Zbrane hromadného ničenia a hrozba, ktorú predstavujú, už dlho patria k stredobodom medzinárodnej pozornosti. Za uplynulé storočie rôzne štáty nahromadili arzenály zbraní hromadného ničenia i látok na ich výrobu.
Termín "zbrane hromadného ničenia" po prvý raz použil cantenburský arcibiskup Cosmo Gordon Lang v roku 1937 v súvislosti s bombardovaním španielskeho mesta Guernica. Bratislava 18. októbra (TASR) - Zbrane hromadného ničenia sú zbrane schopné usmrtiť alebo zraniť či inak vyradiť z činnosti veľké množstvo ľudí, prípadne spôsobiť rozsiahle materiálne škody alebo škody na životnom prostredí. Za zbrane hromadného ničenia sa v súčasnosti všeobecne označujú chemické, biologické a jadrové zbrane. Zaraďujú sa k nim niekedy tiež rádiologické materiály, ako aj raketové či letecké systémy použiteľné na útoky konvenčnými zbraňami veľkého rozsahu.
Slovenský europoslanec pripomenul, že tento typ arzenálu môžeme rozdeliť do štyroch kategórií, na zbrane biologické, rádiologické, chemické a nukleárne. Upozornil však, že v súčasnosti už aj niektoré druhy konvenčných zbraní majú veľmi ničivé účinky a tiež kybernetické útoky alebo sabotáže môžu napáchať škody porovnateľné so zbraňami hromadného ničenia.
Jadrové zbrane
JADROVÉ ZBRANE vyvolávajú najväčšiu pozornosť vzhľadom na hrozivú a bezpríkladnú ničivú silu: totálny jadrový útok by mohol vyhubiť miliardy ľudí v priebehu hodín. Jadrové zbrane, nazývané tiež atómové, sú založené na princípe neriadenej reťazovej reakcie, ktorá uvoľňuje veľké množstvo jadrovej energie. Patria k nim zbrane využívajúce štiepenie jadier, ako je "klasická" atómová bomba, a termonukleárne zbrane využívajúce jadrovú fúziu, známe tiež ako vodíková bomba.
Na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vstúpila do platnosti v roku 1970, sú uznanými jadrovými veľmocami USA, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína. Nukleárne zbrane odvtedy vyvinuli aj India a Pakistan, ktoré nie sú signatármi tejto zmluvy, podobne ani Izrael, ktorý predpokladané vlastníctvo jadrových zbraní nikdy nepotvrdil ani nepoprel. Uvedené štáty majú spolu približne 30.000 jadrových zbraní. Ich celkový počet sa v posledných rokoch znížil, najmä v súvislosti s dohodami USA a Ruska známymi pod skratkou START, z ktorých poslednú uzavreli v roku 2011. Jadrové veľmoci však naďalej udržiavajú a modernizujú svoje arzenály s tvrdením, že nukleárna výzbroj zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní národnej bezpečnosti. USA a Rusko majú niekoľko tisíc jadrových zbraní pripravených na okamžité použitie v prípade nukleárneho útoku.
Prečítajte si tiež: Povojnový vývoj zbraní hromadného ničenia
Na plnenie zmluvy NPT a mierové využívanie jadrovej energie dohliada Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tejto dozornej agentúre OSN so sídlom vo Viedni udelili v roku 2005 Nobelovu cenu mieru. V roku 1996 bola prijatá Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), ktorá vstúpil do platnosti po tom, ako sa k nej pridá všetkých 44 krajín s nukleárnymi reaktormi, čo sa dosiaľ nestalo.
Chemické zbrane
CHEMICKÉ ZBRANE sú hodné pozornosti vzhľadom na rozsiahle a dlhodobé komerčné i armádne skúsenosti s výrobou ich zložiek. Najmä v porovnaní s jadrovými zbraňami je ich produkcia značne jednoduchšia a lacnejšia. Mnohé ich nebezpečné chemické zložky a tzv. K chemickým zbraniam patria pľuzgierotvorné látky ako yperit, dusivé látky ako chlór a fosgén, jedovaté látky ako kyanovodík, no tiež všeobecne dráždivé látky.
Chemické zbrane boli v rozsiahlej miere používané počas prvej svetovej vojny (chlór, fosgén, yperit). Po tom, ako sa stali známe podrobnosti o ich účinkoch, bol v roku 1925 prijatý tzv. Ženevský protokol, zakazujúci použitie dusivých, otravných alebo iných plynov a bakteriologických zbraní vo vojne. V druhej svetovej vojne neboli chemické zbrane nasadené v bojových akciách, v nasledujúcich desaťročiach však pokračoval ich vývoj. USA vo Vietnamskej vojne používali zmes látok nazvanú Agent Orange na zničenie vegetácie. Chemické zbrane boli použité aj vo vojne medzi Irakom a Iránom (1980-88). V roku 1995 členovia japonského kultu Óm šinrikjó útočili v tokijskom metre sarinom.
V roku 1993 bol po 12-ročných rozhovoroch prijatý medzinárodný Dohovor o zákaze chemických zbraní (Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a ich zničení, CWC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1997.
Biologické zbrane
BIOLOGICKÉ ZBRANE využívajú živé organizmy, najmä baktérie a vírusy, rozširujúce vážne infekčné ochorenia u ľudí, zvierat alebo rastlín, alebo toxíny vyprodukované organizmami. Vyznačujú sa nekontrolovateľným charakterom: keď sú vypustené, môžu sa rýchlo rozšíriť a spôsobiť epidémiu. Väčšina musí byť vdýchnutá alebo požitá, aby účinkovala. Sú oveľa smrtiacejšie než chemické zbrane, keď dokážu spôsobiť rovnaké škody v mnohonásobne menšom množstve, pričom rozmnožovanie mikroorganizmov predlžuje ich účinok.
Prečítajte si tiež: Významní výrobcovia zbraní
Hoci sú veľmi nebezpečné, vo vojne alebo pri teroristických útokoch boli využívané zriedkavejšie. Rastú však obavy z možnosti ich budúceho použitia vzhľadom na dynamický vývoj biomedicínskej technológie a pokroky v oblasti biotechnológií. Viacero krajín rozvíjalo aktívne programy biologických zbraní napriek už spomenutému Ženevskému protokolu z roku 1925 a Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a skladovania biologických a toxínových zbraní a ich ničení (BWC) z roku 1972.
Súčasný režim zákazu použitia biologických zbraní však nemá donucovací mechanizmus. Oficiálne nie je presne známe, kto všetko biologickými zbraňami disponuje.
Konvenčné zbrane
Vznikli v prehistorickom období pôvodne ako prostriedok lovu, zaistenia obživy či odevu. V súvislosti s ekonomickou, sociálnou, ideologickou a historickou diferenciáciou spoločnosti sa stali špeciálne vyrábaným prostriedkom klasického ozbrojeného zápasu. Stav konvenčných zbraní a ich vývoj súvisí najmä s rozvojom výrobných síl a kapacít spoločnosti. K súčasným moderným konvenčným zbraniam patria prostriedky priameho ničenia (strely), prostriedky na ich dopravu na cieľ (vystrelením, vypustením alebo zhodením), ako aj prístroje a zariadenia na ich ovládanie.
Konvenčné zbrane sa rozdeľujú podľa viacerých kritérií: podľa spôsobu kontaktu s protivníkom a podľa spôsobu dopravy prostriedkov priameho ničenia na cieľ na a) chladné zbrane (využívajú svalovú silu človeka), ktoré sa ďalej delia na bicie (úderné - kyjak, palcát), vrhacie (oštep) a sečné a bodné (sekera, meč, kopija, halapartňa, šabľa) tvoriace skupinu chladných ručných zbraní, ďalej na strelné zbrane (luk, prak, kuša, balista) a nástražné zbrane (pasce), na ktoré nepriateľ našľapuje (naráža) sám a ktoré sú umiestňované skryto priamo v miestach možnej činnosti nepriateľa, b) palné zbrane, ktoré sa ďalej delia na strelné zbrane, pri ktorých dochádza k vymeteniu prostriedku priameho ničenia (strela) z hlavne vplyvom tlaku spalín prachovej náplne (arkebúza, revolver, guľomet, samopal, delo, mínomet), reaktívne zbrane, resp. raketové zbrane, pri ktorých sa využíva reaktívny pohon (rakety, raketomety), pohon elektrických či piestových motorov alebo kombinovaný spôsob dopravy (raketové torpédo, reaktívna strela), a nástražné zbrane (výbušné zátarasy), c) paprskové zbrane (aj zbrane so smerovanou energiou; nepriateľský cieľ ničia vyžarovaním vysokého kvanta energie, napr. laserovej); podľa stupňa pohyblivosti na stacionárne (umiestnené na nepohyblivom základe, napr. pevnostné a pobrežné delá, niektoré typy raketových kompletov), mobilné (umiestnené na pohyblivom základe, s tzv. nosičmi, napr. lietadlá a lode), samohybné (vybavené vlastnými pohyblivými nosičmi, napr. samohybné delo a tank), ťahané motorovými vozidlami alebo zvieratami (horské delo, mínomet) a nesené; podľa počtu členov obsluhy na individuálne (osobné a obsluhované jednotlivcom) a kolektívne (obsluhované osádkou); podľa stupňa automatizácie streľby na automatické, poloautomatické a neautomatické; podľa možnosti zmeniť dráhu letu strely na cieľ na neriadené (dráha letu strely je plne určená východiskovými podmienkami streľby, resp. výstrelu, zhodenia alebo vypustenia) a riadené (je možné meniť dráhu letu strely, a zvýšiť tak presnosť zásahu, napr. navádzané strely); podľa príslušnosti k druhu ozbrojených síl na zbrane pozemného vojska, letectva, raketového vojska, delostrelectva a námorníctva.
Použitie niektorých typov konvenčných zbraní je upravené (resp. zakázané) v Dohovore o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky, prijatom v Ženeve v roku 1980 (platný od roku 1983). Podľa neho sa zmluvné strany zaväzujú (opierajúc sa o zásadu medzinárodného práva) nepoužívať pri ozbrojených konfliktoch zbrane, strelivo a materiály, ktoré môžu spôsobiť nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie, a nepoužívať také metódy a prostriedky vedenia vojny, ktoré majú za cieľ spôsobiť (alebo od ktorých sa dá očakávať, že spôsobia) ďalekosiahle, dlhotrvajúce a ťažké škody na životnom prostredí. Na základe tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov (napr. Protokol o nezistiteľných úlomkoch, Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a i. zariadení a Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia zápalných zbraní), resp.
Prečítajte si tiež: Od pazúrika po jadro
Súčasná situácia a snahy o odzbrojovanie
Zbrane hromadného ničenia sú stálou témou v medzinárodných vzťahoch. Dnes je to živá téma najmä s ohľadom na vývoj v Sýrii a politiku Severnej Kórey. Všetky štáty sveta by mali podpísať dohovory o nepoužívaní zbraní hromadného ničenia, ktoré by mali byť pod prísnou medzinárodnou kontrolou a postupne likvidované. Podľa jeho slov sa dá použitiu alebo zneužitiu zbraní hromadného ničenia zabrániť iba tak, že budú pod prísnou medzinárodnou kontrolou.
Je takmer nemožné povedať, ktorá zbraň hromadného ničenia je najhrozivejšia. Jadrové zbrane sú rozhodne najsilnejšie, ale je ťažké získať príslušný materiál a výroba bomby je ťažká a finančne náročná. Oveľa jednoduchšie je vyrobiť „špinavú bombu“ -výbušninu obalenú rádioaktívnym materiálom , ktorá však málokedy spôsobí rozsiahle škody na životoch. Väčšina chemických zbraní je založená na jednoduchej technológií, ale ak majú byť účinné musia pôsobiť vo veľkom množstve. Biologické látky sú smrteľnejšie ako chemické a je možno ľahšie ich získať, ale nieje ľahké premeniť v zbrane.
Európska únia je hlavným finančným darcom Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorej inšpektori v súčasnosti monitorujú a ničia sýrske chemické zbrane. Kukan v tejto súvislosti pripomenul, že EÚ a Európsky parlament v roku 2003 schválili rezolúciu o zbraniach hromadného ničenia v rámci prijatej bezpečnostnej stratégie. EÚ v jej rámci vyzvala nielen svoje členské štáty, ale aj celý svet, aby sa pridali na stranu tých, ktorí odmietajú tento typ zbraní.
Poukázal na krajiny ako Irán, ktorý tvrdí, že rozvíja civilný a mierový program, ale niekedy má problém pustiť inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na kontrolu, čo vzbudzuje podozrenia o inom účele tohto programu. Kukan ocenil, že Irán sa v týchto dňoch na rokovaniach v Ženeve prejavil oveľa ústretovejšie ako doteraz.
Podľa jeho slov sú štáty, ako Severná Kórea či Mjanmarsko, ktoré odmietajú pripojiť sa k medzinárodným dohovorom, Sýria tak urobila nedávno v súvislosti s chemickými zbraňami a pod tlakom medzinárodnej verejnosti, ale v tomto kontexte veci nie sú jasné ani čo sa týka jadrových zbraní. Kukan pripomenul, že v "jadrovom klube," je šesť krajín sveta, ktoré priznávajú vlastníctvo atómových zbraní, kým napríklad Izrael zachováva nejednoznačnosť a zahmlieva možnú existenciu jadrového arzenálu.
"Takéto štáty tieto zbrane používajú na zastrašovanie, na tiché hrozby.
Zákaz zbraní hromadného ničenia vo vesmíre
Rusko v Bezpečnostnej rade OSN vetovalo rezolúciu o zákaze zbrane hromadného ničenia (ZHN) vo vesmíre a to aj napriek výraznej podpore ostatných členských štátov. Cieľom tejto rezolúcie bolo riešiť rastúce obavy z potenciálnej militarizácie vesmíru- oblasti, ktorá bola doteraz bez otvorených vojenských konfliktov.
Právny rámec upravujúci militarizáciu vesmíru je zakotvený v Zmluve o kozmickom priestore z roku 1967. Táto zmluva zakazuje umiestňovanie jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme alebo na akékoľvek kozmické teleso. Napriek svojej prelomovej úlohe v oblasti riadenia vesmíru sa zmluva nezaoberá inými typmi zbraní alebo vojenských technológií, ktoré od jej vzniku prešli výrazným vývojom. Keďže štáty naďalej vyvíjajú a zavádzajú sofistikované satelitné a protisatelitné technológie, nedostatky tejto zmluvy sú čoraz zjavnejšie, čo vyvoláva potrebu rozšíriť právny rámec, ktorý by sa zaoberal novovzniknutými výzvami.
V reakcii na vývoj situácie v oblasti vesmírnych technológií a potenciálnych hrozieb Spojené štáty a Japonsko navrhli rezolúciu na rozšírenie rozsahu pôsobnosti Zmluvy o kozmickom priestore. Cieľom ich rezolúcie bolo rozšíriť právny rámec tak, aby zakazoval nielen jadrové zbrane ale všetky kategórie zbraní hromadného ničenia vo vesmíre. Tento návrh, ktorý získal podporu 63 krajín, mal za cieľ zabrániť rozvoju pretekov vo vesmírnom zbrojení. Rusko vetovalo rezolúciu na základe tvrdenia, že návrh bol motivovaný skôr politickými záujmami než skutočnými bezpečnostnými obavami. Ruskí predstavitelia kritizovali rezolúciu za jej úzke zameranie a nedostatočnú komplexnosť najmä čo sa týka zahrnutých druhov zbraní.
Rusko spolu s Čínou navrhlo alternatívnu rezolúciu, v ktorej sa požaduje úplný zákaz všetkých vojenských zbraní vo vesmíre, čo sa považovalo za snahu vyvážiť vplyv Spojených štátov a ich spojencov pri určovaní agendy vesmírnej bezpečnosti. Washington a Tokio vnímali potrebu rezolúcie z dôvodu pádnych obáv, že v Rusku pracujú na vývoji protisatelitných zbraní (ASAT), ktoré by mohli pôsobiť ako globálna hrozba. Podľa najnovších správ rozviedky nový typ vyvíjanej zbrane by mohol byť potenciálne vybavený jadrovými kapacitami a schopný pôsobenia z vesmíru. Tento pokrok naznačuje výrazný posun smerom k agresívnejším technológiám vedenia vojny v kozme, ktoré sú schopné zamerať a zničiť satelity kľúčové pre globálne komunikačné, navigačné a sledovacie systémy.
Tajomná povaha ruskej vojenskej stratégie týkajúcej sa zariadení ASAT vyvoláva značné obavy o ich možnom nasadení a širšom zámere ich použitia. Dôsledky ruského pokroku vo vývoji technológií ASAT sú ďalekosiahle, pretože tieto schopnosti by mohli narušiť alebo vyradiť z prevádzky kritickú satelitnú infraštruktúru, čo by ovplyvnilo všetko od civilnej komunikácie až po globálne bezpečnostné systémy. Navyše nasadenie takýchto zbraní by mohlo viesť k vytváraniu trosečných úlomkov na obežnej dráhe. Z dlhodobého hľadiska by úlomky predstavovali nebezpečenstvo pre všetky objekty vo vesmíre, pretože by zvyšovali riziko kolízií. Táto situácia podčiarkuje nutnosť komplexného medzinárodného dialógu a vytvorenia pevných právnych rámcov, ktoré by mohli regulovať militarizáciu vesmíru.
Je však dobré spomenúť, že rovnako aj Spojené štáty počas celej studenej vojny a aj v súčasnosti presadzujú politiku zameranú na dosiahnutie a udržanie dominantného postavenia vo vesmíre. Tieto politiky zahŕňajú významné iniciatívy, ako napríklad Iniciatívu strategickej obrany (SDI), známu ako Hviezdne vojny, ktorej cieľom bolo vyvinúť systém protiraketovej obrany schopný zachytiť a zničiť prichádzajúce rakety z vesmíru. Hoci ambiciózna SDI nikdy nenaplnila očakávaný potenciál, pripravila pôdu pre pokračujúce úsilie USA o ovládnutie vesmíru prostredníctvom pokročilých vojenských technológií.
Počas Trumpovej administratívy bola v roku založená jednotka Space Force, ktorej pozornosť sa zameriavala na riešenie otázok vesmírneho konfliktu. Vo svetle aktuálnych okolností bola reakcia medzinárodného spoločenstva na toto veto zmesou istého sklamania ako aj dávky odhodlanosti do nasledujúcich rokovaní. Podporovatelia rezolúcie vrátane mnohých západných krajín a ich spojencov vyjadrili obavy z dôsledkov veta pre budúcnosť riadenia vesmíru. Neschopnosť prijať rezolúciu odráža nielen súčasné geopolitické rozpory, ale poukazuje aj na ťažkosti pri riadení spoločného globálneho vesmírneho bohatstva. Rozdielne reakcie zdôrazňujú potrebu odlišnejšieho prístupu k diplomacii a rokovaniam, ktorý by dokázal zohľadniť rôzne záujmy a bezpečnostné obavy všetkých krajín, ktoré využívajú vesmír. Je nevyhnutné prekonať rozdiely medzi krajinami využívajúcimi vesmír prostredníctvom zvýšeného diplomatického úsilia a vypracovania zmlúv, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy zbraní.
Investície do jadrového priemyslu
Európski lídri presviedčajú investorov, že vojenská sila je súčasťou udržateľnosti. Najsmrtonosnejšie zbrane, aké ľudstvo vyrobilo, sa postupne stávajú súčasťou takmer deväťbiliónového európskeho odvetvia ESG fondov. Označenie, ktoré bolo donedávna spájané s etickým investovaním, sa v dôsledku vojny na Ukrajine rýchlo prispôsobuje geopolitickej realite.
Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 stúpol počet akciových ESG fondov s expozíciou voči jadrovému priemyslu o viac než 50 percent na vyše 2-tisíc, informuje Bloomberg. Zhruba polovica fondov registrovaných v Európe má alokovanú časť kapitálu do spoločností, ktoré vyrábajú, dodávajú alebo prepravujú jadrové zbrane.
Tento posun ilustruje dramatickú zmenu v chápaní ESG. Pojem, ktorý pred dvadsiatimi rokmi vznikol v rámci iniciatívy OSN, sa dnes rozširuje o výdavky na jadrové odstrašenie. „Použitie jadrových zbraní spôsobí obrovské škody,“ pripomína Sasja Beslik zo spoločnosti SDG Impact Japan. Iní tvrdia, že udržateľné investície majú chrániť hospodársku a sociálnu stabilitu. Matt Christensen z Allianz Global Investors oznámil, že jeho firma s aktívami 650 miliárd dolárov začne v ESG fondoch držať aj akcie výrobcov jadrových zbraní.
S rastúcim napätím v Európe dali politickí lídri jasne najavo, že nechcú, aby etické obavy bránili prúdeniu súkromného kapitálu do obrany. „Nové ESG je o príspevku spoločnosti cez posilnenie energetickej autonómie a obrany,“ vyhlásil šéf burzy Euronext Stephane Boujnah.
Index S&P Global Aerospace & Defense, zahŕňajúci aj výrobcov jadrových zbraní, vzrástol od začiatku roka o 40 percent. To je takmer dvojnásobok rastu indexu zameraného na čistú energiu.
Medzi spoločnosti, ktoré sa objavujú v ESG fondoch, patria BAE Systems, Airbus, Babcock International, Safran, Thales a Leonardo. Niektoré z nich pritom nórsky štátny investičný fond zaradil na zoznam vylúčených firiem pre riziko porušovania humanitárnych zásad.
tags: #vyvoj #zbrani #hromadneho #nicenia