Beh na lyžiach má veľmi bohatú históriu, veď prvá zmienka o tomto športe bola už pred 5 000 rokmi v Nórsku. V desiatom storočí sa lyže spomínajú v súvislosti s Vikingami, ale moderná história sa datuje až od 19. storočia. Prvé verejné preteky sa konali v roku 1892 a o osem rokov sa uskutočnili aj prvé oficiálne.
Od prvých zimných hier v Chamonix patria do olympijského programu, pričom počet disciplín stále stúpa. Beh na lyžiach bol zaradený do programu Majstrovstiev sveta a Zimných olympijských hier od roku 1924 (muži 18 a 50 kilometrov).
Slovenská účasť a úspechy
Slováci v samostatnej ére pod piatimi kruhmi v behu na lyžiach nikdy nechýbali. Najlepšími výsledkami sú tri ôsme miesta - na korčuliarskej pätnástke v Lillehammeri 1994 ho dosiahla Alžbeta Havrančíková, v Turíne 2006 v skiatlone Martin Bajčičák, ktorý rovnaké umiestnenie v talianskom stredisku zopakoval aj v tímšprinte dvojíc s Ivanom Bátorym.
Až v roku 1936 na IV. ZOH sa v česko-slovenskej výprave objavili prví dvaja slovenskí športovci. Pravda, pokiaľ ide o tatranského poštára, dodnes tápame, ako ho správne písať. V oficiálnej nominácii Česko-slovenského olympijského výboru sa uvádzal ako Mihalák. Takisto ho zaznamenávali aj slovenskí historici. Na jednom z jeho zachovalých fotografických portrétov sa vlastnoručne podpísal ako Lukáš Mihalák. Lyžiarski historici (a najmä Ján Terezčák, ktorý urobil skvelú prácu v odhaľovaní dejín slovenského lyžovania) sa priklonili k verzii Michalák.
Nech je po vôli jeho potomkov, aj keď sa upravia dejiny. Podstatné však je, čo tento jednoduchý chlap, ktorý sa nikdy nedral po popredia, vykonal. Mal povesť dríča, ktorý sa po ukončení kariéry venoval trénerstvu a sám ako kouč trénoval viac než jeho zverenci. Vyrastal na po domácky vyrobených lyžiach zo suda. Narukoval k horskému pešiemu útvaru v Podolinci, ktorý mal lyžiarsku tradíciu. Vrátil sa však domov do Ždiaru. Svadba, deti, domáce hospodárstvo. Koniec s lyžovaním.
Prečítajte si tiež: Olympiáda v behu na lyžiach mužov
Rok pred ZOH v Garmisch-Partenkirchene sa konali majstrovstvá sveta vo Vysokých Tatrách. Päťdesiatku odštartovali pred hotelom Grand v Starom Smokovci. Celú noc predtým zúrila víchrica, trať zavialo, telegrafické drôty potrhalo. Maratón preložili. Na druhý deň Lukáš vyštartoval do povysávanej oblohy ako prvý. Všetci ho však ľutovali. O rok cestoval na olympiádu, ktorá mala búrlivú predohru, lebo vznikali iniciatívy na jej odvolanie, bojkot, alebo aspoň preloženie inam. Kým nebol pri moci, hry v Nemecku si neželal ani sám Adolf Hitler. Vytruboval, že olympiáda je „slobodomurársky a židovský výmysel“.
Potom nastal obrat. Lukáš zápasil so svojimi problémami: „Vedúci lyžiarskej výpravy ma nechcel postaviť na štart všetkých disciplín, lebo vraj ešte dobre neovládam bežeckú techniku, ale svoju dobrú vytrvalosť môžem najlepšie uplatniť v pretekoch na 50 km. Mal som však šťastie, zastal sa ma významný pretekár Ing. Hneď prvý beh na 18 km mu vyšiel. Aj so žalúdočnými ťažkosťami skončil desiaty - ako najlepší Stredoeurópan, pred ním iba samí Severania. V štafete, ktorá skončila piata, absolvoval tretí úsek. Bol o 5, 5 s rýchlejší než najlepší bežec na týchto hrách Nór Oddbjörn Hagen.
Najväčší zálusk na úspech si robil v maratóne na 50 km. „Preteky na 50 km boli mojím živlom,“ citujú ho Terezčákove Dejiny lyžovania na Slovensku. „Tešil som sa ne a trúfal si na nich dosiahnuť najlepšie umiestenie, čo sa mi dosť dlho na trati darilo. Ale keď som na jednom prudkom zjazde v úvoze predbiehal fínskeho pretekára, odrazu začal brzdiť a plúžiť. Chcel som sa mu vyhnúť a v plnej rýchlosti ho predbehnúť.
Naposledy nás potešil Bajčičákov maratón v Salt Lake (12. miesto), čo je po Michalákovi druhý najlepší výkon slovenského bežca na ZOH. Ženy boli už vyššie: Alžbeta Havrančíková ôsma na ZOH 1994 (na 15 km voľne) a Jaroslava Bukvajová desiata na ZOH 1998 (na 15 km klasicky).
ZOH 2026 v Miláne a Cortine
IV. Slovensko na Zimných olympijských hrách Miláno - Cortina 2026 reprezentuje výprava s 53 športovcami naprieč hlavnými zimnými disciplínami, pričom najväčšiu časť tradične tvoria hokejisti. Prvým Slovákom v ostrej súťaži bol sánkar Jozef Ninis (7. februára), hokejisti odštartovali turnaj 11. februára a najväčší individuálny „highlight“ je ženský slalom s Petrou Vlhovou 18. februára.
Prečítajte si tiež: Beh na lyžiach: Mužský pohľad
ZOH 2026 sa konajú v Taliansku (Miláno a okolie, Cortina d’Ampezzo a ďalšie dejiská) od 6. do 22. februára 2026. Ak hľadáš rýchlu odpoveď na otázku „kedy štartujú Slováci“, najistejšie je držať sa oficiálneho programu nahlásených štartov po jednotlivých dňoch.
Slovensko ide do turnaja s širokým kádrom, pričom okrem nominovaných hráčov sú v dejisku aj tréningoví hráči (náhradníci), ktorí vedia naskočiť podľa situácie.
Nižšie je prehľad nahlásených štartov Slovákov na ZOH 2026 po jednotlivých dňoch vrátane časov. Pri položkách s otáznikom platí, že ide o pokračovanie v súťaži (ďalšie kolá alebo disciplíny), ktoré sa potvrdí až postupom alebo zverejnením štartových listín.
| Dátum | Šport | Disciplína / zápas | Čas | Slováci |
|---|---|---|---|---|
| So 21. 2. 2026 | Beh na lyžiach | Muži - 50 km klasicky | 11:00 | Peter Hinds |
Kläbo vyrovnal rekord
Nórsky bežec na lyžiach Johannes Hösflot Kläbo vyrovnal rekord v počte zlatých medailí na zimných olympijských hrách. V piatok triumfoval na ZOH 2026 v behu na 10 km voľne a je už osemnásobný olympijský šampión, čím sa v historickej tabuľke dostal na úroveň krajanov Marit Björgenovej, Björna Dählieho a Oleho Einara Björndalena.
Preteky mužov na 10 km ste mohli sledovať ONLINE na ŠPORT.sk >>Dvadsaťdeväťročný Kläbo vyhral v talianskom stredisku Tesero desiatku voľne s náskokom 4,9 sekundy pred Mathisom Deslogesom z Francúzska a na prebiehajúcich hrách tak získal tretí najcennejší kov z troch štartov. Pódium doplnil bronzový Nór Einar Hedegart (+14,0). Tri zlaté na ZOH 2026 už má na konte aj švajčiarsky zjazdár Franjo von Allmen.
Prečítajte si tiež: MS v letnom biatlone: Prehľad
Slovenský reprezentant Peter Hinds obsadil 64. miesto s mankom viac ako tri minúty na víťaza, Tomáš Cenek bol na 90. priečke. Pre Kläba je to celkovo jubilejná desiata medaila z hier s bilanciou 8-1-1. Fenomenálny Nór môže rekord v počte zlatých prekonať už v nedeľu, keď je v Tesere na programe mužská štafeta na 4x7,5 km a jeho tím je pred súťažou topfavoritom.
Najdekorovanejšou zimnou olympioničkou zostáva nórska bežkyňa Björgenová s 15 kovmi (8-4-3), osem zlatých majú v zbierke aj ďalší Nóri - biatlonista Björndalen (8-4-2) a bežec na lyžiach Dählie (8-4-0). Najúspešnejší olympionik všetkých čias je americký plavec Michael Phelps s 23 zlatými a celkovo 28 medailami.
Na prebiehajúcich hrách v Miláne a Cortine už Kläbo predtým vyhral aj skiatlon a individuálny šprint klasicky. Čakajú ho ešte tri disciplíny (štafeta, tímšprint a 50 km klasicky s hromadným štartom) a ak zopakuje bezprecedentný zisk šiestich titulov zo šiestich štartov z vlaňajších MS v Trondheime, dostane sa na úroveň 11 zlatých na ZOH. So šiestimi zlatými na jedných zimných hrách by tak zároveň prekonal rekord amerického rýchlokorčuliara Erica Heidena, ktorý v Lake Placid 1980 vybojoval spolu päť prvenstiev.
Kläbo, ktorý je aj 15-násobný majster sveta, ešte desiatku voľne na významnom podujatí nikdy predtým nevyhral. Aj v piatok začal v pretekoch s intervalovým štartom v údolí Val di Fiemme pomalšie a na prvom medzičase (1,8 km) bol až dvanásty. Postupne síce stupňoval tempo, no ešte kilometer pred cieľom bol stále druhý - už však s tesným odstupom 0,7 sekundy za reprezentačným kolegom Hedegartom. Dvadsaťštyriročnému Nórovi, ktorý prakticky celé preteky viedol, v závere výrazne ubúdali sily a napokon na Kläba nabral stratu 14 sekúnd.
Prepadol sa tak na bronzovú pozíciu aj za Francúza Deslogesa, ktorý získal po skiatlone už svoje druhé striebro. Pre Hedegarta je to napriek tomu zatiaľ životný úspech.
Slováci obsadili miesta v druhej polovici 113-členného štartového poľa. Hinds figuroval na prvom meranom medzičase na 55. mieste, nasadené tempo úplne neudržal a napokon sa prepadol o deväť miest s celkovou stratou 3:04,6 na Kläba.
„Dnes to bolo veľmi náročné. Sneh bol rýchly, nebol mäkký. Nohy som cítil aj tak prázdne, akoby sme boli v dvetisíc metrovej výške. Aj tak som však dokázal odbehnúť konzistentné preteky. Som celkom unavený, ale aj spokojný. Vždy sa dá ísť ešte lepšie, ale bolo to celkom dobré. Teším sa teraz na tímšprint, tam môžeme dosiahnuť najlepší výsledok,“ povedal Hinds pre TASR.
Cenek bol pomalší, pohyboval sa konštantne za deväťdesiatou pozíciou a v cieli mu patrila 90. priečka s mankom 5:31,7 min. „Dnes mi to nevyšlo, ale bojoval som. Boli to asi najťažšie preteky, čo som kedy išiel, veľmi náročná trať. Atmosféra bola skvelá, fanúšikovia pri trati boli neskutoční a hnalo ma to dopredu,“ uviedol Cenek.
„Je to úžasné, dosiahol som niečo veľké. Toto bola vzdialenosť, na ktorú som najviac myslel a ktorú som si najviac prial vyhrať. Som na to najviac hrdý, pretože práve v tejto disciplíne som tu na hrách bol zo všetkých najmenej favoritom. Ľudia sa dokonca pýtali, či si na desiatke zaslúžim byť v nominácii. Ale dokázal som to a som šťastný,“ povedal pre nórske médiá Kläbo, ktorý na prebiehajúcich hrách v Miláne a Cortine už predtým vyhral aj skiatlon a individuálny šprint klasicky.
Muži - 10 km voľnou technikou s intervalovým štartom1. Johannes Hösflot Kläbo (Nór.) 20:36,2 min, 2. Mathis Desloges (Fr.) +4,9 Sek., 3. Einar Hedegart (Nór.) +14,0, 4. Harald Östberg Amundsen (Nór.) +24,0, 5. Martin Löwström Nyenget (Nór.) +27,3, 6. Andrew Musgrave (V. Brit.) +30,1, 7. Martino Carollo (Tal.) +39,6, 8. Hugo Lapalus (Fr.) +51,1, 9. Thomas Stephen (Kan.) +54,1, 10. Victor Lovera (Fr.) +56,2,... 64. Peter HINDS +3:04,690.