Štefan Majtán bol významnou osobnosťou slovenskej atletiky, pričom sa venoval nielen športovej činnosti, ale aj funkcionárskej práci. Pôsobil v športovo-technickej komisii federálneho čs. atletického zväzu.
Atletike bol verný až do... (nedokončená informácia v pôvodnom texte).
Okrem pôsobenia v atletickom zväze bol Štefan Majtán aj trénerom a funkcionárom. Zomrel bežec, tréner a funkcionár Štefan Majtán.
Štefan Majtán užívateľ. محروم.
Štefan Majtán - Arval International Managing Director.
Prečítajte si tiež: Tekutý poľovník: Hlbší pohľad
Na našom portáli pravidelne aktualizujeme desiatky tisíc kníh „z druhej ruky“.
Získali sme certifikát Overené zákazníkmi na heureka.sk, kde zákazníci najčastejšie oceňujú rýchlosť dodania, výhodné ceny a široký sortiment.
Sme zároveň súčasťou vydavateľstva Albatros Media, jedného z najväčších knižných domov v Česku a na Slovensku, takže nám môžete dôverovať.
Publikácia, ktorá sa vám dostala do rúk, je spracovaná autorským kolektívom Katedry podnikovohospodárskej, Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave ako vysokoškolská učebnica určená predovšetkým študentom tejto univerzity...
V poradí už šieste, podstatne prepracované a rozšírené vydanie vysokoškolskej učebnice, v obsahovo vecne štruktúrovanom obsahu sa zameriava predovšetkým...
Prečítajte si tiež: Vplyv železiarstva na Liptov
Tretie, upravené vydanie slovníka ekonomických pojmov obsahuje 640 najfrekventovanejších ekonomických pojmov.
Pri každom hesle je ekvivalent v piatich jazykoch - angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine a ruštine.
Publikácia obsahuje všetky podstatné súvislosti stratégie odbytu - (predaja), v podmienkach trhovej ekonomiky.
Analyzuje kľúčové vzťahy oblasti trhu, sleduje...
Učebnica Podnikovej ekonomiky pre 2. až 4. ročník obchodných akadémií.
Prečítajte si tiež: Košický maratón
Oddelenie dejín slovenčiny (historické oddelenie) sa sformovalo na jar r. 1951 ešte v rámci Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení.
Prvým vedúcim bol Eugen Jóna, ktorý sa venoval dejinám slovenského jazyka (vedúcim oddelenia bol v rokoch 1950 - 1953).
Ďalšími vedúcimi oddelenia boli Ladislav Dvonč (1953 - 1956), Katarína Habovštiaková (1956 - 1962), Izidor Kotulič (1962 - 1969), Vincent Blanár (1969 - 1972), Štefan Peciar (1972 - 1981), Izidor Kotulič (1981 - 1983), Milan Majtán (1984 - 2008), Iveta Valentová (2008 - 2009) Ľubor Králik (2009 - 2010).
Súčasnou vedúcou od r. 2011 je Iveta Valentová.
Hlavným cieľom oddelenia bolo zostaviť koncepciu dokladového a výkladového slovníka slovenčiny z predspisovného obdobia (11. - 18. stor.), ktorý by poskytoval dobrý a spoľahlivý základ nielen pre správne chápanie a výklad slovenských historických textov, ale aj pre ďalší výskum vývinu slovenskej slovnej zásoby, dejín slovenského jazyka, slovakistiky a slovenskej historicko-porovnávacej jazykovedy.
Predmetom lexikografického spracovania bola slovná zásoba utvárajúcej sa písomnej podoby kultúrnej slovenčiny, predstavujúcej vo vývine slovenského jazyka predspisovný, nekodifikovaný, ale kultivovaný jazykový útvar, ktorého variabilnosť ešte odrážala areálovú diferenciáciu jazyka a nerovnakú mieru využívania prevzatých neslovenských, najmä českých jazykových prvkov, vyplývajúcich z nerovnakého vzdelania autora textu, no i z jeho zámeru, ako aj z charakteru písomnosti.
Oddelenie dejín slovenčiny sa od svojho vzniku sústreďovalo na intenzívny archívny výskum starších slovenských jazykových pamiatok zo slovenských a zahraničných archívov, ale systematickejšie začalo pracovať až od r. 1961.
Na základe skúseností z prípravy iných slovanských slovníkov, najmä Staročeského slovníka, a s prihliadnutím na špecifické domáce podmienky kolektív autorov v zložení Ján Doruľa, Vladimír Gregor, Eugen Jóna, Elena Krasnovská, Rudolf Kuchar, Milan Majtán, Marie Majtánová a Jana Skladaná, ktorý viedol Vincent Blanár, a členov internej redakcie Kataríny Habovštiakovej a Izidora Kotuliča, pripravil koncepciu historického slovníka tezaurovského typu, ktorú publikoval v r. 1973 v ukážkovom zväzku pod názvom Slovenský historický slovník z predspisovného obdobia.
Projektový zámer obsahoval teoretické východiská a lexikografické postupy, primerané poslaniu slovníka, materiálovým, personálnym a technickým možnostiam.
Od roku 1973 do r. 1980 viedol autorský kolektív Historického slovníka slovenského jazyka (ďalej HSSJ) Š. Peciar, v r. 1981 - 1983 I. Kotulič a od r. 1984 M. Majtán.
Prvý zväzok HSSJ (A - J) vyšiel v r. 1991, druhý (K - N) r. 1992, tretí (O - P pochytka) r. 1994, štvrtý (P poihrať sa - pytlovať) r. 1995, piaty (R - Š) r. 2000, šiesty (T - V) r. 2005 a posledný - siedmy zväzok (Z - Ž, dodatky) r. 2008.
Všetky zväzky sú digitalizované a piaty zväzok je prístupný aj na internetovej stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.
Autorský kolektív slovníka tvorili V. Blanár (1 - 3 zv.), M. Gigerová (Sitárová 5 - 7), A. Hríbiková (6), E. Jóna (1), I. Kotulič (1 - 3), M. Kováčová (3 - 7), E. Krasnovská (1 - 7), R. Kuchar (1 - 3, 5, 7), T. Laliková (3 - 7), M. Majtán (1 - 7), M. Majtánová (1 - 4), R. Ondrejková (5 - 7), D. Ondrejkovičová (3 - 4), Š. Peciar (1), B. Ricziová (1 - 2, 4), J. Skladaná (1 - 2, 4 - 7), A. Szabová (Osadská, 6 - 7), I. Valentová (6 - 7).
V internej redakcii slovníka boli v prvom a druhom zväzku M. Majtán, V. Blanár, I. Kotulič a Š Peciar, v treťom a štvrtom zväzku M. Majtán, V. Blanár, I. Kotulič a M. Majtánová, od piateho zväzku M. Majtán, R. Kuchar a J. Skladaná.
Recenzentmi slovníka boli v prvých štyroch zväzkoch I. Němec a R. Krajčovič, v ďalších troch R. Krajčovič a P. Žigo.
Vedeckým redaktorom celého diela bol M. Majtán.
Sedem zväzkov HSSJ má spolu 4 322 strán, spracúva sa v ňom v 47 330 heslových statiach viac ako 70 000 slov (lexikálnych jednotiek), vykladajú sa ich významy, gramatické charakteristiky, genetické, zemepisné a štylistické začlenenie do slovnej zásoby slovenčiny, lexikalizované slovné spojenia a frazémy doložené niekoľkými stovkami tisícov dokladov z rukopisných aj tlačených slovenských jazykových pamiatok spočiatku v minimálnych, neskôr aspoň v pomerne primeraných kontextoch.
HSSJ po prvý raz v dejinách slovenčiny podáva pomerne podrobný obraz o rozsahu a členení slovnej zásoby jazyka slovenskej národnosti v predspisovnom období., t. j. od 11. po koniec 18. stor.
Autorský kolektív verí, že sa stane významným a dôležitým príspevkom k poznaniu vývinu slovenčiny a jej slovnej zásoby a prispeje k ďalšiemu riešeniu zložitých otázok formovania a rozvoja slovenského národa a k osvetľovaniu jeho spoločenských a kultúrnych súvislostí.
Pre súčasnú slovenskú spoločnosť i pre výchovu budúcich generácií bude mať preto istotne nielen čisto filologický, ale aj kultúrnohistorický a kultúrnopolitický význam.
To, že HSSJ je naozaj jedným z najvýznamnejších diel slovenskej jazykovedy, svedčia aj ocenenia autorského kolektívu prémiou Literárneho fondu za dielo Historický slovník slovenského jazyka 4 (1996), Cenou Slovenskej akadémie vied za vedeckovýskumnú prácu na 7. zväzku Historického slovníka slovenského jazyka (2009) a celého diela Cenou poroty za slovník vydaný ve Slovenské republice (2010).
Lexikologická problematika lexikografického opisu slovnej zásoby staršej slovenčiny i samotná lexikografická problematika slovníka sa v období prípravy i v čase vychádzania prvých zväzkov slovníka publikovala najmä v monografických štúdiách Vincenta Blanára Lexikálno-sémantická problematika historického slovníka slovenského jazyka (1982), Vývin slovenskej slovnej zásoby v predkodifikačnom období (1983), Lexikológia lexikografie (1986), v jeho monografii Lexikálno-sémantická rekonštrukcia (1984), ako aj v spoločnom referáte autorského kolektívu Historický slovník slovenského jazyka, ktorý Vincent Blanár predniesol na konferencii o výskume a opise slovnej zásoby slovenčiny v Smoleniciach v marci 1983 (niektorí ďalší spoluautori slovníka prispeli aj koreferátmi).
Materiály z konferencie vyšli v zborníku s názvom Obsah a forma v slovnej zásobe (1984).
Genézu prác na príprave HSSJ približuje aj Blanárov príspevok (prednáška na kurze Studia Academica Slovaca) Historický slovník slovenského jazyka (1984) a príspevky M. Majtána Ako vznikala súčasná podoba Historického slovníka slovenského jazyka (2008) a Genéza historického slovníka slovenského jazyka z pohľadu jeho tvorcov (2008).
Členovia oddelenia dejín slovenčiny a zároveň autorského kolektívu Historického slovníka slovenského jazyka výsledky svojich výskumov slovnej zásoby staršej slovenčiny predspisovného obdobia konfrontovali s lexikografickou prácou na tomto slovníku a výsledky svojich bádaní publikovali v konferenčných zborníkoch a v edícii Jazykovedné štúdie VI, XIV, XVII, XVIII a vedeckých, odborných i popularizačných časopisoch.
Príspevky členov oddelenia z oblasti dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie možno nájsť aj v Jazykovedných štúdiách IX, X, XI, XII, XV, XVI, XXIX.
Súbor väčšinou materiálových štúdií vyšiel aj v publikácii Z histórie staršej slovenčiny (2008).
Monograficky vyšli práce Vincenta Blanára Zo slovenskej historickej lexikológie (1961), Jána Doruľu Z histórie slovenskej slovnej zásoby (1972), Slováci v dejinách jazykových kontaktov (1977), Tri kapitoly zo života slov (1993), Rudolfa Kuchara Právo a slovenčina v dejinách (1998), Žilinská právna kniha (zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov) (2001), Žilinská právna kniha. Preklad Magdeburského práva - Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov (2009), Jany Skladanej Slová z hlbín dávnych vekov (1999).
Autorský kolektív súbežne s koncipovaním a redigovaním hesiel sprístupňoval dovtedy nepublikované a neprístupné jazykové pamiatky z pramennej základne slovníka v zatiaľ troch zväzkoch edície Pramene k dejinám slovenčiny 1 (1992), 2 (2002), 3 (2008).
Najväčšiu časť tvorí výber pamiatok administratívno-právneho charakteru a súkromnej korešpondencie, ukážky z liečiteľských návodov a receptov, zo zbierok praktických rád pre poľnohospodárov a domácnosť, kalendár, súbor spisov predstavujúcich začiatky chémie, ukážky z diel náboženského charakteru, slovníkov a časti prekladov diel svetovej literatúry z latinčiny do kultúrnej slovenčiny predspisovného obdobia.
Druhý zväzok obsahuje aj slovenský preklad celého diela J. A. Komenského Janua linguae latinae reserata od Františka Buľovského z r. 1666.
Spolu s doterajšími knižnými edíciami starších slovenských jazykových pamiatok a edíciami publikovanými v odborných časopisoch a tematických zborníkoch všetky zväzky Prameňov sú dobrým východiskom pri štúdiu vývinu a dejín slovenského jazyka, historickej gramatiky a historickej lexikológie pre domácich i zahraničných slovakistov a slavistov, ako aj pre širší okruh bádateľov z radov historikov, etnológov, pedagógov a záujemcov o staršiu slovenčinu.
Martina Kopecká, Tatiana Laliková, Renáta Ondrejková, Jana Skladaná a Iveta Valentová na základe komplexnej analýzy prevzatej lexiky v HSSJ vypracovali monografickú štúdiu Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (2011), ktorá obsahuje chronologizáciu vplyvov jednotlivých cudzích jazykov na slovenčinu v jej predspisovnom období, opis jednotlivých časových vrstiev a vĺn ich pôsobenia, podmienených určitými spoločenskými a historickými udalosťami, ako aj žánrovú a štýlovú diferenciáciu prevzatých lexém a ich adaptáciu.
Osobitnú časť publikácie tvorí slovník prevzatých slov v predspisovnom období slovenčiny usporiadaný podľa východiskových jazykov a množstva prevzatí, ktoré sa nachádzali v pramennej základni HSSJ.
Niektorí členovia oddelenia boli a sú zároveň aj členmi Slovenskej onomastickej komisie (ďalej SOK), ktorá vznikla v r. 1964 a stala sa organizačným a koordinujúcim strediskom onomastického výskumu na Slovensku.
Jej prvým predsedom bol Vincent Blanár (v r. 1964 - 1983), ktorý bol od r. 1969 aj členom Medzinárodnej komisie pre slovanskú onomastiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov, predseda antroponomastickej subkomisie a člen Medzinárodného komitétu onomastických vied (International Comittee of Onomastic Sciences).