O výcvik a chov koní na územi dnešného Slovenska sa ľudia zaujímali už od čias Tatarov. Chov koní prešiel zložitým vývojom, pri ktorom sa koň využíval nielen na prácu, ale postupne sa dostával do rôzných jazdeckých a športových disciplín. V dnešnej dobe sa kôň využíva prevažne len pre športové vyžitie, a to v disciplínach: drezúrne jazdenie, parkúrové jazdenie, military, dostihy, poľovné jazdy, rozlične hry a pod. Práve parkúrovému jazdeniu sa budeme bližšie venovať v tejto zaverečnej práci, pričom sa zameriame na výcvik skokového koňa. Predpokladom úspešného výcviku je už samotný odchov žriebäťa a následné odborné vedenie remonty v základnom výcviku.
Na začiatok, si povieme niečo o výbere skokového koňa, charakterizujeme koňa po základnom výcviku a popíšeme samotný výcvik skokového koňa a jeho prípravu na parkurové súťaže. Parkúrove jazdenie je príťažlivý šport ako pre samotneho jazdca, tak aj pre ostatných „koničkárov“ (na Slovensku skáče okolo 70% koní). V časti Teoretické východiská sa práca zaoberá výberom skokového koňa, kde si popíšeme jeho exteriérove vlastnosti vhodné na skákanie. Povieme si, čo by skokový kôň nemal mať, ktoré exteriérové chyby mu budú braníť a kompikovať skokový výcvik. Vo Vlastnej práci sa zameriavame na samotný výcvik parkúrového koňa, na gymnastiku, na samotnú skokovú prípravu a jeho fyzickú pripravenosť na parkúrový šport.
Výber skokového koňa: Na čo sa zamerať?
Predpokladom úspešného skokana (parkúrového koňa) pri dobrom telesnom vývine je mohutná zadná partia s priaznivou mechanikou pohybu a s dobre vyvinutým dlhým svalstvom. Dlhší, široký a mierne skosený zadok, silný chrbát a bedrá sú predpokladom dobrých výkonov skokana. Dobre nasadená hlava a krk sú dôležitými činiteľmi pre vyváženie tela v každom pohybe. Pri správnom absolvovaní prekážky kôň skáče vyvážený v kmihu chrbtom a krkom, pričom panvové končatiny odrážajú telo pri odskoku a hrudníkové ho zachytávajú pri doskoku na zem. Je veľmi dôležité, akým cvikom kôň prešiel a aká je vzájomná súhra jazdca s koňom.
Dnes sa pre parkúrové skákanie výhľadávajú prevažne kone dosahujúce v kohútiku výšku meranú pásovou mierou 174-180 cm. mohutnosť koňa je často prekážkou v rýchlosti, v požadovanom kmihu a obratnosti. Pri výbere skokového koňa je veľmi dôležité aby kôň mal zdravé kĺby a hlavne, aby mal kopytá v perfektnom stave. Ak kupujeme skokového koňa, odporúča sa mu urobiť snímky kopýt, či mu nekostnatejú chrupavky. pri výbere koňa by sme si mali všímať aj výraz hlavy, kde pri širokom čele a veľkých otvorených očiach sa predpokladá múdrosť a inteligencia. Veľmi dôležité je dobre nasadenie hlavy, ktoré mu uľahčuje výcvik. ideálný krk skokového koňa je pekný, vznosne nosený, dlhý a dobre nasadený. Krk a jeho nasadenie majú veľký význam, pretože skokový kôň pomocou hlavy a krku udržuje rovnováhu.
U krátkeho a silného krku je vyvažovanie sťažené. Aby sa silný krk stal pružný, potrebuje kôň viacej drezúry. Práve tak nie je vhodný vysoko nasadený krk a jelení krk, pretože koň vysoko drží hlavu, vystrkuje nos príliš pred seba a zle sa kontroluje. Tlak zubadla pritom nepôsobí iba na spodnú čelusť, ale tiež na zadné stoličky, čím koň získavá tvrdú hubu. Koňe s jelením krkom majú väčšinou vrodený mäkký chrbát, ktorý sa pri jezdení prehýba. Kone, ktoré nosia hlavu a krk príliš nízsko a ich horná línia krku a chrbta tvorí takmer priamku, sú väčšinov prestavení, čím sú zaťažené predné končatiny. najvyšší bod kohútika má byť o niečo vyššie než najvyšší bod zadku. Pri príliš vysokom kohútiku je potrebné poúživať dobre stavané sedlo, ktoré nebude tlačiť na kohútik. Príliš nízský kohútik nevytvára pre sedlo miesto, a to sa potom pohybuje do strany.
Prečítajte si tiež: Výkon a zdravie v modernej gymnastike
Kohútik má byť silne a dobre osvalený, pri príliš „mäsitom“ kohútiku hrozí nebezpečie, že sa bude sedlo posúvať dopredu. ideálna pre skokové kone je dlhá šikmá lopatka. hruď má byť v oblasti podbrušníku hlboká a široká, aby bol veľký priestor pre pľúca a srdce. chrbát skokového koňa má byť ani príliš krátky, ani príliš dlhý. Taktiež príliš rovný chrbát je strnulý a vedie ku tvrdosti huby. Kone s vrodeným „kaprím“ chrbtom majú na začiatku problémy, ale systematickou prácou sa z nich stávajú silný jedinci, ktorí majú od prírody podsadený zadok. tým pri skokovom koni venujeme najväčšiu pozornosť, pretože pri skokovom jazdení musia vydržať veľkú záťaž. Vždy dbáme na to, aby kôň mal všetky štyri končatiny zdravé a silné, zo silnou a plochou strelkou, krátkou a silnou holeňou a suchými šľachami. Sponkový kĺb má byť silný so stredne dlhou, šikmou sponkou. Pri dostatočne šikmej sponke má kôň potrebnú pružnosť v pohybu i pri doskoku za prekážku.
Pri doskoku na krátky okamžik zaťaží celou svojou hmotnosťou len jednú končatinu, preto je zvlášť na tvrdej pôde nutná šikmá a dobre pružná sponka. Krátka a strmá sponka je nedostatočne pružná a všetok nápor pri doskoku zaťaží šľachy a kopyto, ktoré je potom ploché alebo schvátené. choré alebo zanedbané kopyto spôsobuje, že je kôň nepoužitelný. podľa stavu srsti možeme posudzovať zdravotný stav a kondíciu koňa. ak je kôň dobre stavaný, neznamená to, že má aj dobré chody. Zásadne by sme sa mali pri posudzovaní pohybu koňa riadiť prvým dojmom. Aby sme si urobili jasný obraz o pohybe koňa, necháme si ho predviesť najprv vo voľnosti, alebo aspoň na ruke. Krok má mať uvolnený, priestranný a stopa zadného kopyta by mala ďaleko prekračovať stopu kopyta predného. Kôň pritom nesmie byť poháňamý bičom. Klus má byť pružný, vznosný a kôň neťahá kopytami po zemi. Krok a klus neposudzujeme iba zo strany, ale taktiež z spredu a zo zadu.
Kôň by mal ísť rovno a nevypadávať zo stopy. Cval je pre skokového koňa chodom základným. Charakter: zložitý charakter koňa môže byť príčimou mnohých ťažkostí. Charakter a inteligenciu koňa posudzujeme tým, že si všímame celkový dojem, výraz hlavy, hry uší a vzrušivosť na vonkajšie podnety. Podľa očí, ktoré sú zrkadlom duše, môžeme posudzovať povahu koňa.
Testovanie skokových schopností
PAALMAN (1998) rozlišuje testovanie skokového nadania do troch kategórii: u remonty, u obsadnutého mladého koňa a u staršieho koňa.
- Remonta: nechávame ju skákať bez pomoci vo voľnosti, napríklad jej v ohrade postavíme malý skok. Všímame si nájazd na skok, predĺženie posledného cvalového skoku, zníženie hlavy, správny odskok a vyklenutie chrbta. Nad skokom má byť najvyšším bodom kohútik a nie hlava.
- Obsadnutý mladý kôň: sa predvádza najskôr v základných chodoch. Kladieme dôraz na to, ako sa dokáže vyvažovať a či pri zvyšujúcej sa rýchlosti dokáže udržať rovnováhu ma všetkých štyroch končatinách. Nenecháme ho skákať cez veľké prekážky, pretože má ešte málo skúseností. Vhodný je skok cez malú prekážku z klusu, pred ktorú dame na vzdialenosť šesť metrov kavalet, cez ktorý kôň nacvála. Po niekoľkých preskokoch presunieme kavalet na vzdialenosť troch metrov a prechádzame v pomalom kluse. Potom kavaletu odstránime a skok prestavame na malý oxer vysoký asi 1 meter a široký 1,2 m, dozadu dame len jednú barieru. Na tento skok nacvaláme v pomalom cvale. Ak nám kôň uteká, zkáčeme oxer z osmičky.
- Starší kôň: obraz o ňom si môžeme urobiť aj z jeho doterajšej kariéry. Dôležité je aby si kôň a jeho jazdec navzájom “sadli”. Zlý jazdec môže veľmi rýchlo pokaziť aj dobrého skokového koňa. Preto jazdec by mal poznať svoje prednosti aj slabiny, pretože potom môže odhadnúť, či sa kôň k nemu hodí. Neskúsený jazdec by si mal vyberať kľudného a skúseneho koňa, ktorý by sa mohol stať jeho učiteľom.
Základný výcvik: Príprava na skokový výcvik
Športový jazdecký kôň sa dostáva do základného výcviku približne v treťom roku života, dovtedy by mal byť na pastve s ostatnými mladými koňmi. Cieľom základného výcviku je koňa vychovať a pripraviť tak, aby sa stal príjemným, poslušným a ochotným vykonávať cviky alebo podávať primerané výkony vo zvolenej disciplíne. Po absolvovaní základného výcviku sa kôň stáva všestranne upotrebiteľný.
Prečítajte si tiež: Zdravá gymnastika pre páry
Po skončení základného výcviku sa kôň teda dostáva so vyššieho stupňa rovnováhy, pri ktorej je tiaž jazdca rovnomerne rozdelená na všetky štyri končatiny koňa. Z výcvikom skokového koňa sa začína až po absolvovaní základného výcviku koňa. Podľa plánovaného postupu skokového výcviku by mal byť po druhom roku špecializácie, schopný zúčastniť sa skokovej súťaže stupňa L a S. Tento výcvik sa môže robiť len s koňom, ktorý dovŕšil aspoň šiesty rok, úspešne absolvoval základný výcvik a bezchybne dokáže skákať parkúry stupňa Z.
Gymnastika: Základ skokovej mechaniky
Gymnastika slúži na rozcvičenie skokovej mechaniky koňa pred vlastnou skokovou prácou. Pre gymnastiku sa najlepšie hodia kavaléty. Pri práci na kavalétach získava kôň potrebný pokoj, čiže dostáva sa do uvoľnenia a precvičuje si zároveň svaly, kĺby a šľachy. Tie musia byť pripravené dobre a bez poškodenia vykonávať požadované cviky. V kluse má ísť kôň cez kavaléty plynule, nezrýchľovať tempo, chrbát je vyhnutý, krk smerujúci dole sa predĺži a klusová kadencia sa mierne spomalí. V druhom roku výcviku môžu býť jednotlivé kavalety vysoké až 110 cm a široké 120 cm.
Skoková príprava: Zdokonalenie techniky
Cieľom skokovej prípravy je, aby kôň získal skúsenosti pri riešení skokov rozličných veľkostí a tvarov, aby si dokázal nájsť vhodné miesto a okamih odskoku aj pri kombinovaných skokov. Aj v skokovej príprave s počiatku začíname skákať z klusu. Pri skákani z klusu nedovoľujeme koňovi využiť cvalovú mechaniku pohybu, pričom nemá strácať dostatok potrebného kmihu na prekonávanie skoku. Tým koňa nútime, aby pracoval viac zadnou časťou tela, podsadzujeme si ho.
Prečítajte si tiež: Gymnastika pre zdravý chrbát a pohodu
tags: #gymnastika #pre #kone