Príbeh zbrojárstva je fascinujúcou cestou od remeselnej výroby k moderným technológiám. Dejiny ľudstva sú neodmysliteľne späté so súbežnými dejinami vojny a zbraní, ktorými sa viedli. Zbrane niekedy vznikali v súvislosti s požiadavkami prebiehajúcich konfliktov, inokedy sa objavy a vývoj nových útočných zbraní stali katalyzátorom, ktorý umožnil rozpútanie vojny.
Poďme sa pozrieť na históriu niektorých významných výrobcov zbraní a streliva.
Významní výrobcovia zbraní
Beretta: 500 rokov tradície
História zbrojovky Beretta sa začína v roku 1526, keď maestro Bartolomeo Beretta z Gardone predal benátskemu arzenálu 185 hlavní s hákovnicami za 296 dukátov. Oficiálny začiatok podnikania Beretty je zaznamenaný na malom papieriku, ktorý môžeme označiť ako faktúru, ktorý bol objavený a uchovaný v štátnom archíve v Benátkach.
Je však vysoko pravdepodobné, že Beretta fungoval najmenej dve generácie predtým, o čom svedčí jeho titul maestro a výber jeho produktov v Benátskej republike. 500 rokov histórie tejto spoločnosti je zárukou vrcholnej kvality a odbornosti. Remeselné spracovanie zbraní dodnes inšpiruje zbrojárov po celom svete.
Skupina vedená generáciami podnikateľov sa vydala na medzinárodnú cestu prostredníctvom niekoľkých strategických akvizícií, ktorých cieľom je spojiť pod jednou strechou podstatu precíznej výroby a historického remeselného spracovania.
Prečítajte si tiež: Od pazúrika po jadro
Blaser: Inovácie v nemeckom štýle
História firmy Blaser siaha do päťdesiatych rokov minulého storočia. Jej zakladateľ Horst Blaser vyvinul a v roku 1957 zahájil malovýrobu ľahkého dvojáka Diplomat. Vďaka inovatívnemu spôsobu uzatvárania bola táto zbraň na svoju dobu ľahká, presná a získala veľkú obľubu.
Nové uvažovanie a chuť robiť veci trochu inak sa zapísali aj do vývoja ďalších zbraní. Dnes patrí Blaser medzi prémiové značky a teší sa veľkej obľube medzi poľovníkmi.
Česká zbrojovka: Od armády k civilnému trhu
Dnešná Česká zbrojovka a.s. bola vybudovaná v rámci rozsiahleho presunu strategicky významných výrobných kapacít vtedajšieho Československa čo najďalej od západných hraníc ohrozených nacistickým Nemeckom. V začiatkoch sa venovala výrobe zbraní pre armádu, najmä vysoko náročnej produkcii leteckých guľometov.
Po druhej svetovej vojne bola akciová spoločnosť Česká zbrojovka znárodnená a jej pobočková továreň v Uherskom Brode, ktorá sa roku 1950 osamostatnila, sa postupne stala hlavným československým výrobcom ručných strelných zbraní. Dnes má zbrojovka zastúpenie vo viac ako 100 krajinách sveta a do jej portfólia patria značky ako COLT, Dan Wesson, Brno Rifles.
Medzi významné produkty povojnovej éry patria samopaly vz.48 v 9mm Parabellum. Do roku 1953 ich bolo vyrobených 545 000 kusov (9mm a 7,62 Tokarev). Neskôr zbrojovka vyrábala samopal vz. 58 a do roku 1984 ich vyrobila 1 mil. kusov. Ďalšími známimi zbraňami bol kompaktný samopal 61 Škorpion, pištoľ CZ 75 s produkciou viac ako milon kusov, produktový hit športovej streľby SHADOW SP 01 a odvodené modifikácie, pištole s polymérovým rámom CZ P-10, útočné pušky BREN a celá rada loveckých pušiek.
Prečítajte si tiež: Povojnový vývoj zbraní hromadného ničenia
Grand Power: Slovenská precíznosť
Spoločnosť Grand Power je slovenským výrobcom zbraní, ktorej vznik začal v roku 1994 prvými konštrukčnými náčrtmi ich prvej zbrane K100. Spoločnosť Grand Power je dnes pri výrobe zbraní, vďaka vlastnému výrobnému závodu, na 100 % sebestačná, čo sa týka mechanického opracovania.
Používajú najmodernejšie 4 a 5-osé obrábacie centrá s presnosťou +/-0.005mm a vysokou produktivitou. Vo výrobnom programe spoločnosti sú okrem pištolí všetkých dostupných kalibrov prevažne konštruovaných na princípe uzamykania záveru rotáciou hlavne aj pištoľové karabíny STRIBOG, samonabíjacie guľovnice na princípe AR pod označením GP R15 a GP ARAQ.
J.P. Sauer & Sohn: Nemecká tradícia a kvalita
Zbrojovka založená v roku 1751 už 270 rokov poskytuje ako najstarší nemecký výrobca loveckých zbraní - J.P. Podľa tohto tvrdenia Atelier 1751 od J.P. SAUER & SOHN nepozná takmer žiadne hranice fantázii a dizajnu, pokiaľ ide o vašu individuálne vyrobenú pušku. Sauer má vo svojom výrobnom programe pušky pre ženy s označením Artemis. Ide o optimalizovaný design pažby pre jej prirodzené a intuitívne použite.
Medzi známe modely od tejto tradičnej značky patria S100, S101, S202, S303, S404.
Merkel: Kvalitné zbrane s dlhou históriou
Bratia Merkelovci chceli byť súčasťou bezprecedentnej transformácie národného hospodárstva na prelome 19. storočia. Všetkých jedenásť synov rodiny si našlo cestu do zbrojárskeho remesla. Albert Oskar a Gebhard Merkel boli majstri zbrojári. Nasledoval Karl Paul Merkel ako majster akciových spoločností - vytvorili obchodnú spoločnosť „za účelom spoločnej výroby strelných zbraní a iných predmetov.
Prečítajte si tiež: Zbrane hromadného ničenia: Vývoj
V rokoch založenia firmy prekvitala v starom mestečku výroba poľovníckych, športových a luxusných zbraní. Mechanická konštrukcia týchto zbraní bola prepracovanejšia a technicky variabilnejšia ako u vojenských pušiek. Firma počas svojho vývoja šla cestou inovácií a kvalitnej výroby. Po roku 1989 sa značka znovu postavila na nohy a začala s produkciou luxusných loveckých zbraní.
Sako: Fínska precíznosť a spoľahlivosť
SAKO ako spoločnosť vždy predstavovalo miesto stretnutia základných zložiek fínskeho života - pokojnej sebadôvery, hrdosti na bezpečnosť a sebaurčenie, lásky k lovu a outdoorových aktivít. Skutočne prémiová lovecká puška s funkciami, ktoré uspokoja potreby vášnivých lovcov a outdoorových nadšencov.
Vo svojich začiatkoch vznikla ako dielňa na opravu ruských zbraní získaných počas občianskej vojny.
Vývoj ručných palných zbraní
Vývoj ručných palných zbraní prešiel dlhú cestu od prvotných píšťal po moderné útočné pušky. Strelné zbrane využívajúce energiu pušného prachu sa vo svojich najstarších počiatkoch nepodobali ani na pušky, ani na delá. Skôr to boli akési kovové džbány vrhajúce oheň, dym a šípové strely. Po čase sa to však zmenilo a výrobcovia zbraní začali vyrábať viac a viac špecializované palné zbrane - pušky. Áno! Výraz puška bol voľakedy spoločný pre delo i ručnú palnú zbraň.
Vývoj od píšťaly po muškety
Najstarším členom tejto rodiny bola krátkohlavňová ručná palná zbraň zvaná kvôli svojmu tvaru "píšťala", ktorá sa postupne vyvinula na pištoľ. Predlžovaním hlavní píšťal vznikli ťažšie zbrane s výraznejším spätným rázom pri výstrele, ktoré kvôli tomu museli mať osobitné pomocné zariadenie hák, ktorým sa zachytili o niečo pevné.
Píšťala i hákovnica mali zhruba rovnakú ráž od 20 do 30 milimetrov. V skutočnosti sa svojho času udávala ráž palných zbraní váhou gule, ktorú vystrelila. A keďže sa na výrobu gulí používal rôzny materiál, existovala ráž kameňa, ráž železa /obe prevažne pre delá/, či ráž olova. Tá posledná platí aj pre hákovnice, ktorých ráž bola v minulosti udávaná ako 2, 4 až 8 lótov olova.
Lót je stará váhová jednotka, tridsiata druhá časť libry. V časoch vzniku hákovníc však malo každé významnejšie mesto vlastné miery a váhy, takže nemusíme pochybovať, že existovala košická libra a košický lót samozrejme neveľmi odlišné od tých viedenských. Uvedené ráže tak predstavovali olovené gule vážiace 35, 70 až 140 gramov /guľka do Mauserovej pušky ráže 8 mm vážila pre porovnanie rovných 10 gramov/. Priemer týchto gulí by mal byť 18 mm, 22,7 mm a 28,7 mm. Predstavujú tri základné druhy hákovníc: normálnu štvorlótovú hákovnicu, polovičnú dvojlótovú a dvojitú osemlótovú. Z tej polovičnej sa časom vyvinula ďalšia strelná zbraň arkebuza, z tej mušketa a z tej klasická vojenská puška.
Samopal: Od zákopov k automatickej streľbe
Samopal, alebo tiež útočná pištoľ, je automatická zbraň používajúca pištoľové strelivo. Od útočnej pušky sa líši iným princípom samonabíjania a požitým strelivom s menšou prachovou náplňou, ktoré podmieňuje aj menší účinný dostrel samopalov.
Dôvodom vývoja nového typu zbraní bol fakt, že pešiak s bežnou puškou nemal proti guľometom žiadnu šancu. Na boj v zákopoch ani nebolo potreba zbrane ako pušky. Ich veľký dostrel pre bežného pešiaka nebol vôbec dôležitý.
Puška Mosin-Nagant: Ruská legenda na bojiskách
Príbeh legendárnej pušky Mosin-Nagant sa začal písať už mnoho rokov pred jej oficiálnym vznikom počas rusko-tureckej vojny. Táto vojna, ktorá prebiehala v rokoch 1877 až 1878, prispela veľkým dielom pri vývoji tejto legendy. Napriek tomu, že konflikt zúril iba rok, ruskí vojaci si dobre uvedomovali, že čo sa týka kvality a efektivity pušiek, ťahajú za kratší koniec.
Neuspokojivá situácia viedla v roku 1882 k vytvoreniu špeciálnej komisie, ktorá mala nájsť vhodného nástupcu pušiek Berdan. Komisia skúmala zahraničné aj domáce konštrukcie, ale niekoľko rokov sa nedarilo nájsť modernú pušku, ktorá by ruským vojakom zaistila prevahu na bojisku. Situácia sa zmenila až roku 1890, kedy boli komisii predložené tri návrhy konštruktérov: Sergeja Ivanoviča Mosina, belgických zbrojarov Leona a Emila Nagantových a kapitána Zinovjeva. Do užšieho výberu ale postúpili iba návrhy prvých dvoch spomínaných konštrukcií.
Komisii sa páčil predovšetkým návrh Mosina. Jeho puška bola presná a ľahká, problém bol len so záverom, ktorý bol nedostatočne chránený pred prívalom nečistôt. Šance sa preto chopili bratia Nagantovi, ktorí pušku vylepšili pridaním záklopky na zásobník. Zbraň sa tak stala oveľa spoľahlivejšou. Okrem toho došlo aj k úprave nábojového klipu a podávacej pružiny.
Kvôli možnému sporu oboch konštruktérov bola puška označená ako trojčiarková puška, čo odkazovalo na jej kaliber. Čiarka je stará ruská miera. Jedna čiarka je 0,1 palca, tri čiarky potom zodpovedajú 0,3 palca. V prevode na milimetre sa tri čiarky rovnajú 7,62 mm. Mosinovo meno sa do názvu zbrane dostalo až roku 1924. Konštruktér Mosin sa tak zavedenia svojho mena do názvu pušky bohužiaľ nedožil. Podobne to bolo aj v prípade Naganta, ktorého meno nebolo v Rusku na označenie pušky použité vôbec.
Výroba prvých exemplárov Trojčiarkovej pušky ale neprebiehala iba v Rusku. V decembri 1891 došlo k uzavretiu zmluvy na dodanie 503 750 pušiek francúzskou zbrojovkou v Chatellerault. V Rusku sa potom puška vyrábala v zbrojovkách v Tule, Iževsku a Sestrorecku. Ruské továrne od roku 1893 do roku 1896 vyrobili celkom 1,4 milióna kusov pušiek Mosin-Nagant.
Veľké množstvo rozdielnych variantov pušky Mosin-Nagant dokladá, aká dôležitá pre Rusko a potom Sovietsky zväz bola. Bezpochyby sa jedná o ruskú vlajkovú loď na poli opakovacích pušiek. Pre odlišné potreby jednotiek bolo zhotovených niekoľko verzií, ktoré sa líšia napríklad svojou dĺžkou či možnosťou nasadenia bodáka. Puška Mosin-Nagant bola vyrobená v mnohých verziách.
Puška Mosin-Nagant v boji
Od 8. februára 1904 do 5. septembra 1905 podstúpila puška Mosin-Nagant vzor 1891 svoj prvý rozsiahlejší krst ohňom. V tomto období zúrila rusko-japonská vojna. Cárske Rusko a Japonské cisárstvo vzájomne súperili o nadvládu nad Mandžuskom a Kórejským polostrovom. Do tejto vojny zasiahlo celkom 3,8 milióna kusov pušiek vzor 1891, ktoré zmerali sily so svojimi japonskými náprotivkami. Cárske Rusko bolo síce v konflikte porazené, novo zavedená puška ale vyšla z vojny veľmi dobre. Vojaci si ju pochvaľovali a hodnotili ju lepšie ako jej japonský náprotivok - Arisaku.
O necelých 9 rokov neskôr sa puška Mosin-Nagant zapojila do jedného z najväčších vojnových konfliktov v modernej histórii. Príchod prvej svetovej vojny zastihol ruské zbrojovky nepripravené. V tom čase bolo v obehu okolo 4 500 000 pušiek Mosin-Nagant, ktoré ale ani zďaleka nemohli pokryť celú potrebu. Ruské velenie sa preto rozhodlo nízke stavy doplniť puškami Winchester a o niečo menej výkonnými japonskými Arisakami. Okrem toho bol podpísaný kontrakt na výrobu pušiek vzor 1891 s americkými výrobcami Remington a Westinghouse, ktorí mali dodať celkom 1 550 000 kusov.
Vojna medzi Fínskom a Sovietskym zväzom bola unikátna predovšetkým v tom, že sa puška Mosin-Nagant ocitla na oboch stranách konfliktu. Pušku v období zimnej vojny preslávil predovšetkým Simo Häyhä prezývaný Biela smrť, ktorý používal fínsku verziu pušky bez optiky.
Sovietske velenie malo v pláne nahradiť pušky Mosin-Nagant úplne novými poloautomatickými puškami SVT-40, ktoré mali za cieľ prevziať kontrolu nad bojiskom. Napadnutie Sovietskeho zväzu v rámci operácie Barbarossa ale rovnako ako v prípade prvej svetovej vojny zastihlo Sovietov z veľkej časti nepripravené. Puška Mosin-Nagant tak opäť hrala dôležitú úlohu vďaka svojej početnosti.
Zbrojársky priemysel na Slovensku
Doby, kedy výroba zbraní zamestnávala na Považí, v Turci a na východe Slovenska 35-tisíc ľudí, sú dávno preč. Fabriky po desaťročiach „pomalého umierania“ začínajú ožívať. Špeciálnu výrobu obnovuje skupina so silným českým zbrojárom v pozadí.
Stará vrátnica Závodov všeobecného strojárstva už dostala novú fasádu s logom MSM Group - najmladšej šťuky v slovenskom zbrojárskom rybníku. Za tri roky pohltila väčšinu fabrík z éry zašlej slávy zbrojnej výroby na Považí a v Turci.
„My sme postupne prenájmom od štátu alebo akvizíciou dostali do nášho portfólia väčšinu zbrojárskeho priemyslu, ktorý dnes na Slovensku je,“ opisuje spolumajiteľ firmy Marián Goga.
Dnes pod nich spadá osem slovenských podnikov, najmä bývalé vojenské opravovne v Novákoch, Trenčíne a Banskej Bystrici. Ale aj polovica obrovského dubnického ZVS Holdingu.
Z histórie zbrojárskeho priemyslu na Slovensku
Autom križujeme údolie, ktoré bolo svedomito premenené na zbrojársku fabriku. Každý objekt od svojho suseda oddeľuje vysoký ochranný val, keďže sa tu robí s výbušnými zložkami munície. Haly viditeľné od cesty sa používali na „kryciu“ civilnú výrobu. Kúsok vyššie sú pozostatky tej pravej masívnej špeciálnej výroby. Dnes už sú to však len ošumelé budovy s opadanou farbou, mnohé s prepadnutou strechou.
Navonok nevábne haly ale ukrývajú jedinečnú technológiu a dodnes sú v Dubnici aj ľudia, ktorí ju vedia používať.
Škodováci priniesli zbrojárstvo do Dubnice
Dubnicu, ako miesto so strategickou polohou, si vyhliadlo ešte prvorepublikové ministerstvo obrany koncom 20. rokoch minulého storočia. Všetko nabralo na obrátkach v roku 1934, keď vedenie ČSR v obave z rastúceho nacizmu v Nemecku presťahovalo do Dubnice zbrojnú technológiu z Škodových závodov v Plzni.
„Tí škodováci, tí vedeli, ako na to. Skupina MSM však v bývalej fabrike produkuje najmä muníciu. O tú je záujem nepomerne častejšie, než o delo, ktoré ju vystreľuje. Fabriku prebrali pred dvoma rokmi a produkciu už zdvihli desaťnásobne.
„Vyrábame prakticky všetko, od malých nábojov, cez stredné ručné granáty, mínový program a celé portfólio munície bývalých východných kalibrov. Ale boli sme úspešní aj v rámci NATO agentúry. Umiestnili sme celkom slušné množstvo mínometnej munície aj mínometov, ktoré sú našim výrobkom pre poľské špeciálne jednotky,“ opisuje šéf skupiny MSM.
Celá skupina už dosahuje ročný obrat, ktorý prevýšil 100 miliónov eur. Pre porovnanie: v štátnom DMD Holdingu, ktorý má obchodné podiely v troch zbrojných spoločnostiach (KONŠTRUKTA - Defence, ZTS - ŠPECIÁL a ZVS holding), dosiahol objem obchodov s výrobkami obranného priemyslu za posledné tri roky 52,4-milióna eur.
MSM Group dodáva domácej armáde maximálne tri percentá svojej produkcie, klientelu majú v 25 krajinách sveta. Švédske vojenské autá nosia ich kontajnerové nadstavby.
Inžinieri pri vývoji jedného zapaľovača delostreleckej munície na konci 50. rokov minulého storočia zostrojili hodinový strojček, aby strela explodovala v stanovenej výške. Šikovné a presné zariadenie potom našlo svoje využitie aj v hodinkách.
Aktuálne zbrojovka MSM Group zamestnáva už viac ako 1200 ľudí a počty ešte plánuje rozšíriť. V Dubnici chcú obnoviť špeciálne vzdelávanie v štýle 60. rokov minulého storočia, keď na miestnej priemy...
Tabuľka: Vybraní výrobcovia zbraní a streliva
| Výrobca | Krajina pôvodu | Špecializácia |
|---|---|---|
| Beretta | Taliansko | Široký sortiment zbraní |
| Blaser | Nemecko | Guľovnice pre poľovníctvo |
| Česká zbrojovka | Česko | Ručné strelné zbrane |
| Grand Power | Slovensko | Pištole a karabíny |
| J.P. Sauer & Sohn | Nemecko | Lovecké zbrane |