Prírodný kameň je obľúbeným materiálom v stavebníctve po tisícročia. Človeka od nepamäti spája s prírodou silné puto. Toto puto je v ňom zakorenené tak veľmi, že aj napriek moderným a trendovým stavebným materiálom sa k tým prírodným nakoniec vždy vráti. Žiaden iný stavebný materiál sa takýmto časovým overením nemôže pochváliť. Významným charakteristickým rysom dlažieb z prírodného kameňa je jednoduchý výrobný postup pri spracovaní jednotlivých prvkov s minimálnym množstvom odpadu, ktorý z prírodného kameňa robí materiál šetrný k prírode.
Prírodný kameň zažíva v súčasnosti renesanciu a nájdeme ho takmer všade. Samotná skutočnosť, že je tak rozmanitý a unikátny je úžasná. Možnosti v produkcii kamenných dlažieb sú rozmanité hlavne kvôli faktu, že samotná príroda nevytvorila dva rovnaké kamene, pritom všetky sú krásne svojim vlastným spôsobom. Kamenné dlažby sú veľmi dobrým riešením nielen z technického hľadiska, ale aj z hľadiska estetickej hodnoty.
Využitie kameňa v exteriéri
Kameň je ako vysoko trvanlivý prírodný materiál odjakživa žiadaným stavebným prvkom. Výborná tepelná akumulácia a odolnosť voči väčšine vplyvov vonkajšieho prostredia navyše umožňuje jeho široké exteriérové využitie. Kameň môžeme vidieť ako obklad fasády či terasovú dlažbu, na schodiskách aj záhradných chodníkoch.
Fasádne obklady z kameňa
Obľúbeným spôsobom využitia kameňa vo vonkajších priestoroch je jeho aplikácia ako prevetrávaného fasádneho obkladu, ktorého finálnu podobu určuje druh kameňa, ale aj spôsob jeho povrchového opracovania: opaľovaním, leštením, brúsením alebo takzvaným pemrlovaním (tzv. Fasádny obklad je zavesovaný na kotvy upevnené na dostatočne únosnú a stabilnú konštrukciu (napríklad plné či priečne dierované tehly a vápennocementové bloky). Vznikne vzduchová medzera, do ktorej sa vkladá tepelná izolácia. Fasáda tohto typu je veľmi dekoratívna a predovšetkým trvanlivá, je však nadmieru dôležité zabezpečiť jej odbornú montáž, bez ktorej hrozí pád ťažkej kamennej dosky s dôsledkom škody na majetku, či dokonca zdraví.
Fasádny obklad sa upevňuje na kotvy umiestnené na dostatočne únosnú a stabilnú konštrukciu. Vznikne vzduchová medzera, do ktorej sa vkladá tepelná izolácia.
Prečítajte si tiež: Podmienky realizácie cyklotrasy Bardejov
Je dôležité dodať, že kamenný obklad musí byť usadený na dvoch nosných a dvoch prídržných kotvách so zachovaním škár (podľa projektovej dokumentácie), aby dosky mali priestor k dilatácii všetkými smermi. Jedna platňa pritom nesmie byť nikdy kotvená do dvoch dilatačných nosných celkov ( podkladová konštrukcia nesmie byť napríklad sčasti tehlová, sčasti betónová). Vzduchová medzera medzi rubom obkladu a tepelnou izoláciou či podkladovou konštrukciou by mala byť v rozmedzí 20 - 60 milimetrov. Izolácia sa pritom nesmie dotýkať kameňa a to ani bodovo.
Kamenné schodiská
Čo sa vstupu do domu či záhrady týka, kameň sa tu uplatní napríklad pri tvorbe schodísk. Jednotlivé stupne môžu byť masívne kamenné (najčastejšie žulové či pieskovcové), ktoré sa kladú do maltového lôžka, alebo sú iba obložené prírodným kameňom. V druhom prípade je možné na nosnú konštrukciu schodiska opatrenú betónovým poterom aplikovať kamennú dlažbu hrúbky 20 - 50 milimetrov.
Jednotlivé stupne priamych, kosých či oblúkových tvarov môžu byť masívne kamenné (najčastejšie žulové či pieskovcové), ktoré sa kladú do tridsaťmilimetrového maltového lôžka, alebo sú iba obložené prírodným kameňom. V druhom prípade je možné na nosnú konštrukciu schodiska vybavenú betónovým poterom aplikovať dosky hrúbky 20 - 50 milimetrov. Kotvenie podstupníc zabezpečuje nerezový drôt. Ak chceme zvýšiť protišmykovosť použitého kameňa, do stupnicových plôch môžeme vložiť ešte šmirgľové pásy. Takéto kamenné schodisko bude svojim majiteľom slúžiť takmer na veky.
Kamenná dlažba
Takisto veľmi populárne je využitie kameňa ako exteriérovej dlažby. Kameň je pre tieto účely spracovávaný do tvaru dosiek, zvyčajne s hrúbkou 30 až 80 milimetrov, ktorých povrch je najčastejšie hrubo zbrúsený, opálený či pemrlovaný. Je tak dodržaná protišmyková bezpečnosť. Dlažba sa upevňuje k podkladu stavebným lepidlom alebo sa ukladá do maltového lôžka. Alternatívou je tiež dlažba kladená do pieskového lôžka: dlaždice sú položené na tzv. ložnej vrstve a nosnej vrstve z kameniva.
V prípade podložkovej dlažby sa kameň osadzuje na nosné plastové terče. Odvod vody je zabezpečený prostredníctvom voľných škár na izolovanú podkladovú konštrukciu.
Prečítajte si tiež: Použitie Deliacich Prvkov na Cyklotrasách
Druhy kameňa používané v exteriéri
U nás sú hlavnými surovinovými zdrojmi dekoračného kameňa svetlé horniny ako je žula (sfarbená do šeda či červena) či granodiorit vhodné ako pre hrubú, tak pre ušľachtilú kamenickú výrobu (brúsené či leštené obklady, dlažba do exteriéru...). Pre menej zaťažované plochy, ale tiež na záhradné chodníky je vhodný pieskovec. Pieskovec je tvrdý a využitie nachádza hlavne v stavebníctve, ale tiež v záhradnej architektúre. Vyššie nároky, ktoré na dlažbu kladú viac zaťažované priestory, uspokojí žula. Tú možno inštalovať dokonca aj na pojazdné plochy.
V okolí Banskej Bystrice ťažený pieskovec je vhodný pre obklad krbov a stien. S realizáciami krbov ladí aj moravskoslezská bridlica, ktorá sa však vyníma aj ako netradičný obklad na stenách. Efektná je tiež ako imitácia čierneho mramoru. Ale tiež samotný populárny mramor má na Slovensku svoje náleziská (ťaží sa v okolí Banskej Štiavnice). Hlavne jeho leštená verzia vo forme obkladov, dlažieb apod. Nachádza uplatnenie v nami diskutovaných exteriéroch. Jeho hlavná výhoda spočíva v kvalitách, ktoré stále narastajú s vekom materiálu. Jeho zafarbenie sa pohybuje obvykle v štandardnej bielej, ale je dostupný variant aj v mierne ružovej alebo šedej farbe.
Aj vápenec je radený medzi veľmi populárne materiály. A v neposlednom rade je potrebné spomenúť travertín ťažený predovšetkým v okolí Levíc a Ružomberka.
Čadič sa v prírode vyskytuje prevažne vo forme stĺpov s priemerom až 120 centimetrov, ktoré vznikali dlhodobým chladnutím vyvreliny pri lávovej činnosti. Používa sa ako ozdobný záhradný prvok či ako solitér.
Umelý kameň ako alternatíva
Ľahké obkladové betónové prvky nahrádzajú v interiéri a exteriéri nedostatkový a cenovo menej prístupný prírodný kameň. Hlavným dôvodom na kúpu umelého (aglomerovaného) kameňa je, že ho možno využiť ako cenovo prijateľnú a technicky dokonalejšiu náhradu drahého a nedostatkového prírodného kameňa. Na jeho výrobu sa využíva viacero technológii.
Prečítajte si tiež: Efektívne využitie priestoru na cyklotrasách
Výroba umelého kameňa
Základná surovina sa skladá z kremičitého piesku, vysokokvalitných cementov a plastifikátora. Ako plnivo sa používa aj ľahký keramzit, resp. liapor (expandovaný íl). Zmes sa ručne nalieva do špeciálnych foriem, prechádza vibráciou a schne. Takáto technológia zaručuje vysokú pevnosť materiálu a nižšiu hmotnosť, než majú materiály z bežného betónu. Povrch hotového obkladu je veľmi podobný originálnemu kameňu vďaka tomu, že štruktúry kameňa sa neopakujú, lebo sa získavajú z tisícok foriem. Stálofarebnosť sa zabezpečuje pridávaním pigmentov do základnej zmesi. Ak sa výrobky farbia povrchovo, je ich stálofarebnosť nižšia. Uvedeným spôsobom výroby možno napodobniť mnoho druhov kameňa.
Druhy umelého kameňa
Veľmi obľúbený je pieskovec. Pre svoj nadčasový vzhľad má rozmanité použitie, prevažne v exteriéri. Bridlice sú obľúbené pre širokú škálu farebných odtieňov od bledých až po tmavé, a preto sa dajú vhodne kombinovať s akýmikoľvek farbami interiéru i exteriéru. Dokonalosť povrchu týchto produktov je najviac badateľná na lámaných kameňoch a travertíne, kde detailné zobrazenie i najmenších kapilár a vlásočníc dokumentuje jedinečnosť technológie imitácie a precíznu výrobu.
Výhody použitia umelého kameňa
Jednou z výhod použitia obkladu z tzv. umelého kameňa je jednoduchšia a menej prácna pokládka, nie je nutné náročné strojové vybavenie.
Postup pri ukladaní umelého kameňa
- Nosnosť podkladu, ktorý plánujeme obkladať umelým kameňom, musí byť od 35 do 60 kg/m2, podľa typu zvoleného obkladu. Objemovo a tvarovo stabilizovaný podklad musí byť rovný, suchý, dobre očistený, zbavený mastnoty, zvyškov tapiet, farieb, machov (pri použití na staršie plochy).
- Nasiakavé podklady penetrujeme zvyčajne deň pred obkladaním penetračným prípravkom zriedeným vodou v pomere 1:5 - 7.
- Ak obkladáme stenu zateplenú polystyrénom, zatepľovací systém už pri montáži pripevníme oproti bežnému systému s omietkou dvojnásobným množstvom upevňovacích kovových kotiev. Na zosilnenie podkladu zdvojíme vrstvu sklovláknovej siete.
- Bežnými podkladmi sú omietnuté murivo, betónové konštrukcie bez zvyškov debniacich prípravkov a neomietnuté murivo z presných tvárnic. Zložitejšie je lepenie na sadrokartón, anhydritové a sadrové stierky, preto používame lepiace malty s vyššou prídržnosťou.
- Pri niektorých spôsoboch výroby umelého kameňa sa môže na rubovej strane obkladu vyskytnúť zaschnuté cementové mlieko, ktoré pôsobí ako separátor a nepriaznivo vplýva na priľnavosť lepených prvkov k podkladu. Treba ho preto odstrániť obrúsením. Niektorí výrobcovia používajú technológiu, pri ktorej rubová strana kameňa ostáva čistá, a tak brúsenie kameňa odpadá. Ak boli kamene dlhší čas skladované v prašnom prostredí mimo originálneho obalu, pred montážou ich treba zbaviť prachu.
- Na lepenie je najvhodnejšia mrazuvzdorná flexibilná tenkovrstvá lepiaca malta, t.j. lepidlo alebo tmel. (mrazuvzdornosť je nevyhnutná pri lepení v exteriéri). Pred začiatkom lepenia je potrebné pripraviť si stavebné lepidlo, ktoré musí byť pre exteriér mrazuvzdorné a flexibilné. Ak chceme spotrebovať menej lepidla, obklad lepíme do tenkej vrstvy, čo si však vyžaduje dôkladne vyrovnaný podklad. Môžeme však lepiť len ľahšie obklady (napríklad napodobeniny tehlových pásikov). Lepením do stredne hrubej vrstvy (5 až 10 mm tmelu) môžeme vyrovnať aj väčšie nerovnosti podkladu.
- Na začiatku lepenia je vhodné jednoducho vyskúšať prídržnosť lepidla na obklade tak, že nalepený prvok ihneď po prilepení odtrhneme. Prvú horizontálnu líniu na spodku obkladu určíme napríklad podľa spodnej alebo hornej línie okna alebo dverí, prípadne inej línie, na ktorú chceme obklad zarovnať. Smerom nadol odrátame niekoľkonásobnú šírku jednej vrstvy konkrétneho obkladu (zvyčajne násobok 20, resp. 30 cm). Takto dostaneme spodnú hranu obkladu. Vyrovnáme ju podľa vodováhy a ceruzou, šnúrou či latou ju vyznačíme na stene.
- Obklad v exteriéri môžeme lepiť iba v suchom počasí pri teplote od 5 do 25 °C. Na povrch by nemalo dopadať priame slnečné svetlo. Každý výrobca odporúča určitý smer ukladania, napríklad začneme ukladať z ľavej strany a pokračujeme doprava. Na podkladovú plochu nanesieme vrstvu stavebného lepidla zubovou špachtľou hrúbky 4 - 6 mm, pri menej rovných povrchoch 8 - 10 mm. Lepidlo nanesme len na takú plochu, ktorú stihneme obložiť za 15 minút. Rovnomerne ho rozotrieme aj na zadnú stranu kameňa (tzv. obojstranné lepenie, pri ktorpm lepidlo nanášame aj na podklad, aj na obklad používame vždy v exteriéri).
- Kameň pritlačíme k obkladu. Prebytok lepidla vystúpi po pritlačení platne okolo jej obvodu. Odstránime ho vhodnou špachtľou. V prípade, že je potrebné odrezať obklad na iný rozmer, použijeme uhlovú brúsku s diamantovým kotúčom na kameň alebo betón.
- Škárovať môžeme špeciálnou škárovacou maltou, ktorá môže mať určitý farebný odtieň. V ponuke sú lacnejšie, ale nepružné hmoty na minerálnej báze alebo elastické hmoty s prísadami polymérov, ktoré sú však drahšie. V škárach môžeme navlhčeným štetcom alebo menšou drevenou paličkou rozotrieť aj zvyšky vytlačenej lepiacej malty. Získame tak škáry so sivým odtieňom.
- Množstvo obkladu v balení zodpovedá pokrytej ploche s odchýlkou ±5 % (zvyčajne je to viac ako 1 m2). Pri nekontaktne lepených obkladoch výrobca zvyčajne ráta s medzerou širokou 1 cm. Pri menšej medzere ako 1 cm budeme potrebovať väčšie množstvo obkladu. Steny škár musia byť čisté. Väčšie plochy v exteriéroch oddelíme od seba dilatačnými škárami vo vzdialenosti 4 m. Dilatačné škáry urobíme ešte pred škárovaním.
- Po vyškárovaní ihneď očistíme povrch kameňa od malty. Všetky práce robíme tak, aby sa obklad nezašpinil od malty, resp. neskôr pri škárovaní od škárovacej hmoty. Ak obklad znečistíme pri lepení, lepidlo po zaschnutí dôkladne odstránime kefou. V prípade obkladov, pri ktorých vzniká medzera, ju škárujeme opatrne, aby sme obklad neznečistili.
- Cieľom impregnácie je ochrana obkladu pred atmosférickými vplyvmi. Impregnáciou hotového obkladu minimalizujeme nasiakavosť platní najmä v oblasti sokla, a tým znížime množstvo vlhkosti v obložených stenách, riziko zašpinenia obkladu, obmedzíme rast machov, rias a tvorenie výkvetov. Impregnovať môžeme až po úplnom vyschnutí lepidla i škárovacej hmoty (asi 1 mesiac), a to štetcom alebo striekaním. Pred impregnáciou radšej urobme skúšku na malej ploche obkladu, či výsledný efekt zodpovedá našim predstavám.
- Na impregnovanie môžeme použiť viacero výrobkov. Najvhodnejšie sú tie, ktoré umožňujú odparovanie vody, čiže hmoty s nízkym difúznym odporom. Impregnované povrchy možno čistiť silným prúdom vody. Niektoré impregnačné látky sa riedia v pomere s vodou. V interiéri impregnácia nie je nevyhnutná. Ak ju však použijeme, pamätajme na dostatočné vetranie miestnosti pri natieraní.
- Umelý kameň si nevyžaduje špeciálnu údržbu, nanajvýš po niekoľkých rokoch, zvyčajne po piatich, obnovíme jeho impregnáciu, aby sa obklad osviežil a aby sa zlepšil celkový vizuálny efekt. Vzhľadom na špecifickosť výrobkov z betónu sa po nejakom čase môže na povrchu obkladu objaviť tzv. vápenný výkvet. Je to prirodzený jav, ktorého intenzita závisí od vlastností podkladu, lepidla a nie je chybou výrobku.