Úsmev je najjednoduchšia forma sebavedomia. Aj keď sa necítiš úplne pokojne, úsmev (aj malý) pošle tvojmu mozgu signál, že je všetko v poriadku. Tvoj úsmev môže druhých ľudí urobiť šťastnými a zlepší ti náladu.
Ľudia sú jediné bytosti, ktoré dokážu písať básne o smútku, smiať sa, tak, že sa im spustia slzy a dokážu sa červenať, keď sa cítia nesvoji. Ak je človek iný je to často považované za “chybu”. Moje “chyby” sú mojimi najväčšími darmi.
Úsmev a neverbálna komunikácia
Neverbálna komunikácia na nás vplýva na psychologickej a podvedomej úrovni, takže či chceš alebo nechceš, tvoja reč tela ovplyvňuje ľudí. Na tvári si udržuj jemný, jemný mikro úsmev. Maj uvoľnené čelo a taký normálny, prirodzený, uvoľnený pohľad. Druhý bod je očný kontakt.
Piaty signál je vťahovanie pier do úst. A môžeš si to všimnúť u ľudí, ktorí počujú otázku a potrebujú ju spracovať. Potrebujú premýšľať nad ňou.
Štúdie o šťastí a úsmeve
Psychológovia Dunigan Folk a Elizabeth Dunnová, obaja z univerzity v Britskej Kolumbii, vydali nedávno štúdiu, do ktorej zaradili iba ten výskum o šťastí, ktorý podľa nich prešiel najprísnejším testom dôveryhodnosti. Do svojho výskumu zaradili iba predregistrované štúdie o šťastí. Takýmto spôsobom sa má predchádzať dodatočnej manipulácii s výskumom (aj keď podvodom nemožno na 100 % zabrániť). Ak je štúdia predregistrovaná, takáto manipulatívna prax - odborne p-hacking - nie je možná, keďže výskumný plán nemožno dodatočne meniť podľa toho, ako sa to autorom výskumu hodí. To neznamená, že so zvyšnými štúdiami sa manipulovalo. Ich vyradenie slúžilo ako preventívne opatrenie s cieľom vyselektovať len tie štúdie o šťastí, o ktorých sa možno s vysokou pravdepodobnosťou domnievať, že sa do nich dodatočne nezasahovalo.
Prečítajte si tiež: Svätá omša ako zbraň
Martin Kanovský vysvetlil, že ani predregistrácia nevylučuje všetky formy p-hackingu, ale iba jednu z jeho foriem, konkrétne p-hacking pomocou priamej manipulácie s výskumným plánom. „Nevylučuje iné formy p-hackingu, teda nepriame manipulácie s výskumným plánom: napríklad to, že ak nazbieraná vzorka nevedie k výsledkom, časť vzorky sa nazbiera znovu. P-hodnota je pravdepodobnosť, že - z pohľadu pred tým, ako sa začnú zbierať dáta, a za podmienky, že skutočný efekt je nulový - dostaneme aspoň taký veľký štatistický odhad efektu, ako sme dostali. Vedci sa usilujú o to, aby p-hodnota dosiahla hodnotu 0,05 a menej.
„Používa sa to ako magické zaklínadlo,“ vraví Martin Kanovský. „No uvedená hodnota je čisto arbitrárna a nemá žiadne zdôvodnenie. Aké boli zistenia nového výskumu? No veľká spolupráca viac ako 20 laboratórií z 19 krajín doplnila tento dizajn o skupinu ľudí, ktorí sa mali usmievať prirodzenejšie tým, že napodobňovali úsmev inej osoby na fotke.
Tento výskum potvrdil, že ak ľudia držali pero medzi zubami (umelo navodený úsmev), ich nálada sa v porovnaní s kontrolnou skupinou nezlepšila. Podobným spôsobom zlyhali aj mnohé iné štúdie, ktoré nedokázali zopakovať pôvodný psychologický výskum.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce šťastie
Ak sa systematicky snažíme zamerať pozornosť na to, za čo môžeme byť vďační, môže to zmeniť náš pohľad na život, vraví Peter Halama. Krátkodobý účinok malo aj vyjadrovanie vďačnosti - napríklad vo forme ďakovného listu za dobré veci v životoch účastníkov experimentu. Podobne to vidí psychológ Peter Halama. Uvedená intervencia nemení náš život, ale skôr jeho vnímanie, vraví Peter Halama.
Potrebu niekam patriť a byť v kontakte s inými najviac uspokojujú blízke vzťahy s rodinou či priateľmi, ale výskum naznačuje, že túto rolu môže do istej miery plniť aj náhodný kontakt s cudzími ľuďmi. Potvrdzujú to aj predregistrované štúdie zaradené do nového výskumu. Šťastné pocity boli spojené aj s prosociálnymi výdajmi, čiže obdarovaním druhých. Šťastnými nás robí obdarúvanie či kontakt s druhými ľuďmi.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Pozitívny vplyv na šťastie malo aj to, ak sa finančne zabezpečení ľudia nemuseli venovať nepríjemným činnostiam, najmä domácim prácam, ktoré patria medzi najmenej obľúbené aktivity. Obmedzené používanie smartfónu a sociálnych sietí nebolo spojené s nárastom šťastia, hoci môže poskytovať väčšiu radosť zo spoločenských aktivít, ako je posedenie s kamarátmi.
Autori našli len dve štúdie o vplyve meditácie na šťastie, ktoré spĺňali zadané kritériá, najmä predregistráciu. Psychológ Simon Goldberg z University of Wisconsin-Madison pre El País povedal, že kritériá pre to, aké štúdie zaradiť do výskumu, boli natoľko prísne, že vylúčili stovky štúdií, ktoré dokazujú pozitívny vplyv meditácie na šťastie. Nový výskum nepozoroval efekt meditácie, hoci mnohé iné štúdie ho našli.
Folk a Dunnová v štúdii priznali, že preskúmali „len špičku ľadovca výskumu šťastia“. Z nedostatku dôkazov z predregistrovaných štúdií podľa nich neplynie, že meditácia či iné stratégie nefungujú. Problém predstavuje aj obvykle malá veľkosť efektu (miera sily javu).
To, že niektoré intervencie na zvyšovanie šťastia - vďačnosť alebo kontakt s inými - fungujú, ešte neznamená, že „vám zmenia život“, píšu Folk a Dunningová. Aj psychológ Peter Halama povedal, že štúdie zahrnuté do nového výskumu vykazujú skôr nízke hodnoty.
Ak by nás žalostné veci natrvalo deprimovali, nedokázali by sme fungovať (evolučne neželaný stav). Dlhotrvajúce šťastie preto nemôže byť výsledkom krátkodobej intervencie, píšu psychológovia Sarah Jelbertová a Bruce Hood.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň