drahý a ťažký. Guľomet Gorjunov bol známy svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou, vyrábal sa vo viacerých verziách od roku 1943 až do neskorých šesťdesiatych rokov. Guľomet je zásobovaný nábojovým pásom a nábojmi kalibru 7,62X54mm. Gorjunov si po vzore svojho predchodcu ponechal staromódny podstavec na kolieskach a čelný štít.
- Dĺžka: 1120 mm
- Dĺžka hlavne: 719 mm
- Hmotnosť: 13,6 kg / 40,4 kg (s podstavcom)
- Účinný dostrel: cca. 800 m
- Teoretická kadencia: cca.
Tabuľka Porovnania Technických Parametrov
| Zbraň | Dĺžka | Dĺžka hlavne | Hmotnosť | Účinný dostrel |
|---|---|---|---|---|
| PPŠ-41 Špagin | 828 mm | 265 mm | 5,4 kg | cca. 150 m |
| PPS-43 Sudajev | 820 mm / 615 mm | 243 mm | 3,04 kg | cca. 150 m |
| DP28 | 1270 mm | 604 mm | 9,12 kg | cca. 800 m |
| SVT-40 | 1226 mm | 625 mm | 3,85 kg | cca. 800 m |
| SG-43 Gorjunov | 1120 mm | 719 mm | 13,6 kg / 40,4 kg | cca. 800 m |
Prečítajte si tiež: Špagin z druhej svetovej vojny